Keď čítate lotyšské úradné dokumenty, určite vám udrie do oka oslovenie: občania a neobčania. V dvojmiliónovej pobaltskej krajine totiž pätina obyvateľstva nemá štatút občana. Sú to predovšetkým predstavitelia 30-percentnej ruskej menšiny. Do krajiny prišli po roku 1940, v období, ktoré dnes v krajine nazývajú sovietskou okupáciou. Keď Riga v roku 1991 vyhlásila nezávislosť a odtrhla sa od ZSSR, zaviedla pre nadobudnutie občianstva prísne kritériá. Tie síce neskôr na nátlak zahraničných inštitúcií zmiernila, pálčivému problému - neobčanom - však čelí naďalej.
Skúšky
V praxi to znamená, že okolo pol milióna obyvateľov s tzv. preukazom neobčana prichádza o svoje volebné právo. Sú vylúčení z komunálnych a zo všeobecných volieb, nemôžu sa zúčastňovať na referendách a po budúcoročnom vstupe krajiny do EÚ nebudú môcť voliť svojich zástupcov ani do Európskeho parlamentu.
"Veľký počet predstaviteľov ruskojazyčného obyvateľstva neovláda lotyšský jazyk a len ťažko sa môžu zúčastňovať sa na politickom a sociálnom živote krajiny," zhodnotil situáciu pre HN minister pre integráciu spoločnosti Nils Muižnieks. "Máme programy na výučbu lotyšského jazyka pre dospelých aj deti," dodáva.
Okrem jazykovej skúšky musí žiadateľ o občianstvo urobiť test aj z lotyšských reálií, ústavy (Satversme) a podpísať vernostnú prísahu krajine. Skúškou úspešne prešlo od roku 1995 viac ako 66-tisíc osôb.
Tlak z EÚ ustúpil
"Tlak zo strany Európskej únie pred niekoľkými rokmi ustúpil. Lotyšská vláda robí všetko možné, aby naturalizáciu urýchlila. Rozširuje informácie, vyučuje jazyk, ja osobne ako minister integrácie vyzývam ľudí, aby využili svoje práva a stali sa občanmi," dodáva Muižnieks. V rádiu a televízii momentálne beží kampaň, v ktorej novopečení lotyšskí občania vysvetľujú svoju motiváciu. Isté zlepšenie nastalo podľa neho po referende o vstupe do EÚ. "Pochopili, že lepšie je byť občanom Lotyšska a únie ako neobčanom."
Najväčšia kritika prichádza zo strany Ruskej federácie. Tá nedávno pochválila Litvu, ktorá sa rozhodla zaručiť väčšine ruskojazyčného obyvateľstva občianstvo a vyzvala na podobný krok aj Rigu a Tallinn. Estónsko s 1,3 milióna obyvateľov čelí podobnému problému ako Lotyšsko - so 170 tisícmi neobčanov. Pritom však netreba zabúdať, že Litva je počtom obyvateľov najväčšou krajinou a Rusi tvoria len osem percent obyvateľstva. V Lotyšsku tvoria Lotyši v šiestich zo siedmich veľkých miest menšinu - v uliciach Rigy počuť ruštinu častejšie ako lotyšský jazyk, žije tu totiž 60 percent ruskojazyčnej menšiny.
"Spolužitie etník je bezproblémové," tvrdí dvadsaťročný Janis. "Je to predovšetkým politická otázka," hovorí o niečo staršia Ilse. Mnohí Lotyši upozorňujú na fakt, že ruskojazyčné obyvateľstvo zaujalo pasívny postoj. "Nezískať občianstvo je pre nich výhodnejšie z troch dôvodov: nepotrebujú na cestu do Ruska víza, mnohí dostávajú rentu z ruskej armády a ako neobčania nepodliehajú povinnej vojenskej službe," tvrdí Ilse. Myslí si myslia, že situácia sa čoskoro zmení. Ruské médiá, ktoré v Lotyšsku vychádzajú, začali totiž v poslednom čase vyzývať, aby Rusi požiadali o lotyšské občianstvo. "Vzhľadom na blížiaci sa vstup do EÚ a voľby do EP si chcú v únii vytvoriť lojálnu vrstvu," myslí si Ilse.
Európska únia nebude mať nové požiadavky na Lotyšsko v oblasti národných menšín ani po vstupe do EÚ. "Nepatrí to do kompetencie EÚ. Problematika národných menšín patrí k tzv. politickým kritériám," vyhlásil na nedávnej návšteve krajiny komisár pre rozšírenie Günter Verheugen.