Rumunsko bude po Poľsku druhou najväčšou východoeurópskou krajinou, ktorá rozšíri rady členov Európskej únie. Malo by do nej vstúpiť spoločne s Bulharskom už o tri roky, napriek tomu je stále terčom kritiky z Bruselu - za nedostatočné reformy, nelegálne adopcie, korupciu aj za príliš proamerický postoj v otázke boja proti terorizmu. "Kritika konkrétnych problémov je objektívna, nie politická. Verím, že termín vstupu do únie v roku 2007 sa dodrží," povedal rumunský prezident Ion Iliescu, ktorý bol na trojdennej návšteve v Českej republike.
Rumunsko je veľkým spojencom USA v boji proti terorizmu, má vojakov v Afganistane aj v Iraku. Proti vôli Európskej únie podpísalo dohodu o vydávaní amerických občanov na stíhanie do USA, a tým narušilo európsku politiku vzhľadom na nový Medzinárodný trestný súd. Prečo je rumunská politika taká proamerická?
- Nepovedal by som, že je viac alebo menej proamerická. Ani by som o tomto vzťahu nechcel diskutovať, pretože je to vlastne protirečenie, nie je to o tom byť s Európou alebo s Amerikou. Zároveň sme priatelia a partnermi USA a Európy. Je v záujme Európy udržiavať a posilňovať vzťah s USA.
Pozitívny vzťah medzi USA a Európou je dôležitý pre stabilitu celého sveta. Keby tento vzťah neexistoval, neboli by sme schopní bojovať proti spoločnému fenoménu ako sú terorizmus a veľa ďalších problémov. Tie vznikli predovšetkým medzi bohatými a chudobnými vo svete. Treba riešiť rastúcu priepasť medzi bohatými a chudobnými, pretože bude len zväčšovať rast negatívnych fenoménov.
Vaša krajina by sa mala stať členom Európskej únie v roku 2007. Z Bruselu veľmi často počuť kritiku na adresu Rumunska. Neobávate sa, že sa tento dátum posunie?
- Dúfam, že nie. Kritické poznámky sa spájajú s reálnymi problémami, ktoré existujú. My sami máme záujem v našej krajine rozširovať demokratický proces a posilňovať ekonomiku a urobiť ju konkurencieschopnú s EÚ. Kritiku nepovažujem za politickú, je to objektívna kritika konkrétnych problémov, priateľská, ktorá odráža realitu.
Veľa kritiky sa ozýva tiež priamo z Rumunska, napríklad posledná správa nevládnej Rumunskej akademickej spoločnosti bola veľmi kritická voči vládnej sociálnej a ekonomickej reforme. Kde vidíte hlavný problém rumunských reforiem?
- Je to demokracia, neustále kritizovať vládu, vládne inštitúcie a vládne strany, je to normálny fenomén a ja ho vítam.
Kde teda vidíte najväčšie problémy rumunskej reformy?
- Najväčší problém je ekonomika. Je to dedičstvo historického vývoja, ktorý odsunul a udržal Rumunsko a ďalšie krajiny v regióne bokom od európskeho rozvoja. Česko aj v časoch Rakúsko-Uhorska, keď nebolo samostatné, bolo priemyselným srdcom a centrom impéria. Po prvej svetovej vojne nezávislé Československo patrilo k najrozvinutejším štátom v Európe. Preto Hitler chcel začať vojnu okupáciou Česka, aby rozvinul svoju útočnú kapacitu.
Rumunsko bolo na tom presne opačne. Po dominancii okupantskej ríše a okupácii niektorých častí Rakúsko-Uhorskom a Ruskom Rumunsko vytvorilo vlastný štát, ale priepasť medzi Rumunskom a Európou bola už obrovská. Pred druhou svetovou vojnou osemdesiat percent obyvateľstva žilo vo vidieckych oblastiach, priemyselný rozvoj sa odohral v skutočnosti až po druhej svetovej vojne, dovtedy bol priemysel veľmi malý. Po vojne sa rozvíjal podľa filozofie a koncepcie stalinizmu, štruktúra bola mať veľa ťažkého priemyslu, ktorý nebol veľkosťou vhodný pre našu krajinu.
Po revolúcii sme mali obrovský prepad aj v poľnohospodárstve, v roku 1991 sa rozpadli všetky poľnohospodárske družstvá, ktoré obyvatelia chápali ako štátne podniky a chceli ich hneď rozpustiť. Deväť miliónov hektárov ornej pôdy má teraz šesť miliónov vlastníkov.
Najťažším procesom je modernizovať ekonomiku, jej štruktúru, štruktúru poľnohospodárstva, uplatniť všetky pravidlá trhovej ekonomiky. Z toho plynú aj sociálne aspekty. Kúpna sila Rumunska je trikrát alebo štyrikrát menšia ako v Česku, o priemere Európskej únie ani nehovoriac.
Robí súčasná sociálnodemokratická vláda dosť na odstránenie korupcie, reformu štátnej administratívy a riešenie ďalších problémov?
- Nie je to len otázka vlády. Súčasná vláda robí veľa, ako sa mohlo urobiť doteraz. Zrútenie vládneho systému v Rumunsku bolo špecifické, bola to násilná revolúcia. Keby sme mali vašu zamatovú revolúciu, keby sme ako Poliaci diskutovali pri okrúhlom stole, možnosti vlády by boli iné.
Jediný spôsob zmeny bola explózia, bola to ľudová revolúcia. Mala však aj negatívne následky, pretože sa zrútil štátny systém. Rekonštruovať štátny systém a vládu v krajine, ktorá má obrovské ekonomické a sociálne problémy, chudobu, nízku mzdy, má množstvo negatív vrátane veľkej byrokracie a korupcie.
Korupcia nie je len rumunský fenomén, možno ju nájsť aj v stabilných štátoch. V našej krajine to má iné dimenzie spojené s dedičstvom totality, pretože niektorí ľudia si vykonávanie moci spojili s peniazmi. Je to určitá degenerácia v psychológii ľudí.
Neobávate sa, že ak sa rozšírenie o desať krajín EÚ v tomto roku nebude vyvíjať podľa predstáv Bruselu, že únia kvôli vlastným problémom posunie plánovaný dátum ďalšieho rozšírenia?
- Dúfam, že nie. Až dosiaľ je táto myšlienka vlastná len niekoľkým jednotlivcom. Dúfam, že únia také rozhodnutie vôbec nebude zvažovať. V Kodani sa stanovila stratégia desať plus dve krajiny (Rumunsko a Bulharsko - pozn. red.)
Rumunsko, nanešťastie, stratilo nejaký čas rozvoja. Bol to čas vlády pravicovej koalície v rokoch 1996 až 2000. V tom čase bolo potrebné stabilizovať politiku, namiesto toho sa päťčlenná koalícia snažila presadiť vízie a záujmy svojich piatich strán. Nastali ekonomické problémy, hospodársky pokles, vzrástla inflácia. Vláda v roku 2000 nebola pripravená otvoriť a diskutovať všetky kapitoly na začiatku rozhovorov s EÚ. Ostatné krajiny sa lepšie pripravili a otvorili všetky kapitoly, Rumunsko len deväť, Bulharsko dvadsaťdva, Rumunsko muselo po roku 2000 rýchlo dobiehať stratu, teraz je otvorených ešte deväť kapitol.
Dúfam, že desať nových členských krajín bude znamenať úspešné rozšírenie únie. Nie je to len náš záujem, je to záujem aj Európskej únie, je to sociálny a ekonomický cieľ. Keď sa pozrieme na históriu EÚ, tak ju každé rozšírenie posilnilo. Podobné obavy existovali pri rozšírení Gréckom, Španielskom, Portugalskom, Írskom. Pre všetky štáty aj EÚ to bolo úspešné, pretože to posilňovalo ekonomickú silu a potenciál únie na globálnej úrovni.