Vplyv menovej únie na bežný účet platobnej bilancie

Súvisí to taktiež so znižovaním úrokových sadzieb, ktoré ovplyvňujú objem úspor a investícií v krajine, čo tvorí zrkadlový obraz stavu na bežnom účte. V neposlednom rade zahranično obchodnú bilanciu štátu ovplyvňuje aj charakter ekonomického cyklu v zahraničí, respektíve u najvýznamnejších obchodných partnerov.
Nepriaznivý vývoj v zahraničnom sektore bol v predvstupovom období do EMU charakteristický pre Grécko a Portugalsko a práve tento charakter má aj súčasný vývoj na Slovensku. V období rokov 1996 až 2000 sa deficit bežného účtu Grécka zhoršil z 2,4 percenta na 6,8 percenta a Portugalsku dokonca z 2,4 percenta na 10,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

Vplyvy investícií
V oboch prípadoch bol tento výsledok ovplyvnený vývojom obchodnej bilancie a rovnako v oboch prípadoch rast investícií nebol doprevádzaný rastom úspor domácností. Tento vývoj je možné vysvetliť optimistickými očakávaniami o budúcom raste produktivity a príjmov spojenými so vstupom do eurozóny, čo zvyšovalo dopyt domácnosti po zahraničných tovaroch, ktorý musel byť financovaný zo zahraničných zdrojov. V prípade, že miera návratnosti investícií je rovná alebo vyššia ako platené úroky za zahraničné financovanie, je deficit bežného účtu akceptovateľný a z hľadiska zvyšovania budúcej výkonnosti ekonomiky aj žiadúci. V takom prípade v strednodobom horizonte zvyšujú vyššie investície produktívnu kapacitu ekonomiky, čo vytvára jednak predpoklad na rast exportu a na druhej strane pre nahradenie importovaného tovaru domácou produkciou. V porovnaní s krajinami V4 bol v minulosti deficit bežného účtu platobnej bilancie Slovenska mimoriadne vysoký. Negatívna bola bilancia investícií vládneho a súkromného sektora ako aj úspory obyvateľstva, ktoré v minulom roku stagnovali. Tendencia zadlžovania vlády v Maďarsku je vyvážená úsporami, v Čechách a v Poľsku zase nižším zadlžovaním súkromného sektora. Súvisí to pravdepodobne s tým, že v ostatných krajinách V4 sú potreby modernizácie podstatne vyššou mierou kryté prílevom priamych zahraničných investícií, teda nie na dlh.

Krytie zvýšeného deficitu
Ak sa pozrieme na súčasnú teritoriálnu štruktúru zahraničného obchodu a budeme predpokladať, že v roku nášho vstupu do EMU budú všetci súčasní členovia a kandidáti na vstup do EÚ v roku 2004 zároveň aj členmi EMU, deficit nášho zahraničného obchodu (s adekvátnym menovým dopadom) sa výrazne zvýši. Podľa niektorých odhadov, ak by sa hypoteticky bolo Slovensko za týchto podmienok stalo členom EMU už minulý rok, deficit zahraničného obchodu by bol až o takmer 40 percent vyšší a dosiahol by približne 130 mld. Sk. Pri zahrnutí aj ostatných súčastí bežného účtu, by tak vstupom do EMU malo dôjsť k zhoršeniu deficitu bežného účtu Slovenska o viac ako 50 percent. Toto zvýšenie bude pravdepodobne ešte vyššie ak zvážime dynamický scenár, keďže aktívne saldo prebytku zahraničného obchodu s EÚ (o ktorý vstupom do EÚ/ EMU de facto prídeme) každoročne narastá, až do takej miery, že stále výraznejšie pohlcuje deficit obchodu s tretími krajinami. Krytie zvýšeného deficitu bude závisieť od prílevu investícií z tretích krajín, negatívny vplyv výsledkov bežného účtu Slovenska na stabilitu spoločnej euromeny, však bude v dôsledku neporovnateľných objemov bežného účtu Slovenska a eurozóny zrejme zanedbateľný. Pre udržateľnosť vývoja na bežnom účte platobnej bilancie ma podstatný význam rast konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Predpokladom jej rastu je stabilné makroekonomické prostredie, ktoré je charakterizované vhodnou fiškálnou a menovou politikou spolu so štrukturálnymi reformami orientovanými na zvyšovanie efektívnosti tovarového a kapitálového trhu.

Menová politika a produktivita
Krajiny, ktoré sa na začiatku svojho prístupového procesu do EMU najviac podobali svojimi ekonomickými charakteristikami (Grécko, Írsko, Portugalsko a Španielsko) zaznamenali počas prístupového procesu značný pokrok v dobiehaní úrovne ostatných krajín v ukazovateľoch HDP na obyvateľa, produktivity a cenovej úrovne. V týchto krajinách viedlo k zvýšeniu k uskutočneniu štrukturálnych reforiem a zvýšeniu konkurencieschopnosti práve zvýšený prílev priamych zahraničných investícií vďaka očakávaniam s predpokladaným vstupom do EMU. Zvyšovanie úrovne kvality hmotného a ľudského kapitálu súviselo aj s transfermi zo štrukturálnych fondov ako aj kohézneho fondu EÚ. Úlohou tohto fondu je podpora procesu dobiehania zaostávajúcich krajín. Predpokladom na zvyšovanie konkurenčnej schopnosti ekonomiky je rast produktivity, ktorú v medzinárodnom podnikaní ovplyvňuje aj výmenný kurz domácej meny. Cielená menová politika dokáže produktivitu podporovať, alebo utlmovať v prípade, že krajina disponuje vlastnými nástrojmi kurzovej politiky. Udržateľný ekonomický rast, ktorý je predpokladom na rast konkurencieschopnosti v podmienkach menovej únie, t. j. pri absencii kurzového nástroja, závisí od toho ako sa na raste produktivity podieľajú domáce cenové a faktorové fundamenty. Koncom roka 2002 sme boli svedkami apreciačných tendencií, ktoré sa Národnej banke Slovenska viditeľne nepáčili a v enormnej miere intervenovala proti silnejúcej korune. Keďže reálne zhodnocovanie mien kandidátskych krajín podmieňované prílevom kapitálu a rastom produktivity má tendenciu znižovať konkurenčnú schopnosť exportu, pre Slovensko je okrem cenovej konkurenčnej schopnosti dôležité zvyšovať necenovú konkurenciu, teda podporovať zmenu štruktúry produkcie a exportu v prospech odvetví s vyššou pridanou hodnotou.

Vzrastie podiel sektora služieb
Čo sa týka vplyvu PZI na ekonomiku Slovenska, na základe viacerých analýz dosahujú firmy so zahraničnou účasťou v prevažnej miere vyššie tempá rastu produktivity práce než domáce podniky. V niektorých prípadoch sa produktivita blíži úrovni materských podnikov. Vyskytujú sa však aj názory, že pokiaľ by vývoj vstupu PZI išiel doterajším smerom, mohli by sme sa stať "montážnou dielňou Európy". To by mohlo mať negatívny dopad trh práce, keďže by sa znížili požiadavky odbornosti, čo by mohlo viesť ku zvýšenému odchodu vzdelaných odborníkov do zahraničia. Vstup SR do EMU môže pôsobiť na ekonomiku šokovo. Podľa teórie optimálnej menovej oblasti však konvergencia štruktúry produkcie a exportu kandidátskej krajiny s menovou zónou, do ktorej chce vstúpiť, znižuje pravdepodobnosť asymetrických šokov. Z doterajšej empírie vyplýva, že v rámci prístupového procesu došlo v dobiehajúcich krajinách k významnému posunu. V krajinách došlo k poklesu podielu poľnohospodárstva ako aj priemyselnej výroby na celkovej pridanej hodnote a vzrástol podiel sektora služieb. K rastu podielu služieb pritom došlo aj v eurozóne ako celku. Pozitívom pre prístupové krajiny bol aj presun k výrobe produktov s nižšou pracovnou náročnosťou a vyššou pridanou hodnotou. Štrukturálne zmeny boli spôsobené konkurenčným tlakom v rámci EÚ, pričom významný podiel na samotnej možnosti krajín tieto zmeny uskutočňovať mal prílev priamych zahraničných investícií. Tieto boli väčšinou orientované do sektorov, ktoré v daných krajinách nemali tradíciu.

Zostrené konkurenčné podmienky
Podobne je tomu aj na Slovensku, kde najväčším exportérom SR je automobilový priemysel, ktorý po rozbehnutí PSA v Trnave ešte svoj podiel zvýši. Ecofin konštatoval signifikantné zvýšenie miery vzájomnej interdependencie medzi krajinami EÚ a prístupovými krajinami, kde hybnou silou v zmene prístupových krajín na globálne a európske trhy je obchodné a investičné prepojenie - obchod a PZI. Podľa analýz Ecofinu možno pozorovať aj zvyšovanie synchronizácie hospodárskych cyklov, čo je najvýraznejšie v Maďarsku a ČR. Nižšia korelácia je však vo vývoji v celkovom HDP. Tá je však v prípade Slovenska a ČR dokonca negatívne.
Vstupom do EMU Slovensko získa ekonomické výhody zo zavedenia jednotnej meny - nižšie kapitálové náklady vďaka zániku kurzového rizika. Na druhej strane však budeme pozorovať dopady jednotnej meny na zostrené konkurenčné podmienky. Udržanie na sa na trhu eurozóny bude snáď najdôležitejšou úlohou národných producentov. Pri konkurencii na trhoch tovarov sa zvýši aj konkurencia na trhoch investičných príležitostí a finančných zdrojov.