Kontrolovaný a presne legislatívou vymedzený lobing v demokratickom svete sa však nekryje so slovom korupcia, lebo tá znamená zneužitie moci s cieľom získania súkromných výhod. Práve naopak, je spôsobom legitímneho presviedčania politikov o správnosti alebo potrebnosti nejakého rozhodnutia. V európskych inštitúciách je pritom lobing každodennou záležitosťou a často sa prejavuje v rozhodnutiach Európskej rady, Európskej komisie či Európskeho parlamentu. Preto sa po vstupe do únie budeme musieť naučiť aj my správne lobovať. Na rozdiel od situácie pred začlenením do EÚ totiž budeme mať možnosť ovplyvňovať legislatívu a presadiť v nej vlastné požiadavky. Bruselskí experti pritom priznávajú, že na rozhodnutia inštitúcií únie má vplyv množstvo organizácií a skupín, ktoré lobujú prostredníctvom oficiálnych stretnutí či neformálnych konzultácií. Väčšina z nich pritom sídli v Bruseli. Hlavnými aktérmi sú európske inštitúcie, vrátane národných a regionálnych reprezentácií, kandidátske a tretie krajiny, mimovládne organizácie, priemyselné zväzy, médiá a, samozrejme, profesionálne spoločnosti, ktoré poskytujú poradenstvo, lobing a ďalšie služby.
Experti sa zhodujú v tom, že stratégia lobingu na národnej a európskej úrovni je síce rozdielna, zároveň však komplementárna, ak sa má dosiahnuť želateľný výsledok.
Webový server EurActiv.com v tejto súvislosti priniesol postrehy niekoľkých zástupcov lobingových a poradenských spoločností so sídlom v Bruseli.
John Russell z CEO Weber Shandwick Adamson povedal, že nie všetky krajiny majú tradíciu lobingu. V niektorých je stále vnímaný ako niečo "nečestné". V iných je zasa súčasťou politiky a prebieha prostredníctvom dlhodobých pracovných vzťahov medzi verejnými asociáciami a inštitúciami, ako aj osobných kontaktov medzi príslušnými lídrami. Národné a regionálne stratégie pri lobovaní sú pritom odlišné od stratégií na úrovni EÚ, a to pokiaľ ide o adresárov, kultúrne rozdielnosti a komplexnosť. Stratégia na úrovni únie je komplexnejšia. Nielen preto, že je potrebné spolupracovať s rôznymi rozhodovacími orgánmi a veľkým množstvom spoluúčastníkov, navyše sa musia zohľadniť aj národné záujmy.
Podľa Charlotte Lesterovej zo spoločnosti Edelman je národný lobing v členských krajinách omnoho viac založený na osobných kontaktoch a straníckej lojalite. Kým pri lobovaní v bruselských inštitúciách väčšiu úlohu zohrávajú prepojenia na Európsku komisiu či Európsky parlament.
Sam Roweová z GPC International považuje bruselskú skúsenosť pri lobovaní na európskej úrovni za kľúčovú. Zároveň však varuje pred ignoráciu národných záujmov.
Je ťažké predpokladať, ako bude lobing vyzerať po vstupe nových krajín do únie, hovorí Russell Patten zo spoločnosti Grayking. Rozširovanie a prijímanie novej rámcovej legislatívy však považujeme za dobré. Ľudia z priemyslu a ministerstiev v nových krajinách v súčasnosti hľadajú pomoc a poradenstvo. Mali by sa však spoľahnúť na služby na miestnej úrovni. Priemyselníci v budúcich členských krajinách sa totiž budú cítiť príjemnejšie pri kontakte s miestnym partnerom. Konzultačné spoločnosti v Bruseli sú totiž vnímané skôr ako predĺžená ruka únie.