Zábavná elektrotechnika a autá chrbticou exportu

Číslo 8,88 percenta u tureckého ministra hospodárstva Aliho Babacana vyvoláva eufóriu. "Celé generácie Turkov zažili také niečo prvýkrát," rozplýva sa. A skutočne, výsledok, za ktorý by sa červenali všetci jeho kolegovia v európskych štátoch, je tu bezprecedentný: prvýkrát po 32 rokoch inflácia klesla pod desať percent. Nepochybný dôkaz toho, že krajina sa hospodársky zotavuje. Pritom ešte vo februári 2001 stála na pokraji hospodárskej katastrofy a z krízy jej pomohla len narýchlo poskytnutá pomoc Medzinárodného menového fondu vo výške 19 miliárd dolárov, hoci aj za prísnych podmienok. Ankara však šancu nepremárnila.
Hospodársky rast dosiahol vlani úctyhodných 5,9 percenta a zahraničný dlh sa jej podarilo znížiť z 95 percent HDP koncom roku 2001 na 61 percent.
Pozitívne sa rozvíja predovšetkým turecký export. Jeho objem sa od 80. rokov zhruba každých päť rokov zdvojnásobuje a vlani dosiahol 44,2 miliárd dolárov. Je zrejmé, že takú sumu nemožno dosiahnuť len vývozom pomarančov, melónov či lacných tričiek.
Názorný príklad poskytuje predovšetkým elektrotechnický priemysel. Európan, ktorý sa krátko pred olympiádou rozhodne, že ju chce sledovať už na nejakom novšom prístroji, si v obchode s veľkou pravdepodobnosťou vyberie aparát vyrobený v Turecku, nech už bude niesť akúkoľvek značku. Televízory s visačkou Made in Turkey pokrývajú medzičasom už tretinu európskeho dopytu. Vedúcu úlohu hrajú traja výrobcovia: Vestel, Beko a Profilo-Telra. Podľa údajov Zväzu tureckého elektronického priemyslu v roku 1995 krajina vyrábala 1,8 mil. televízorov. To bolo tesne pred podpisom zmluvy o bezcolnej únii s európskym spoločenstvom. V roku 2002 produkcia vzrástla na 12,5 milióna aparátov, z ktorých 11,4 milióna smerovalo na export. Niet prakticky svetovej značky, ktorá by tu nemala výrobnú základňu - nech už je to Phillips, Sony, Siemens, Toshiba či Mitsubishi.
Podobne sa Turecko v posledných rokoch stalo aj významným dodávateľom autosúčiastok. Veľké produkčné kapacity tu vybudoval Renault, Toyota i Ford, takže objem ročného exportu áut a príslušenstva už prekračuje 6 miliárd eur.
Turecký export sa rozvíja dosiaľ nevídanou rýchlosťou. S patričnou dávkou pýchy poukázal minister zahraničného obchodu Tüzmen koncom mája na skutočnosť, že tento rok sa Turecko stane krajinou s najrýchlejšie rastúcim exportom - a to v celosvetovom porovnaní. Mal by vzrásť až o 30 percent. Vyjadrené v absolútnych číslach, v roku 2006 hodnota vývozu dosiahne 75 miliárd dolárov a ďalšia méta, rovných 100 miliárd dolárov, je podľa tureckých národohospodárov reálna už v roku 2010. (gaf)

Zahraničný obchod Turecka (rok 2003, v mld. USD)
Export	44,2
Import	66,5

 

Najväčší obchodní partneri
Export		Import
Nemecko	7,7	Nemecko	10,1
Veľká Británia	3,9	Taliansko	5,7
USA	3,6	Rusko	4,9
Taliansko	3,3	Francúzsko	4,1
Francúzsko	2,6	Veľká Británia	3,2
Zdroj: MMF/Handelsblatt