Od 31. decembra 2003 prestali platiť dohody o pracovnej činnosti. Zostávajú v zmysle Zákonníka práce len dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov. Okrem toho môžu zamestnávatelia uzatvárať so zamestnancami pracovný pomer na kratší pracovný čas ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Na základe požiadavky aplikačnej praxe sa okrem pracovného pomeru na kratší pracovný čas ustanovuje pružnejšia forma zamestnávania zamestnancov, u ktorých týždenný pracovný čas je pod hranicou 20 hodín. Tento právny inštitút sa stal čiastočnou náhradou za zrušenie pracovnoprávnych vzťahov založených dohodami o pracovnej činnosti.
Pružnejšou organizáciou práce sa vytvárajú podmienky na plne
nie požiadaviek zamestnancov a potrieb zamestnávateľov, a tým aj podmienky na zvýšenie zamestnanosti. Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní so zamestnancom zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas.Pracovný pomer na kratší pracovný čas, v ktorom je rozsah pracovného času menej ako 20 hodín týždenne, môže zamestnávateľ alebo zamestnanec skončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je 15 dní a začína plynúť dňom, v ktorom sa doručila výpoveď.
S účinnosťou od 1. júla 2003 je zamestnávateľ povinný informovať zrozumiteľným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas. Na rozdiel od doterajších pracovnoprávnych vzťahov založených dohodami o pracovnej činnosti však títo zamestnanci majú zvýšenú ochranu, pretože sa im zaručujú ostatné pracovné podmienky rovnaké ako ostatným zamestnancov v pracovnom pomere. Napr. je im zaručená minimálna mzda, vzniká im nárok na dovolenku, na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, zamestnávateľ z týchto pracovných pomerov plní odvodovú povinnosť.
Vzhľadom na zmluvnú voľnosť zamestnávateľa a zamestnanca pri uzatváraní viacerých pracovných pomerov medzi tými istými účastníkmi platí podmienka, že ďalší pracovný pomer sa môže uzavrieť len na práce iného druhu. Ak zamestnanec vykonáva ten istý druh práce mimo rozvrhu pracovných zmien a nad rozsah týždenného pracovného času, ide o prácu nadčas. Vykonávať práce iného druhu než tie, ktoré sú obsahom pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ žiadať od zamestnanca, len ak zamestnanec súhlasí so zmenou druhu práce, alebo ak zamestnávateľ uzatvorí na výkon týchto iných prác so zamestnancom ďalší pracovný pomer. Práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Zamestnávateľ je povinný plnenie svojich úloh v rámci predmetu podnikania zabezpečiť zamestnancami v pracovnom pomere. Iba výnimočne plnenie svojich úloh zabezpečuje zamestnancami v pracovnoprávnom vzťahu založenom dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Ide o nasledujúce druhy dohôd:
* dohoda o vykonaní práce,
* dohoda o brigádnickej práci študentov.
Dohoda o vykonaní práce
Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.
* Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ nevytvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla. Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpo
vedá dohodnutým podmienkam.* Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na vykonanie ojedinelej práce určenej výsledkom práce. Pracovné činnosti, ktoré sú síce vymedzené druhovo, ale sa nevykonávajú pravidelne, ale len z času na čas, je možné upraviť aj dohodou o
vykonaní práce.Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstv
a.Dohoda o brigádnickej práci študentov
Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť od 1. apríla 2002 s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta, aj keď predpokladaný rozsah nepresahuje 100 hodín v kalendárnom roku. Na základe tejto dohody možno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týž
denného pracovného času. Do uvedeného rozsahu sa nezapočítava čas pracovnej pohotovosti, za ktorú zamestnancovi nepatrí odmena, a pracovná pohotovosť doma. Dodržiavanie dohodnutého a najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov. Dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.* Dohoda musí ob
sahovať: dohodnutý druh práce, dohodnutú odmenu za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára. V dohode si účastníci môžu dohodnúť ďalšie podmienky, na ktorých majú záujem (dovolenka, cestovné náhrady, stravovanie). Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta podľa uvedenej dohody.* Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú d
obu, prípadne na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej zrušenia. Okamžité zrušenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite zrušiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia dohody o brigádnickej práci nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov. Jednostranne je možné zrušiť dohodu len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.Podmienkou je, aby študent nebol zamestnancom
Ten, kto prácu vykonáva, musí mať status študenta. Môže ním byť študent nielen denného štúdia, ale i štúdia popri zamestnaní a iných foriem externého štúdia. Podmienkou však je, aby takýto študent nebol v pracovnom pomere, a teda nemal právny status zamestnanca. Len čo by študent mal právny status zamestnanca, nemohlo by sa s ním zaobchádzať ako so študentom, ale prioritne ako so zamestnancom.
Aj keď ustanovenie § 228 Zákonníka práce v odseku 2 vyžaduje, aby neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov bolo potvrdenie statusu študenta, pre správne uzatváranie týchto dohôd by mal zamestnávateľ okrem toho vedieť aj to, či študent, ktorý sa u neho uchádza o prácu, nepracuje pre iný zamestnávateľský subjekt aj v pracovnom pomere, t. j., či nie je okrem statusu študenta aj zamestnancom v pracovnom pomere, kedy by s ním bolo treba zaobchádzať ako so zamestnancom, a nie ako so študentom.
Spoločné ustanovenia pre dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Pre dohody o prácach vykonávanýc
h mimo pracovného pomeru platí, že sa na ne vzťahujú len ustanovenia prvej časti Zákonníka práce, t. j. ustanovenia všeobecnej časti Zákonníka práce. Systematická časť Zákonníka práce upravujúca pracovný pomer sa na uvedené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nevzťahuje. Preto nároky zamestnancov, ktoré im vyplývajú priamo zo Zákonníka práce, napr. nárok na dovolenku, nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, sa na uvedené dohody nevzťahujú, aj keď nie je vylúčené, že si ich zmluvné strany dohodnú v časti osobitných vzájomných dojednaní.* V ustanovení § 223 až § 228 Zákonníka práce sú zakotvené základné právne povinnosti zamestnanca i zamestnávateľa pri prácach vykonávaných na základe dohôd o prácach mimo pracovného pomeru včítane zodpovednosti za škodu. Pri zovšeobecnení právnych povinností zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe uvedených dohôd je možné konštatovať, že rozsah povinností zamestnanca nie je taký široký ako rozsah právnych povinností zamestnanca v pracovnom pomere, čo platí aj o rozsahu právnych povinností zamestnávateľa. Právna zodpovednosť za spôsobenú škodu v prípade pracovnoprávnych vzťahov založených dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je podstatne miernejšia ako je zodpovednosť zamestnanca za spôsobenú škodu, pokiaľ je v pracovnom pomere.
* Na rozdiel od pracovného pomeru osobitosťou tejto zodpovednosti je, že zamestnanec zodpovedá svojmu zamestnávateľovi aj za škodu, pokiaľ ju spôsobili jeho rodinní príslušníci, ktorí mu pomáhali pri práci podľa pracovnoprávnej zodpovednosti. Ak by škodu utrpeli rodinní príslušníci, ktorí pomáhali pri práci zamestnancovi, zamestnávateľ by im za spôsobenú škodu zodpovedal podľa Občianskeho zákonníka. Postavenie rodinných príslušníkov, ktorí sú zamestnancovi oprávnení pomáhať pri výkone práce, je osobitosťou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a nepripúšťa sa napríklad pri pracovnom pomere, ktorý predpokladá výlučne osobný výkon práce zo strany zamestnanca.
* Aj študenti zamestnaní na základe dohôd o práca
ch vykonávaných mimo pracovného pomeru môžu u svojho zamestnávateľa podpísať a uplatniť si vyhlásenie k zdaneniu príjmov fyzických osôb, t. j. môžu si uplatniť odpočítateľné položky pre výpočet základu dane a taktiež môžu požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.* Medzi zamestnávateľom a študentom pri uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu na základe pracovnej zmluvy platia tie isté povinnosti pre zamestnávateľa v prípade, keď ide o pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancom. * Ak študenti uzavrú dohodu o brigádnickej práci a ich mesačná odmena presiahne výšku 3 000 Sk, sú povinní platiť poistné na zdravotné poistenie z tejto vyplatenej odmeny. Poistné na zdravotné poistenie sú povinní platiť sami vo výške 14 % podľa určeného vymeriavacieho základu. V týchto prípadoch sú študenti povinní si splniť aj oznamovaciu povinnosť do 8 dní od vzniku alebo zániku účasti na zdravotnom poistení.
Nový zákon o sociálnom poistení
Vzhľadom na účinnosť nového zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2004 (zákon č. 461/2003 Z. z.) zamestnancom na účely úrazového poistenia je aj fyzická osoba vykonávajúca práce na základe dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov.
Povinne dôchodkovo poistení už nie sú študenti ani nezamestnaní (štát za nich neplatí starobné poistenie), dôsledkom čoho je, že roky štúdia a obdobie nezamestnanosti sa od r. 2004 nezapočítavajú do obdobia dôchodkového poistenia. Zákon umožňuje dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.V novom zákone o sociálnom poistení sa zužuje osobný rozsah sociálneho poistenia, t. j. keď štát prestáva platiť poistné:
na nemocenské poistenie za:
* žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ak sú nezaopatrenými deťmi a ak nie sú povinní platiť poistné ako zamestnanci alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na nemocenskom poistení,
* evidovaných nezamestnaných nepoberajúcich podporu v nezamestnanosti,
*
na dôchodkové zabezpečenie za študentov vysokých škôl, ak sú nezaopatrenými deťmi a ak nie sú povinní platiť poistné ako zamestnanci, ako samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na nemocenskom poistení alebo ako spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb.Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pre študentov by bolo výhodnejšie pracovať na pracovný pomer.