Európska komisia sa chce vyrovnať so zneužívaním nadčasov

Nedávno sa k takejto možnosti prihlásilo aj Francúzsko, Nemecko a Holandsko využívajúc výnimku najmä u robotníkov a Luxembursko pri zamestnancoch pracujúcich v oblasti hotelových a reštauračných služieb. Poslanci prevažnou väčšinou schválili zrušenie výnimky, ktorá umožňovala zamestnávateľom v krajinách EÚ prinútiť svojich zamestnancov, aby pracovali dlhšie. Výsledkom hlasovania boli sklamaní najmä britskí liberálni poslanci Európskeho parlamentu. Liz Lynneová po hlasovaní vyhlásila: Táto výnimka je kľúčová pre konkurencieschopnosť Británie. Uznáva dôležité rozdiely medzi štruktúrou trhu práce v Británii a v iných členských krajinách únie a zároveň dáva možnosť pracovníkom zarobiť si viac peňazí za nadčasy. Opačný názor má európska poslankyňa za stranu zelených Jean Lambertová, podľa ktorej je dlhý pracovný čas zlý ako pre jednotlivcov tak aj pre celú spoločnosť. "Je to skutočné ohrozovanie zdravia a bezpečnosti kvôli vyčerpanosti a únave," vyhlásila Lambertová. Parlament týmto rozhodnutím zvyšuje tlak na Európsku komisiu (EK), ktorá pripravuje novú smernicu, aby sa vyrovnala so zneužívaním nadčasov a posilnila dobrovoľnosť pri rozhodovaní sa o práci nad limit 48 hodín.
Smernica o pracovnom čase (93/104/EC1) z novembra 2003, ktorá stanovuje maximálnu dĺžku pracovného času na 48 hodín, sa čoskoro zmení. V posledných týždňoch začala EK rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami. Europoslanci vyjadrili ľútosť, že neboli schopní dostatočne preskúmať sociálne a ekonomické dosahy tohto rozhodnutia na zdravotníctvo. Súčasne žiadajú komisiu, aby prišla so špecifickým dlhodobým návrhom, ako klasifikovať čas, kedy sú doktori k dispozícii. Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora hovorí, že hodiny, kedy je doktor k dispozícii na zavolanie, sa zarátavajú do jeho celkového pracovného času. Parlament tiež vyzval členské štáty, aby si vymieňali informácie o najlepších možných riešeniach a zaoberal sa aj potrebou lepšieho riešenia medzi prácou a rodinným životom. Parlament zdôraznil, aby nová smernica poskytovala zamestnávateľom väčšiu flexibilitu. EP ďalej poznamenal, že súčasná komunikácia o pracovnom čase zo strany EK nenavrhuje žiadne spoľahlivé návrhy na riešenie vzniknutých problémov.

Súčasná smernica
Dnes ešte platná smernica poskytuje základný stupeň ochrany pre väčšinu pracovníkov so značnou výnimkou u manažérov.
- Minimálna doba na odpočinok je 11 hodín za každých 24 hodín,
- nárok na prestávku vzniká po šiestich hodinách,
- minimálne 1 deň do týždňa musí byť voľný
- maximálna týždenná pracovná dĺžka je priemerne 48 hodín vrátane nadčasov
- štyri týždne platenej dovolenky ročne
- práca v noci nesmie presiahnuť 8 hodín.
Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na letectvo, železnice, cestnú dopravu, námorníctvo a ostatnú vodnú dopravu, rybolov a doktorov vo výcviku.
V roku 1993 si Veľká Británia vyjednala takzvaný opt-out systém, ktorý dovoľuje členským krajinám za určitých podmienok neuplatňovať 48-hodinový limit. Zamestnávateľ napríklad nesmie vyvodzovať negatívne dôsledky na pracovníkov, ktorí sa rozhodnú nezriecť sa svojich práv v tejto otázke. Aj keď tento systém nie je špecifický pre Veľkú Britániu, práve tam sa v najväčšej miere využíva. Dohady sa zvýšili pri možnom zneužití opt-out systému, napríklad keď je pracovníkovi navrhnutá táto klauzula súčasne s jeho kontraktom, čo by sa mohlo prezentovať ako limitovanie slobody rozhodovania jednotlivca. Rastúci počet krajín navrhuje, aby sa opt-out používalo len v určitých sektoroch. Francúzsko, Nemecko a Holandsko ho napríklad navrhujú pre zdravotníctvo a Luxembursko pre hotely a reštaurácie, teda tak, ako ho využívajú v súčasnosti.
Je zaujímavé, že vo Veľkej Británii sa ani po uvedení smernice o pracovnom čase do platnosti v podstate nič v tejto otázke nezmenilo. Je to výsledok najmä rozsiahleho uplatňovania spomínaného opt-out systému. Podľa dostupných údajov asi 4 milióny obyvateľov (16 % pracovných síl) v súčasnosti pracuje viac ako 48 hodín týždenne, zatiaľ čo začiatkom 90. rokov to bolo 3,3 milióna (15 %). Veľká Británia je jediná krajina únie, kde sa priemerný odpracovaný čas za posledné desaťročie zvýšil. Najbežnejšia dĺžka pracovného týždňa vo Veľkej Británii je 43 hodín. Najmenej v tomto ukazovateli má Belgicko, aj keď rozdiely v ostatných krajinách sú minimálne. Priemer celej EÚ je tesne nad 40 hodín.
Spomedzi pristupujúcich krajín iba Malta a Cyprus zaviedli opatrenia týkajúce sa pracovného času do svojej legislatívy. Slovinsko využíva opt-out systém len pre doktorov.