Najbližšia, a zrejme aj najťažšia úloha, s ktorou bude musieť zápasiť komisár pre menové otázky Joaquín Almunia, je už jasná: reforma Paktu stability a rastu EÚ či aspoň jeho výkladu. Almunia chce tento cieľ dosiahnuť "mierovou cestou" a sporné otázky riešiť v zhode so všetkými zainteresovanými. Ako už uviedol, je pripravený akceptovať zmiernenie doterajšej tvrdosti paktu v otázke trojpercentného deficitu, v čom má, pochopiteľne, najmä podporu "hriešnikov", teda Nemecka a Francúzska. Na druhej strane viaceré menšie štáty zmäkčovanie jednotlivých ustanovení odmietajú, takže dosiahnutie hradného mieru celkom iste nebude jednoduché. Päťdesiatosemročný politik sa pritom uvedenou problematikou zaoberá už aj teraz a je jediným komisárom, ktorý si ponechá svoj rezort i po novembrovej "výmene stráží", teda po odchode Prodiho komisie a nástupe Barrosovej. Do Bruselu však prišiel len nedávno, po tom, čo sa jeho predchodca v úrade Pedro Solbes na jar stal španielskym ministrom financií.
Po štúdiu práva a ekonómie v Bilbau, Paríži a Harvarde sa do Bruselu dostal po prvýkrát -- až do roku 1976 tu pracoval v pobočke madridskej obchodnej komory. Neskôr bol hospodárom vplyvných odborov UGT a ešte neskôr poslancom, resp. ministrom práce a sociálnych vecí za premiéra Felipeho Gonzálesa. Jeho kariéra sa dostala na mŕtvy bod, keď v roku 2000 ako špičkový kandidát socialistov v parlamentných voľbách prehral s konzervatívcom Josém Maríom Aznarom. V roku 2004 teda oslavuje návrat do vrcholnej politiky. Otázne však je, dokedy zotrvá vo funkcii. Ak vstúpi do platnosti európska ústava, ďalší Španiel -- Javier Solana -- sa stane komisárom pre otázky zahraničnej politiky. A keďže každá krajina môže vyslať do komisie len jedného zástupcu, Almunia by musel odísť. V každom prípade je pôsobenie v kresle bruselského komisára politicky jeho dosiaľ najväčšou výzvou. (hn/gaf)
StoryEditor