Koordinácia rodinných dávok v Európskej únii (3. časť)

Koordinačné predpisy sú primárne založené na princípe lex loci laboris, a teda príslušnou legislatívou je zvyčajne legislatíva štátu, v ktorom je osoba zamestnaná. Koordinačné predpisy však upravujú aj pravidlá potrebné na uplatnenie legislatívy jedného štátu pri možných kombináciách zamestnania, trvalého bydliska a samostatnej zárobkovej činnosti. Pre osoby zamestnané vo viac ako jednom štáte, resp. zamestnané v jednom štáte a samostatne zárobkovo činné v inom štáte atď., existujú osobitné pravidlá.
Zabrániť vzniku situácii, aby osoba podliehala súčasne právnym predpisom viacerých členských štátov a z toho dôvodu poberala viackrát dávky toho istého druhu, umožňujú vyššie uvedené články 13 až 17 nariadenia, ktoré určujú vnútroštátne predpisy ktorého štátu sa budú na osobu uplatňovať.
Nariadenia EÚ jasne upravujú situáciu, že osoba, s výnimkou osobitných ustanovení, podlieha právnym predpisom len jedného členského štátu EÚ/EHP.
-- Zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby podliehajú podľa nariadenia zásadne právnym predpisom toho členského štátu EÚ/EHP, v ktorom vykonávajú svoje zamestnanie, prípadne samostatnú zárobkovú činnosť a to nezávisle od toho, že bývajú v inom štáte.
-- Osoby, ktoré v rôznych členských štátoch EÚ/EHP vykonávajú závislé zamestnanie a súčasne vykonávajú aj samostatnú zárobkovú činnosť, podliehajú právnym predpisom toho štátu, na území ktorého sú v závislom zamestnaní. V prípadoch uvedených v Prílohe VII nariadenia sa popritom uplatňujú aj právne predpisy toho členského štátu, na území ktorého sú osoby samostatne zárobkovo činné.
-- Okrem toho existujú osobitné ustanovenia pre osobitne vymedzené osoby ako napr. vyslaní pracovníci, zamestnanci v nákladnej doprave, leteckej doprave, štátni zamestnanci, pomocný personál Európskych spoločenstiev, členovia a zamestnanci diplomatických misií a konzulárnych zastupiteľstiev.

Ktorej legislatíve budú podliehať zamestnanci
Zamestnaná osoba a samostatne zárobkovo činná osoba: príslušnou legislatívou je legislatíva štátu, v ktorom sú tieto osoby zamestnané. Migrujúci pracovník má nárok na rovnakú výšku rodinných dávok ako človek, ktorého deti majú trvalé bydlisko v štáte, kde je zamestnaný. Túto sumu možno potom vyplatiť do štátu, v ktorom má dieťa migrujúceho pracovníka trvalé bydlisko. Ak je výpočet rodinných dávok nižší v štáte, kde majú trvalé bydlisko rodinní príslušníci migrujúceho pracovníka, suma sa neznižuje.
Pracovník z pohraničnej oblasti: títo ľudia pracujú v jednom členskom štáte, bývajú v inom a do miesta svojho trvalého bydliska sa vracajú denne, resp. minimálne raz za týždeň. Príslušným štátom na vyplácanie rodinných dávok je štát, v ktorom sú zamestnaní.
Vyslaní pracovníci: sú zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré po určitý čas (nie viac ako jeden rok s možnosťou predĺženia najviac o jeden rok) sú vyslaní pracovať do iného členského štátu. Keďže ich pobyt v štáte vyslania je len dočasný, zostávajú začlenení do systému sociálneho zabezpečenia štátu, kde bežne pracujú. Príslušným štátom na poskytovanie rodinných dávok je štát, v ktorom sú obvykle zamestnaní, a nie štát, v ktorom dočasne vykonávajú svoje povolanie.
Nezamestnané osoby: sú osoby, ktoré dostávajú dávky v nezamestnanosti z poistenia pre prípad nezamestnanosti, majú nárok na rodinné dávky od toho štátu, ktorý im vypláca dávky v nezamestnanosti. V zásade je to štát, v ktorom boli naposledy zamestnaní, hoci za niektorých okolností to môže byť aj štát, v ktorom majú trvalé bydlisko.
Dôchodcovia: poberajú dávky sociálneho zabezpečenia z dôvodu staroby, invalidity, pracovných úrazov alebo chorôb z povolania. Majú nárok na rodinné dávky pre svojich rodinných príslušníkov. Príslušným štátom na uplatnenie nároku na rodinné dávky je štát, ktorý vypláca dôchodok.
Siroty: táto skupina zahŕňa závislé, nezaopatrené deti zomretých zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činných osôb. Koordinačné predpisy sa nevzťahujú na deti, ktoré stratili rodiča nevykonávajúceho žiadnu zárobkovú činnosť. Siroty majú nárok na rodinné dávky a osobitné dávky pre pozostalých. Príslušným štátom je štát, ktorý je povinný vyplácať dôchodok zomretého. Je nutné poznamenať, že ak sa sirotská dávka vypláca ako dôchodok, nevzťahuje sa naň kapitola 8 hlavy III nariadenia (rodinné dávky). V takomto prípade by mali platiť pravidlá koordinácie v oblasti dôchodkov (kapitola 3 hlavy III nariadenia).
Koordinačné predpisy obsahujú súbor pravidiel na riešenie súbehu nárokov, keď nárok na rodinné dávky v súvislosti s tým istým rodinným príslušníkom v rovnakom čase má viac ako jedna osoba, alebo ak má tá istá osoba nárok na rodinné dávky podľa legislatívy viac ako jedného štátu. Pre tieto situácie uplatňuje nariadenie viacero pravidiel, ktoré sa zakladajú na precedentných prípadoch Európskeho súdneho dvora. Súd v mnohých z týchto prípadov použil princíp priaznivého výsledku (nazývaný aj Petroniho princíp). Podľa neho pravidlá koordinácie nemôžu dostať poberateľa do horšej situácie než je situácia vyplývajúca prevažne z použitia vnútroštátnej legislatívy. Princíp sa zvyčajne uplatňuje pri možnom vzniku súbehu nárokov rodinných dávok.