Teroristický útok v Madride poriadne vystrašil členské krajiny Európskej únie. Tie plánujú urýchlene navrhnúť nové protiteroristické opatrenia, ktorých cieľom je intenzívnejšia spolupráca policajných síl a výmena informácií. Mali by načrtnúť aj nové protiteroristické opatrenia v oblasti dopravy a prísnejšiu definíciu terorizmu.
Jednou z prvých iniciatív EÚ v boji proti terorizmu bola spolupráca v oblasti jurisdikcie, aby krajiny dokázali účinnejšie bojovať proti kriminalite vrátane terorizmu. Na ňu sa členské krajiny zaviazali na summite v októbri 1999 v Tampere. Výraznejší pokrok však nastal až po tragickom 11. septembri. Len sedem krajín -- Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Portugalsko, Grécko, Španielsko a Veľká Británia -- do roku 2002 prijalo špeciálnu protiteroristickú legislatívu, v každej krajine inú. V ostatných členských krajinách terorizmus spadá pod trestné právo.
Teroristický čin EÚ definuje ako útok spáchaný s cieľom zastrašiť ľudí a vážne zmeniť alebo zničiť politické, ekonomické alebo sociálne štruktúry krajiny (a to vraždou, zraneniami, bratím rukojemníkov, vydieraním, výrobou zbraní, páchaním útokov atď). EÚ má aj spoločný európsky zatykač či odporúčanie o posilnení spolupráce v boji proti financovaniu teroristických skupín. Od roku 1999 boli zmrazené teroristickú účty v krajinách únie vo výške viac ako 100 miliónov eur.
"Terorizmus sme identifikovali v európskej bezpečnostnej stratégii ako mimoriadnu hrozbu," povedal írsky premiér Bertie Ahern, ktorého krajina v súčasnosti predsedá únii. I keď oceňuje istý pokrok únie v boji proti terorizmu, mnoho ešte podľa neho treba urobiť. S tým súhlasí aj Európska komisia. "EÚ už prijala množstvo opatrení na boj proti terorizmu. Čo musíme nevyhnutne urobiť teraz, je uviesť ich do života," povedal hovorca Európskej komisie Reijo Kempinen.
Niektorí európski lídri však vyzývajú na aktívnejšiu spoluprácu medzi už vytvorenými orgánmi. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana navrhol vytvorenie špeciálneho postu pre boj proti terorizmu, teda akéhosi "Mr. Anti-Terorism", ktorý by mal koordinovať opatrenia rady a komisie. Predseda Európskej komisie Romano Prodi pritom včera naznačil, že boj proti terorizmu by mohlo byť portfóliom pre komisára v rozšírenej inštitúcii. Solana vo svojej správe o európskej bezpečnostnej stratégii z decembra 2003 zdôraznil, že "Európa je cieľom, ale aj základňou teroristov". Logistické základne buniek Al-Kajdy boli objavené vo Veľkej Británii, v Taliansku, Nemecku, Španielsku a Belgicku. Za jeden z najhorších možných scenárov považuje to, ak by sa teroristom podarilo získať zbrane hromadného ničenia.
Aj belgický premiér Guy Verhofstadt prišiel s nápadom. A to s vytvorením Európskej informačnej služby. "Posledné dva roky sme sa pokúšali o koherentnú protiteroristickú politiku s pomocou Europolu. To je rozdiel medzi tým, čo Európa robí a čo potrebuje. Nová tajná služba by mala koordinujúcu úlohu." Europol podľa neho v tejto úlohe neobstál, povedal Verhofstadt pre európsky server EUpolitix. Návrh na vytvorenie akejsi centrálnej tajnej služby sa však v niektorých krajinách stretol so skepticizmom. Podľa kritikov to nie je potrebné a niektorí dokonca v tejto súvislosti hovoria o kontraproduktivite.
Európsky protiteroristický balíček:
-- aktualizácia akčného plánu boja proti terorizmu
-- vytvorenie postu osobitného koordinátora pre otázky bezpečnosti
-- posilnenie spolupráce v oblasti tajných služieb
-- zavedenie takzvanej klauzuly solidarity medzi členskými štátmi v prípade teroristických hrozieb
-- posilnenie koordinácie EÚ a OSN
-- účinnejšie opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov pre teroristické skupiny
Únia prijala akčný plán boja proti terorizmu už na mimoriadnom summite po 11. septembri 2001, teraz ho prehodnocuje. Hoci pôvodne nemal byť na programe summitu, po útokoch v Madride bude vrcholnej schôdzke 25. -- 26. marca dominovať. Skupina vysokopostavených expertov, politikov a manažérov, medzitým zverejnila správu, podľa ktorej EÚ potrebuje zvýšiť svoje ročné výdavky na bezpečnostné technológie na jednu miliardu eur, aby dokázala efektívne čeliť takým bezpečnostným hrozbám, akou je terorizmus.