Jozef Kramárik: Ako Slovensko plní záväzky v ochrane prírody

Koncom mája uskutočnila Európska komisia prvé oficiálne hodnotenie troch nových členských krajín (Poľska, Slovenska a Slovinska) v plnení si záväzkov v ochrane prírody NATURA 2000. Podľa komisie vláda nedostatočne navrhla územia pre ochranu 6 druhov rastlín, 17 druhov živočíchov a 17 typov biotopov.
- Slovenská republika, podobne ako všetky prístupové krajiny, musela v súlade so smernicou o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín ku dňu vstupu navrhnúť zoznam území, ktoré navrhuje na zaradenie do siete NATURA 2000. Národný zoznam navrhovaných území európskeho významu schválila vláda SR dňa 17. 3. 2004 uznesením č. 239/2004. Slovenská republika navrhla na zaradenie do siete NATURA 2000 382 území čo je 574 745 ha, čo prestavuje 11,72 % plochy územia SR. (Prekrytie s existujúcou sieťou je 10,12 %, 1,6 % je plocha mimo existujúcich chránených území.) Návrh dala EK posúdiť svojim odborníkom - nezávislým expertom a odborníkom z ETC BD - European Topic Centre - Biological Diverzity. Koncom mája sa uskutočnil v Slovinsku prvý biogeografický seminár k alpínskemu regiónu. Treba povedať, že územie Slovenska je zaradené do dvoch biogeografických regiónov - alpínskeho a panónskeho. V alpínskom regióne je 71 % územia SR. Na seminári sa všetky z asociovaných krajín, na ktorých území sa alpínsky biogeografický región nachádza, dozvedeli stanovisko komisie k ich návrhom.
Ako hodnotí ministerstvo, ako predkladateľ návrhu, skutočnosť, že podľa rozhodnutia EK je Slovensko povinné tieto územia doplniť do národného zoznamu území európskeho významu a zaslať Európskej komisii?
- Ani jedna z prítomných krajín neodišla zo seminára "bez pripomienok". Ide o štandardný postup a netreba z toho robiť senzáciu. Napríklad Rakúsko, ktoré je členským štátom dlhšie ako Slovensko, má už trinásty návrh svojho národného zoznamu a tento návrh sa mení najmä na základe pripomienok komisie. Žiadna z krajín neočakáva, že k návrhu nebudú pripomienky, neočakávalo to ani Slovensko. Ide len o to, aký rozsah majú uvedené pripomienky. Návrh treba doplniť nie pre celé územie Slovenska, ale pre jeho alpínsku biogeografickú oblasť. Cieľom je preveriť dostatočnosť pokrytia jednotlivých biotopov a druhov v návrhu jednotlivých krajín. Ešte ani jedna krajina nevypracovala dostatočný návrh hneď na prvýkrát. Ako príklad možno uviesť Slovinsko, ktoré má v alpskom biogeografickom regióne navrhnutých 55 % rozlohy, na porovnanie, Slovensko má v tomto biogeografickom regióne navrhnutých 15 % rozlohy Slovenska a rovnako Slovinsko, ako aj my, musí pre niektoré biotopy a druhy doplniť ďalšie územia.
Podľa stanoviska DAPHNE - Inštitútu aplikovanej ekológie, ale aj iných mimovládnych organizácií, je za tento stav zodpovedné Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré vláde predložilo neúplné zoznamy.
- Je pravda, že pôvodný návrh NATURA, spracovaný viacerými odbornými organizáciami, sa zredukoval. Na pochopenie dôvodu redukcie je potrebné vedieť, ako návrh vznikal. Výber lokalít vychádzal zo súčasného poznania rozšírenia biotopov a biotopov druhov získaných z existujúcich databáz, literárnych zdrojov, ale predovšetkým z terénneho mapovania. Začiatkom návrhu bola analýza všetkých existujúcich odborných databáz (napr. Databáza ŠOP SR, Databanka fauny Slovenska, Databáza biotopov Slovenska...).
Tieto údaje sa potom overovali terénnym výskumom. Návrh sa redukoval najmä v tých prípadoch, kde sa nepodarilo overiť údaje v teréne. Jedným z dôvodov bolo, že na jeho potvrdenie by bolo potrebné napríklad ešte jedno vegetačné obdobie. Návrh pre EK sa spracúval do zložitých formulárov, kde bolo potrebné uviesť len skutočne overené údaje. V súčasnosti máme vyšší stupeň poznania o ďalších územiach, pokračujú inventarizačné výskumy, mapovanie druhov, biotopov, ktoré môžu byť zaradené medzi navrhované územia európskej sústavy chránených území. Práve tie územie, ktoré SR v prvom návrhu neuviedla, sú akousi "zásobou území", z ktorých môžeme po overení údajov čerpať v súčasnom období. Tieto územia sú, takpovediac, predpripravené.
Slovensko má rok na to, aby doplnilo návrh. Čo musíme za tento čas urobiť?
- Musíme výskumom doplniť odborné poznatky a spracovať doplnok návrhu národného zoznamu NATURA a napokon prerokovať návrh s vlastníkmi, so správcami a s nájomcami pozemkov. Najťažším orieškom v celom procese je práve prerokovanie návrhu s vlastníkmi pôdy. Podľa mojich informácií napríklad Česká republika a Slovinsko takéto rokovanie s vlastníkmi zatiaľ vôbec neuskutočňovali, Slovensko prerokovalo už svoj pôvodný návrh. Návrh musí napokon schváliť vláda.