Ambiciózna „enviro-energetická“ politika vlády Nemeckej spolkovej republiky ukotvená v záväzku, ktorým je redukcia emisií spôsobujúce globálne otepľovanie naráža na výraznú prekážku v podobe „raketového“ rastu cien palív. Existencia týchto dvoch protichodných činiteľov viedli jednu z najväčších nemeckých energetických spoločností k artikulácií postoja založenej na argumentácií, že politika koalície vedená Angelou Merkelovou bude schopná plniť svoje záväzky v prostredí rastúcich cien jedine v prípade predĺženia životnosti jadrových elektrární a odsunutia dátumu ich celoplošného odstavenia.
Wulf Bernotat, vrcholný predstaviteľ nadnárodného energetického obra E.ON spochybnil priechodnosť politiky koalície v oblasti znižovania emisií bez potrebnej nanovo uskutočnenej reflexie v postoji voči pozícii jadrovej energetiky – produkujúcej minimum atmosférických emisií oxidu uhličitého – v nemeckom energetickom živote. Koaličná vláda spolkovej republiky sa totiž zaviazala k nárastu produkcie energie z obnoviteľných zdrojov, ako je slnečná resp. veterná energia zo súčasných 14 % na úroveň 30% a to do konca nasledujúcej dekády, t.j. do 2020.
Simultánne s nárastom produkcie „čistej“ energie a uplatnenia používania obnoviteľných energetických nosičov je na pláne exekutívy aj znižovanie záťaže atmosféry o škodlivé emisie. Ku koncu druhej dekády tohto milénia, t.j. takisto do 2020, počíta nemecká vláda s redukciou emisií v miere 40% v porovnaní s rokom 1990.
Tieto plány však evidentne narážajú na tretí záväzok exekutívy, ktorý bol prijatý počas existencie červeno-zelenej koalície v roku 2000, tým je úplné uzavretie 16 zo 17 jadrových elektrární na území Nemecka.
Merkelová nastúpila na čelo súčasnej exekutívy zloženej z konzervatívnej CDU a ľavicovej SPD v roku 2005. Napriek tomu, že samotná Merkelová a jej strana deklarovali podporu smerom k rozvoju jadrovej energetiky v Nemecku, skutočnosť že koalíciu vytvárajú z polovice členovia SPD núti kancelárku uskutočňovať energetickú politiku založenú na báze kontinuity s predošlou vládnou garnitúrou.
Bernotat, ktorý reprezentuje odvetvie energetiky silne stojace za pokračovaním vo využívaní jadrových energetických nosičov v národnom hospodárstve, upozornil ľavicových členov vládneho kabinetu, že cieľ postupnej redukcie emisií a zároveň postupného navýšenia podielu „čistej“ energie nie sú vôbec kompatibilné s konceptom úplného zastavenia výroby energie na báze jadra. Pričom, jadrová energetika generuje v súčasnom období viac než štvrtinu domácej produkcie elektrickej energie.
V súlade s vyhláseniami predstaviteľov nadnárodných spoločností upozornila Medzinárodná energetická agentúra (IEA), so sídlom v Paríži, vo svojej nedávnej správe o Nemecku na vzrastajúci potenciál poklesu miery energetickej bezpečnosti, efektivity využitia a environmentálnej udržateľnosti výroby energie v prípade odstavenia jadrových elektrární.
Bernotat hájil pred sociálnymi demokratmi jadro ako „čistý zdroj energie neprodukujúci CO2, do menšej miery závislý na nerastných surovinách. Komoditu, ktorá nepodlieha výraznej cenovej volatilite na trhu, a koniec koncov ako faktor poklesu cien a následných štátnych dotácií“. Šéf spoločnosti E.ON vyzval vládnych socialistov „aby sa rozhodli čo skutočne chcú“, upozornil pritom na fakt, že dôveru jadrovej energetike prejavili v poslednom období početné vlády tak v Európe, ako na Ázijskom kontinente.
Merkelová, je však napriek tlaku energetickej loby politicky nútená držať dohodu so svojimi koaličnými sociálno-demokratickými partnermi, keďže prípadný rozpor vo veci jadra môže SPD zblížiť so stranou Zelených resp. s menšou, ale sústavne rastúcou ľavicovou stranou Die Linke, ktoré sú známe negatívnym postojom voči jadrovej energetike.
Táto pozícia kancelárky Merkelovej, ktorá je jej mimochodom vlastná od body začatia uplatňovania jej mandátu, sa prejavila na nedávno skončenom summite G8 – summit ôsmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta – v Japonsku, kde kancelárka vyzvala na hľadanie dlhodobo udržateľného riešenia v oblasti energetiky založenej na plne obnoviteľných zdrojoch energie. Ignorujúc tak volania po charakterizácií jadrovej energetiky ako prostriedku znižovania globálneho rastu cien a ochrany životného prostredia.
Tento postoj je však, v prípade kancelárky Merkelovej, živený skôr politickým zmyslom pre dodržiavanie dohôd ako úprimným osobným presvedčením jej samej. Minulý mesiac sa totiž Merkelová nezdráhala charakterizovať rozhodnutie svojho ľavicového predchodcu Gerharda Schrödera, vo veci odstavenia jadrových elektrární, ako „absolútne chybné“. Súčasne, si však kancelárka uvedomuje, že priamy tlak na zmenu vládnej politiky by mohol viesť k rozporom medzi koaličnými partnermi. Aj táto interná schizma viedla k tomu, že po dlhom čase zostala hlava nemeckej vlády vo svojich postojoch úplne osamotená na svetovom fóre. A to práve v jednej z agend, ktorá je považovaná za kľúčovú.
Vlajkovú loď obhajkyne jadrovej energie, v radoch konzervatívnej CDU, predstavuje v súčasnosti členka vládneho kabinetu, ministerka Annette Schavanová, ktorá zdôraznila svoju podporu „potrebe skoncovať s koncovým riešením“ pre nemecké periodikum Bild am Sonntag. Koncovým riešením bol pritom, predchádzajúcou vládou, nazvaný koncept odstavenia jadrovej produkcie energie.
„Urgentne potrebujeme jadrovú energiu pre jej prínos tak v oblasti boja proti klimatickým zmenám, ako pre udržateľnú energetickú politiku“ argumentovala ministerka Schavanová.
Zároveň však vyvrátila tvrdenia Zelených, že sa v konzervatívnych kruhoch pomaly formuje myšlienka vybudovania ďalších 10 nových jadrových elektrární. „Pokiaľ sa jedná o súčasnosť Nemecka, tak možnosť budovania nových jadrových elektrární nie je aktuálna. Neviem však, či tomu tak bude aj za desať rokov“ dodala konzervatívna ministerka.
Judy Dempsey
The International Herald Tribune
© 2008 I.H.T./iht.com
The NYT Syndicate
preložil: Tomáš A. Nagy