V Bulharsku a Rumunsku rastú obavy, že vstup oboch štátov do Európskej únie, naplánovaný na 1. január 2007, bude nakoniec posunutý. Dôvodom je okrem odmietnutia európskej ústavy vo Francúzsku a v Holandsku aj varovanie z Nemecka, že ratifikácia prístupových zmlúv v spolkovom sneme sa môže oddialiť.
"Po dvojnásobnom "nie" európskej ústave bude mať európske spoločenstvo menej času na to, aby sa zaoberalo ďalším rozširovaním," myslí si Krasev Stančev zo sofijského ústavu pre trhové hospodárstvo. "Ale nie je to až také zlé, pretože budeme mať viac času na splnenie domácich úloh."
Oficiálne sa bulharskí a rumunskí politici tvária tak, ako by sa nič nestalo. Bulharský minister zahraničných vecí Solomon Passy a rumunský premiér Calin Popescu Tariceanu vyhlásili, že neexistuje nijaká právna súvislosť medzi schvaľovaním európskej ústavy a medzi rozširovaním únie. Interne však v Bukurešti i v Sofii prevláda názor, že ani prípadné odsunutie vstupu o jeden rok by tvárou v tvár kríze EÚ nebolo zlým kompromisom. Prístupová zmluva, ktorú oba štáty podpísali 25. apríla 2005, posunutie o rok umožňuje, ak by sa ukázalo, že pokrok vo vytýčených reformách nie je dostatočný.
Zmluvu o pristúpení schválil rumunský i bulharský parlament prakticky vzápätí. "Urobili sme tak veľmi rýchlo, aby členské štáty EÚ mali čo najviac času na schválenie dokumentu," povedal pre nemecký denník Handelsblatt bulharský vicepremiér Plamen Panajotov. Prieskumy verejnej mienky potvrdili, že obyvateľstvo oboch krajín si väčšinovo želá vstup do EÚ.
Pravda, Európska komisia už pred časom naznačila, že posudzovanie konvergenčných kritérií bude prísne. Komisár pre otázky rozšírenia EÚ Olli Rehn sa netají kritickým názorom na postup reforiem a pri nedávnej návšteve v Sofii povedal: "Chceme vidieť činy, a nie papiere." Problémom v oboch štátoch zostáva hlavne boj proti korupcii, ako aj reforma justičného systému.
Kritika zaznieva i z Nemecka. Matthias Wissmann (CDU) -- ktorý zastáva funkciu predsedu výboru pre európskej záležitosti v spolkovom sneme -- už vyslal obom krajinám nedvojznačný signál, že po predčasných septembrových voľbách v Nemecku môže Berlín postoj k rozširovaniu únie zmeniť. Ak by na jeseň v Berlíne naozaj došlo k výmene vlády, posunutie termínu vstupu bude pravdepodobné, obáva sa aj bulharský premiér Krasimír Kostov. (hn/gaf)
StoryEditor