Prvým zástupcom Slovenska pred Európskym súdnym dvorom a Súdom prvého stupňa sa stal ústavný právnik Radoslav Prochádzka, ktorého do tejto funkcie vymenoval 5. mája minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Prochádzka je odborník na komunitárne právo a bude prijímať žaloby proti Slovenskej republike, bude môcť uplatňovať námietky a podávať odvolanie proti rozsudkom a rozhodnutiam týchto súdov.
Súdny dvor bol zriadený na základe Parížskej zmluvy, zakladajúcej Európske spoločenstvo uhlia a ocele v roku 1952. Jeho úlohou je, aby sa legislatíva Európskej únie interpretovala a uplatňovala v každom členskom štáte rovnako. V právomoci súdneho dvora je riešiť právne spory medzi členmi, inštitúciami únie, ale tiež firmami a fyzickými osobami. V súdnom dvore má svojho zástupcu každý členský štát, kvôli efektívnosti rozhodovania aj rozšíreniu únie bude rokovať na plenárnom zasadaní len s jedenástimi sudcami. Súdnemu dvoru pomáha Súd prvého stupňa, ktorý vznikol v roku 1989. Je zodpovedný za rozhodnutia týkajúce sa najmä žalôb podávaných súkromnými osobami a prípadov nekalej súťaže medzi firmami.
Súdny dvor vystupuje ako ústavný súd a vysvetľuje práva a povinnosti európskych inštitúcií, ako aj právne vzťahy medzi členmi únie a EÚ. Stráži tiež zákonnosť, overuje právne akty prijaté Radou EÚ a Európskou komisiou so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva a všeobecnými právnymi princípmi. Súdny dvor funguje aj ako správny súd v žalobách fyzických alebo právnických osôb proti opatreniam EÚ a v prípade sťažností pracovníkov európskych inštitúcií proti podmienkam, za ktorých sú zamestnávaní. Súdny dvor je tiež občianskym súdom v prípadoch mimozmluvných záväzkov. Skúma aj nároky na náhradu škody. Súdny dvor môže pôsobiť medzi stranami ako arbitrážny súd.
Čo rieši Súdny dvor
Súdny dvor rieši štyri druhy prípadov:
- zaoberá sa žiadosťami o predbežné rozhodnutie
- konaním, ktoré sa týka nesplnenia si povinnosti
- konaním týkajúcim sa anulácie
- rieši prípady nečinnosti
Inštitút predbežného rozhodnutia má zabrániť tomu, aby súdy v štátoch únie vykladali zákony odlišne. Ak má súd štátu Európskej únie pochybnosť o interpretácii zákonov, môže požiadať súdny dvor o vydanie predbežného rozhodnutia. Konanie o nesplnení si povinnosti môže iniciovať Európska komisia alebo ktorýkoľvek členský štát vtedy, keď sa domnievajú, že niektorý člen únie si neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo zákonov únie. Súdny dvor vydá po preskúmaní obvinenia rozsudok. Členský štát, ktorý si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, musí okamžite vykonať nápravu. Členský štát, Európska komisia, Rada EÚ, Európsky parlament, ale aj fyzická osoba môžu požiadať o anuláciu právneho predpisu EÚ, pokiaľ sa domnievajú, že je protiprávny. Súdny dvor môže vydať rozhodnutie o zrušení konkrétneho zákona aj vtedy, keď o to požiadajú fyzické osoby, podľa ktorých má tento zákon na nich priamy a negatívny vplyv. Členské štáty a ostatné inštitúcie únie, fyzické osoby alebo firmy môžu podať na súdny dvor sťažnosť, ak konkrétne orgány únie neprijmú určité rozhodnutie. Súdny dvor rozhodne o tom, že toto porušenie sa oficiálne zaznamená.
Ako pracuje Súdny dvor
Návrhy, žaloby, žiadosti sa predkladajú súdnej kancelárii. Každý konkrétny prípad má prideleného sudcu a verejného žalobcu. Konanie pred súdom má dve fázy - písomné prednesy a verejné vypočúvanie. V prvej fáze zainteresované strany sporu predložia písomné stanoviská, ku ktorým pridelený sudca vypracuje zhrnujúcu správu a východiská prípadu. Závery z tejto správy vyvodí verejný žalobca. Na ich základe sudca vypracuje návrh súdneho rozhodnutia, ktoré dostanú na preskúmanie ostatní členovia súdneho dvora. Ďalšia fáza sporu sa odohráva pred súdnym dvorom, právnici sporných strán predkladajú svoje argumenty na verejnom vypočúvaní pred sudcami a verejným žalobcom, ktorí im môžu klásť otázky. Verejný žalobca vynesie svoje závery, nasleduje porada sudcov a rozsudok. Ten sa vynáša na základe rozhodnutie väčšiny sudcov a oznamuje sa na verejnom vypočúvaní. (Tabuľky)
Konania pre súdnym dvorom sa podľa informácie ministerstva spravodlivosti týkali v roku 2001 aj oblastí colnej únie, európskeho občianstva, rybárstva, voľného pohybu kapitálu, možností usadenia sa, industriálnej politiky, v malom počte aj princípov komunitárneho práva. V tomto roku bolo podaných 237 žiadostí o predbežnú otázku a 187 priamych žalôb, z toho 28 na zrušenie opatrení, 157 za nesplnenie povinností a dve na základe rozhodcovských doložiek. Bolo tiež podaných 72 odolaní a sedem odvolaní sa týkalo predbežných opatrení. Priemerná dĺžka konania v roku 2001 bola 23 mesiacov pri priamych žalobách a 22 mesiacov pri predbežných otázkach, odvolacie konanie trvalo priemerne šestnásť mesiacov. V roku 2001 sa len málo prípadov pred Súdom prvého stupňa týkalo aproximácie práva, rozhodcovských doložiek, kultúry, energie, rybárstva, zahraničnej a bezpečnostnej politiky, spravodlivosti a vnútorných záležitostí, sociálnej či regionálnej politiky. Z hľadiska povahy prebiehajúcich konaní štatistika k 31. decembru 2001 uvádza, že na Súde prvého stupňa prebiehalo konanie v 685 veciach, rozhodnutých bolo 230 vecí, vydaných bolo 120 rozsudkov a podaných bolo 69 odvolaní
Pred súdom Pakt rastu a stability
Pakt rastu a stability určuje pre členov eurozóny trojpercentný strop na rozpočtový deficit. Krajiny, ktoré prekročia túto hranicu, musia čeliť riziku veľkých sankcií - až do výšky 0,5 percenta HDP. Tieto pokuty môžu uvaliť len ministri financií, Európska komisia však vypracúva odporúčanie a návrhy pokút. Francúzsko a Nemecko tento limit prekročili v roku 2002, aj v roku 2003 sa deficity zhoršili a ani v roku 2004 sa nečaká zlepšenie. Francúzsko vlani dosiahlo deficit 3,9 percenta, za rok 2004 by to malo byť 3,6 percenta HDP, Francúzsko bude prvým členom EÚ, ktorý prevýši trojpercentný limit už tretí rok za sebou. Nemecko, najväčšie hospodárstvo eurozóny, v roku 2003 dosiahlo deficit až 3,8 percenta HDP. Tento rok by mal byť nemecký deficit asi 4,3 percenta HDP (asi 43,3 miliardy eur), najvyšší deficit, aký kedy člen eurozóny dosiahol. Nemecko porušilo rozpočtové pravidlá už v roku 2002 a 2003, čo ho stavia do podobnej pozície, v akej sa nedávno ocitlo Francúzsko. Nový francúzsky minister financií Nicholas Sarkozy sľúbil, že jeho krajina dodrží svoj sľub znížiť rozpočtový deficit pod tri percentá do roku 2005.
Európska komisia sa 13. januára tohto roku rozhodla súdne preskúmať pred Európskym súdnym dvorom porušenie pravidiel eurozóny. Predmetom sporu je rozhodnutie ministrov financií členských štátov únie, ktorí sa vlani 25. novembra rozhodli nesankcionovať Francúzsko a Nemecko za opakované prekročenie stanoveného maxima rozpočtového deficitu. Komisia týmto vystúpila proti Rade ministrov financií. Európsky súdny dvor začal 28. apríla prerokúvať svoj veľký prípad - podanie Európskej komisie týkajúce sa porušenia rozpočtových pravidiel. Súd by mal rozhodnúť v priebehu niekoľkých mesiacov v tzv. zrýchlenom konaní. Je to druhýkrát v histórii, čo týmto spôsobom rozhoduje. Procedúra zrýchleného konania bola prijatá v novembri 2000 a prvýkrát bola použitá v roku 2003, keď súdny dvor rozhodol o odvolaní sa proti rozhodnutiu Európskej komisie o trhovej autorizácii liekov proti obezite. Súd v tomto prípade rozhodol do šiestich mesiacov, pričom zamietol odvolanie európskej komisie. Nový komisár EÚ pre ekonomické a menové záležitosti Joaquin Almunia 27. apríla oznámil, že podporí aj žalobu Európskej komisie.
| Rozsudky na Európskom súdnom dvore | |
| Predmet žaloby | Počet |
| Dane | 33 |
| Poľnohospodárstvo | 28 |
| Životné prostredie a spotrebitelia | 20 |
| Sociálna politika | 18 |
| Aproximácia práva | 15 |
| Sloboda poskytovania služieb | 12 |
| Hospodárska súťaž | 11 |
| Sociálne zabezpečenie | |
| Migrujúcich pracovníkov | 11 |
| Doprava | 11 |
| Štátna pomoc | 9 |
| Vonkajšie vzťahy | 8 |
| Spoločné clá | 7 |
| Právo týkajúce sa inštitúcií | 7 |
| Sloboda pohybu tovaru | 6 |
| Obchodné právo | 6 |
| Sloboda pohybu osôb | 6 |
| Rozsudky na Súde prvého stupňa | |
| Štátna pomoc | 157 |
| Hospodárska súťaž | 92 |
| Poľnohospodárstvo | 83 |
| Duševné vlastníctvo | 51 |
| Vonkajšie vzťahy | 21 |
| Colná únia | 20 |
| Právo týkajúcesa inštitúcií | 18 |
| Obchodná politika združenia zámorských Krajín a území | 15 |
| Životné prostredie | 10 |
| Zdroj: MS SR, rok štatistiky 2001 | |