Opakujúcim sa problémom krajín uchádzajúcich sa o vstup do Európskej únie je korupcia, konštatovalo sa v strategickom dokumente Európskej komisie, ktorý bol súčasťou minuloročných hodnotiacich správ. A keďže sa Slovensku a ani ďalším budúcim členom počas uplynulého roku nepodarilo dosiahnuť výrazný pokrok, možno očakávať, že podobné konštatovanie bude figurovať aj v tej nasledujúcej.
Korupcia však nie je špecialitou len transformujúcich sa krajín. Predstavuje problém aj v členských krajinách únie -- dokonca na úrovni politických špičiek, a tiež v samotných európskych inštitúciách. Odhaľovanie prípadov korupcie je pritom zdĺhavé a ťažké, podobne ako je to v pristupujúcich krajinách. Vyšetrovanie káuz totiž neraz vedie do slepej uličky, niekedy aj bez vyvodenia osobnej či inej zodpovednosti.
Prípad komisárky Edith Cressonovej
Najznámejším prípadom podozrenia z podvodov v európskych inštitúciách je prípad komisárky Edith Cressonovej ešte z roku 1999. Táto aféra vyústila do pádu komisie vedenej luxemburským expremiérom Jacquom Santerom. Médiá vtedy dokonca hovorili o "oslabení demokracie v Európe". Konkrétne obvinenia v prípade Cressonová pritom zazneli až v marci tohto roku.
Jedným z posledných príkladov je škandál, ktorý vypukol minulý mesiac v súvislosti s Eurostatom -- Európskym štatistickým úradom. Jeho riaditeľa Yvesa Francheta a vysokého úradníka Daniela Byka vyšetruje európsky protikorupčný úrad Olaf, že zneužili peniaze Európskej únie. Obaja muži sú podozriví z toho, že sa podieľali na založení účtu v luxemburskej banke, na ktorý previedli 900 000 eur určených pre Eurostat.
Rôzna miera tolerancie voči podvodom a korupcii predstavuje v Európskej únii problém, napísal britský týždenník The Economist. A naozaj mu možno dať za pravdu. Príkladom sú korupčné aféry v Taliansku či Francúzsku, kde medzi obvinenými z podvodov figurujú aj také mená, ako súčasný taliansky premiér Silvio Berlusconi. Ten od 1. júla, kedy jeho krajina prevezme predsedníctvo v únii, bude dokonca na šesť mesiacov stáť na čele európskej pätnástky. Francúzsky prezident Jacques Chirac zasa za to, že nestojí pred súdom, vďačí politickej imunite. A takýchto prípadov je pritom v členských krajinách únie viac.
Finančné podvody v národnej kompetencii
Znamená to, že Európska únia má páky len pokiaľ ide o zneužívanie peňazí Európskej únie, pretože takéto prípady vyšetruje nezávislý úrad zriadený Európskou komisiou Olaf. Ten však nemá súdne kompetencie a vyšetrovanie, má len administratívny charakter. Ak aj zistí aktivity, ktoré sú v rozpore s finančnými a ekonomickými záujmami únie, obráti sa na národnú justíciu v príslušnej krajine.
Ak však ide o finančné podvody v jednotlivých členských krajinách, tie sú výlučne v ich národnej kompetencii. A to napriek tomu, že -- ako uvedené prípady naznačujú -- niektorí z vrcholných predstaviteľov krajín, nad ktorými visí prinajmenšom tieň podozrenia z nekalých aktivít, zastupujú úniu a majú aj vplyv na jej fungovanie.
A preto by sa práve v čase rozširovania mala venovať mimoriadna pozornosť tomuto problému. EK vo svojej poslednej novembrovej monitorovacej správe asi upozorní Slovensko a ďalších deväť budúcich členov na pretrvávajúcu korupciu. Po našom vstupe do únie však, paradoxne, už nebude pre Brusel problémom.