Operačné programy by sa mali meniť retroaktívne

Prečo má Slovensko výhrady k pravidlu ohraničenia ročných záväzkov na štrukturálne operácie -- 4 percentá z HDP?
-- Pravidlo ohraničenia ročných záväzkov na štrukturálne operácie 4 % z HDP, načrtnuté v návrhu všeobecného nariadenia, pravdepodobne obmedzí možné príjmy šiestim novým členským štátom, čo ovplyvní spravodlivé rozdelenie pomoci medzi menej prosperujúcimi členskými štátmi a prosperujúcimi členskými štátmi, respektíve regiónmi. Keďže počas rokovaní k finančnej perspektíve na roky 2007 -- 2013 sa nejavilo ako priechodné zrušenie 4 % pravidla, je reálnejšie podporovať flexibilnejší prístup k tomuto pravidlu. Na stanovenie ohraničenia 4 % z HDP budú potrebné ešte konzultácie s EK.
Aká by mala byť kontrola a hodnotenie pridelených výdavkov z rozpočtu EÚ?
-- Slovensko podporuje spravodlivú a transparentnú kontrolu a hodnotenie pridelených výdavkov z rozpočtu EÚ. Ochrana finančných záujmov EÚ je založená na adekvátnej kontrole využívania všetkých pridelených prostriedkov. Návrh všeobecného nariadenia zavádza diskriminačný prístup pri kontrole a hodnotení výdavkov z rozpočtu únie podľa rozsahu príspevku EÚ, z ktorého vyplýva zásada viac pridelených prostriedkov, rovná sa prísnejšia kontrola a hodnotenie. Pri vynakladaní finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ je potrebné podrobiť kontrole predovšetkým rizikové operácie. Navrhnutý prístup by v praxi znamenal zvýšenú kontrolu v niektorých členských štátoch (pričom je otázne, kto by znášal náklady) a v iných členských štátoch takmer bez kontroly, pričom ochrana finančných záujmov EÚ sa vzťahuje na celý rozpočet EÚ a jej mimorozpočtové zdroje a nielen na "väčšinu".
Prečo Slovensko podporuje, aby sa operačné programy mohli meniť retroaktívne?
-- Sme za to, aby sa operačné programy vo vzťahu k záväzkom mohli meniť retroaktívne. Napríklad najneskôr do konca roka n+1, a nie najneskôr do 30. 9. roku "n", keď je možné len ťažko predvídať ďalší vývoj implementácie operačného programu, rešpektujúc pritom pravidlo n+2. Tento spôsob zmien znamená omnoho efektívnejšie a flexibilnejšie využívanie fondov, preto ho Slovensko podporuje.
Pri Kohéznom fonde Slovensko navrhuje, aby bol zachovaný princíp predfinancovania. Prečo?
-- Dôvodom požiadavky je, aby sa v prípade Kohézneho fondu zachoval princíp predfinancovania tak, ako je to ustanovené v súčasne platnom znení nariadenia pre Kohézny fond vzhľadom na pomerne zložité a dlhodobé programovanie a realizáciu veľkých infraštrukturálnych projektov. Pokladáme za prirodzené, aby nové členské štáty EÚ mali túto možnosť predfinacovania, akú mali štáty EÚ15. Bolo by nespravodlivé a aj diskriminujúce, keby nové členské štáty EÚ takú možnosť nemali.
Výhrady máme aj k tzv. pravidlu monofondových programov. Čo to znamená?
-- Súčasné pravidlá umožňujú viacfondové programy. Nezdá sa nám praktické, aby sa jednotlivé programy mohli financovať len z jedného fondu. Pokiaľ hovoríme o regionálnych operačných programoch, ich počet sa z tohto dôvodu zdvojnásobí. Nevidíme v tom žiadnu výhodu a ani zjednodušenie, ako to tvrdí EK. Uvedené obmedzenie prinesie administratívnu náročnosť -- zdvojnásobuje sa počet ročných správ o implementácii, o vykonaných kontrolách, vyhlásení o ukončení programu. Monofondové pravidlo má svoju výhodu len pri sektorových operačných programoch.
Do každého operačného programu by mal byť zahrnutý program URBAN. Slovensko ma proti takému to riešeniu výhrady.
-- Nepodporujeme zahrnutie programu URBAN do každého operačného programu. V súvislosti s uvedenými požiadavkami na obsah operačných programov síce oceňujeme snahu EK o zjednodušenie postupov riadenia štrukturálnych fondov a čerpania prostriedkov z nich, a to aj integráciou cieľov bývalej Iniciatívy Spoločenstva URBAN, ako aj INTERREG III zameranie C do operačných programov, ale z druhej strany upozorňujeme na potrebu väčšej koordinácie pri príprave operačných programov. Podľa nás z toho riešenia vyplýva riziko, že operačné programy sa stanú príliš komplikovanými, nekonzistentnými a ťažkopádnymi. Navyše, v prípade operačného programu pre oblasť životného prostredia doň zároveň budú zahrnuté aj priority Kohézneho fondu.
Pri projektoch z akých fondov by mala byť DPH oprávneným výdavkom?
-- Navrhli sme to pri projektoch financovaných z ERDF a Kohézneho fondu. V návrhu, v ktorom sa stanovujú pravidlá oprávnenosti výdavkov, sa uvádza prístup, podľa ktorého DPH nie je oprávneným výdavkom. DPH je oprávneným výdavkom v súčasnom programovacom období a EK taktiež počíta s DPH, ako oprávneným výdavkom aj na nové programovacie obdobie pre projekty financované z ESF. Súčasný návrh nariadenia by diskriminoval najmä obce, ktoré by nemali nárok na vrátenie DPH. Tento prístup sa nepriaznivo dotýka konečných prijímateľov, ktorí nie sú platiteľmi DPH, pretože nová regulácia pre nich znamená výrazné zníženie výšky pomoci z ERDF. Týka sa to predovšetkým štátnej správy, miestnej samosprávy, obcí a miest, VÚC, ktoré nie sú zo zákona platiteľmi DPH, ale aj niektorých malých a stredných podnikov. Pri všetkých uvedených konečných prijímateľoch hrozí, že nebudú mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie zvýšeného podielu spolufinancovania projektov z vlastných zdrojov, a preto sa nebudú môcť zapojiť do procesu čerpania podpory z ERDF. Navyše sa môže prejaviť aj kumulatívny efekt so zvýšenými požiadavkami na spolufinancovanie projektov Kohézneho fondu, kde sa taktiež navrhuje nepovažovať DPH za oprávnený výdavok. Zaradenie DPH ako oprávneného nákladu výrazne zvyšuje mieru implementácie štrukturálnych fondov, do ktorej by sa mohli zapojiť aj subjekty, ktoré nie sú platiteľmi DPH.
Prečo SR navrhuje rozšíriť oblasť pôsobnosti ERDF aj na podporu bývania a oblasť cestovného ruchu? ESF by zase mal podporovať riešenie dlhodobej nezamestnanosti a cezhraničnej integrácie trhov práce a vzdelávania.
-- Tento typ výdavkov z ERDF je opodstatnený v prípade, že podpora bývania je jasne prepojená na strategický cieľ programu, ako napríklad v prípade mobility za prácou alebo budovania ubytovacích kapacít v rámci rozvoja cestovného ruchu. Navrhujeme, aby tieto výdavky boli oprávnené pod podmienkou, že budú úzko späté so špecifickými cieľmi programu. Podpora riešenia dlhodobej nezamestnanosti a cezhraničnej integrácie trhov práce a vzdelávania z ESF je kľúčovou oblasťou politiky zamestnanosti Slovenska a iných členských štátov.