Na summite Európskej únie v Bruseli chcú nájsť predsedovia vlád a hláv členských krajín únie dohodu o ústave. Dosiahnuť dohodu prijateľnú pre všetkých bude po neúspechu vlaňajšieho decembrového summitu, kde rokovania o ústave skrachovali, naozaj ťažké. Slovenská vláda prezentovala svoje priority v pondelok poslancom Národnej rady. Slovenská republika vstupovala do rokovaní medzivládnej konferencie s tým, že text návrhu ústavnej zmluvy, ktorý vypracoval konvent, je dobrým základom pre rokovanie. Na stole v Bruseli sa ocitli dva návrhy írskeho predsedníctva. Prvý rieši systém predsedníctva v ministerských radách a postavenie európskeho ministra zahraničných vecí. Pre národné štáty otvára citlivé problémy druhý návrh.
Systém väčšinového hlasovania a definovanie dvojitej väčšiny v Rade EÚ, zloženie Európskej komisie a minimálny počet kresiel v Európskom parlamente sú najcitlivejšími inštitucionálnymi otázkami. Hlavnou prioritou SR v inštitucionálnom usporiadaní bolo zachovanie princípu jedna krajina - jeden komisár, s rovnocenným postavením všetkých členov Európskej komisie. Doterajšie rokovania však naznačujú, že nebude prijatý komplikovaný systém navrhovaný konventom a požiadavka väčšiny malých a stredných krajín bude akceptovaná len do roku 2014. Po tomto roku by sa mal znížiť počet členov EK na 18. V praxi by to malo znamenať, že v dvoch z každých troch za sebou nasledujúcich komisií bude mať každá členská krajina svojho zástupcu. Slovensko chce podporovať zahrnutie zmienky o kresťanských hodnotách do preambuly ústavnej zmluvy. Preambula sa čiastočne zmenila, zmienka o kresťanstve však v nej zaradená nie je.
Najproblematickejšou otázkou je mechanizmus hlasovania. Slovensko dosiaľ presadzovalo zachovanie systému kvalifikovanej väčšiny, ktorý sa dohodol v Nice, neskôr súhlasilo so systémom dvojitej väčšiny. K systému dvojitej väčšiny, ktorú by tvorila väčšina členských štátov predstavujúcich väčšinu populácie EÚ. Prvá hodnota je počet krajín potrebných na schválenie rozhodnutia, druhou je počet obyvateľov, ktoré musia tieto krajiny zastupovať. Do úvahy prichádza model - 50:60 (návrh konventu), 55.55 (návrh Nemecka), 55:65 (problematické pre malé a stredné krajiny). Väčšina malých a stredných krajín sa prikláňa k modelu 60.60 alebo 55:60.
Slovensko trvá na zachovaní jednomyseľnosti hlasovania v daniach, sociálnej politike a obrane. V oblastiach spravodlivosť a vnútro bude tlak na zavedenie rozhodovania kvalifikovanou väčšinou. Sme proti zriadeniu úradu európskeho prokurátora, hoci viaceré krajiny, vrátane Veľkej Británie, ktorá bola v minulosti odporcom tejto myšlienky, tento inštitút akceptujú. Slovensko naďalej trvá na zachovaní národného veta v oblasti justičnej spolupráce, írske predsedníctvo však navrhlo väčšinové hlasovanie. Použiť by sa mohla v tomto prípade tzv. záchranná brzda. Krajina, ktorej by väčšinové rozhodnutie spôsobovalo problémy v jej právnom systéme, by sa mohla obrátiť na Európsku radu so žiadosťou o zmenu rozhodnutia. Viacero krajín tento návrh podporilo. Mechanizmus záchrannej brzdy predpokladá Írsko aj v sociálnej politike. Slovensko tiež súhlasí s navrhovanou formuláciou v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, kde členská krajina môže v prípade životného národného záujmu zabrániť väčšinovému rozhodnutiu. Je to niečo medzi klasickým vetom a záchrannou brzdou.
Medzi našimi prioritami je nepodporovať vytvorenie postu stáleho predsedu Európskej rady, predsedníctvo Európskej rady by malo rotovať.
Na čom by sa mohli dohodnúť:
Zloženie Európskej komisie - princíp jedna krajina - jeden komisár do roku 2014, neskôr ich zníženie na osemnásť,
Hlasovanie - dvojitá väčšina (počet krajín potrebných na schválenie rozhodnutia k počtu obyvateľov, ktoré musia tieto krajiny zastupovať). Cestou ku kompromisu môže byť definovanie blokovacej menšiny. Navrhuje sa, aby počet blokujúcich krajín predstavujúcich dostatok počtu obyvateľov bol presne určený na štyri alebo päť.
Jednomyseľnosť v hlasovaní - pre oblasť daní, sociálnej politiky a rozpočtu. Je predpoklad, že sa zníži rozsah jednomyseľnosti pre spravodlivosť a vnútro.
Zloženie Európskeho parlamentu - Cyprus, Litva, Estónsko a Malta trvajú na zvýšení minimálneho počtu členov na päť.
Preambula - zmienku o kresťanstve navrhli zaradiť Taliansko, Poľsko, Malta, Portugalsko, Česko a Slovensko.
StoryEditor