Zásady trhovej ekonomiky , presadzované v Poľsku od roku 1990, spôsobili prevratné zmeny na trhu práce. Ukázalo sa, že vzdelanie má vysokú hodnotu a posty v súkromných firmách závisia od kvalifikácie, šikovnosti a teda aj od vzdelania. V deväťdesiatych rokoch začali dospievať početné ročníky demografického vrcholu, čo znamenalo aj masový nával na vysoké školy. Poľské akademické prostredie zareagovalo na hlad po vysokoškolskom vzdelaní neobyčajne podnikavo a aktívne. Na jednej strane úrady zvýšili počty poslucháčov na štátnych školách a na strane druhej začali vznikať v hojnom počte súkromné školy.
Imozantné zmeny
Efekt zmien v poľskom vysokom školstve je vskutku impozantný, takmer päťkrát sa zvýšil počet študentov (zo 404 tisíc v roku 1990 na 1 926 tisíc v roku 2004), štyrikrát vzrástol počet škôl (zo 112 v roku 1990 na 427 v roku 2004). Súčasný index zaškolenia brutto (je to v percentách vyjadrený pomer všetkých osôb študujúcich na vysokých školách k počtu ľudí vo veku keď by nominálne mohli byť vysokoškolákmi) v Poľsku predstavuje 47,8 percenta a je jedným z najvyšších v Európe. Je zaujímavé, že počet študentov v Poľsku je približne rovnaký ako v Nemecku, ktoré má ale dvakrát toľko obyvateľov. Je to vďaka výrazne vyšším výdavkom z verejných zdrojov na štátne školy (štvornásobný rast výdavkov v priebehu desiatich rokov z 2,2 miliardy zlotých v roku 1995 na 8,8 miliardy zlotých v roku 2004) a vďaka ohromnému rastu výdavkov zo súkromných zdrojov -- v roku 2004 vynaložili poľské rodiny na vysokoškolské vzdelanie 1 miliardu eur.
Špecifikom poľského vysokého školstva je diferenciácia finančného postavenia študentov verejných škôl. Popri 786 tisícoch študentoch denného štúdia, ktorí nadobúdajú vzdelanie plne na náklady štátu, je tu 560 tisíc poslucháčov diaľkového, večerného a externého štúdia, ktorí si zaň platia. Okrem toho až 580 tisíc osôb študuje na súkromných školách a teda si za štúdium tiež platí. A tak len 40 percent celkového počtu študentov neplatí za vzdelanie, hoci v ústave je zapísané, že štúdium je bezplatné. Začínajúc rokom 2003 úrady značne rozšírili okruh štipendijnej pomoci financovanej zo štátneho rozpočtu. Štipendiá môžu poberať poslucháči denného štúdia na štátnych i súkromných školách. Štát na tento účel vynakladá 1,8 miliardy zlotých. Pre Vysokú obchodnú školu - National-Louis University to znamená, že štupendiá dostáva tisícka študentov z celkového počtu 4000.
Štruktúra škôl
Rozvoj vysokého školstva v Poľsku napomohol nepochybne aj vysokoškolský zákon z roku 1990, ktorý zaviedol širokú akademickú autonómiu v štátnych školách a zároveň umožnil vznik súkromných škôl. Nik z autorov vtedajšieho zákona nepredpokladal taký výbušný rozvoj poľského súkromného vysokého školstva, ktorý je navyše na európske pomery netypický. Odhliadnuc od lublinskej Katolíckej univerzity, ktorá pôsobila počas celého obdobia komunizmu, prvé súkromné vysoké školy začali vznikať v roku 1991 a v roku 2004 už fungovalo v Poľsku 301 neštátnych vysokých škôl, z toho 287 súkromných s počtom študentov 552 tisíc a 14 škôl cirkevných (medzi nim aj také, čo poskytujú kňažské vzdelanie) s 30 tisícmi študentov. Ani to však nie je všetko a ministerstvo školstva neprestajne dostáva žiadosti o registráciu nových vysokých škôl, napriek tomu, že teraz prichádzajú na scénu menej početné ročníky demografického poklesu. V Poľsku je teraz spolu 427 vysokých škôl, z toho 17 univerzít a študenti majú najväčší záujem o šúdium ekonomiky a riadenia (34,4 percenta všetkých študentov).
Najväčším akademickým centrom je Varšava, kde v roku 2004 študovalo na 77 školách (15 štátnych a 62 súkromných) 314 tisíc študentov. Varšavská univerzita má 56 tisíc poslucháčov. Ďalšie najväčšie akademické centrá sú Krakov, Katovice, Poznaň, Vroclav, Lublin, Lodž a Gdaňsk, spolu v nich študuje 824 tisíc študentov.
Charakteristickou črtou zmien v poľskom vysokom školstve je vznik vysokých škôl v malých a stredných mestách na území celého štátu. V súčasnosti pôsobí vyše sto vysokých škôl v mestách s menším počtom obyvateľstva než 100 tisíc a plnia funkciu tvorcov kultúry vo svojom sídle a čoraz častejšie sú aj lokálnymi strediskami hospodárskeho rozvoja. Niektoré z nich sa už preslávili a sú dobrou vizitkou svojich miest ako napríklad Vysoká obchodná škola -- National-Louis University v Nowom Sacze či Vysoká škola spoločenských vied v Pultusku. Význam vysokej školy pôsobiacej v malom meste ilustruje príklad Vysokej obchodnej školy -- National-Louis University , ktorej 1500 poslucháčov denného štúdia podľa výskumu z roku 2000 zanechalo vo vreckách obyvateľov vyše 20 miliónov zlotých a teda štatisticky 1000 zlotých pripadlo na každú rodinu bývajúcu v Nowom Sacze.
Po roku 1990 sa v Poľsku stali veľmi populárnymi také formy vzdelávania, ktoré umožňujú spojiť štúdium a odbornou prácou, teda diaľkové (v sobotu a nedeľu, každý druhý týždeň) a večerné (cez týždeň po večeroch). Kým počet poslucháčov v dennom štúdiu vzrástol za 14 rokov trojnásobne (z 311,7 tisíca v roku 1990 na 923,1 tisíca v roku 2004), počet poslucháčov v diaľkovom a večernom štúdiu sa zvýšil desaťnásobne (z asi 92 tisíc na 980 tisíc)! Populárne sú aj postdiplomové štúdium (počet študentov vzrástol štvornásobne z 32,8 tisíca osôb v roku 1990 na 136,2 tisíca v roku 2004) a doktorandské štúdium ( 2695 a 33 040, teda dvanásťnásobný vzostup).
Konkurencia a kvalita
Veľký rast počtu študentov spôsobil rast diferenciácie úrovní ponúkaných vzdelávacích programov. Okrem kvalitných študijných programov z ponuky námych štátnych škôl, ako je Varšavská univerzita, Jagelovská univerzita, Varšavská polytechnika, Hlavná obchodná škola, Poznanská univerzita, Vroclavská polytechnika i z ponuky mnohých súkromných školách sa nájde aj nemálo slabých, ba veľmi slabých vzdelávacích programov, najmä v diaľkovej forme štúdia v oboch kategóriách škôl.
Odborné i vedecké tituly, ktoré udeľujú poľské školy (aj súkromné) sú štátnymi titulmi. Veľká diferenciácia úrovne štúdia a najmä zníženie kvality veľkej časti vysokých škôl primalo štátne orgány, aby hodnotili kvalitu škôl a viedli ich k tomu, že všetky vzdelávacie zariadenia poskytujúce štátne diplomy musia zabezpečiť minimálny kvalitatívny štandard svojho pôsobenia. Od roku 2002 funguje v Poľsku Štátna akreditačná komisia , ktorá rozhoduje o získaní koncesie na vedenie vysokej školy, o ponuke vzdelávacích programov a ich kvalite, dbá na dodržiavanie základných podmienok (počet pôsobiacich profesorov, realizácia minimálnych štandardov vzdelávania). Komisia môže pozbaviť konkrétnu školu práva poskytovať vzdelanie či udeľovať štátne odborné tituly. Popri tejto komisii jestvuje aj viacero dobrovoľných akreditačných združení (podľa amerického vzoru), na čele je Univerzitná akreditačná komisia, ktorá sa zaoberá skúmaním kvality štúdia na 17 poľských univerzitách. Združenie vzdelávania manažérov FORUM už desať rokov akredituje obchodné programy v súkromných školách.
Uchádzačom o vysokoškolské štúdium v Poľsku už vyše desaťročie pomáhajú pri výbere školy rankingy (rebríčky hodnotenia). Najznámejšie pochádzajú z dielní mienkotvorných médií (denník Rzeczpospolita spolu so vzdelávacím mesačníkom Perspektywy, týždenníky Wprost, Polityka či mesačníky Home and Market, Businessman Magazine). Najstarším a medzi mládežou najobľúbenejším je ranking týždenníka Wprost, ktorý klasifikuje 8 typov štátnych a 2 typy súkromných škôl a ponúka aj hodnotenie 10 najpopulárnejších študujných smerov. V akademickom prostredí je veľmi populárny ranking Rzeczpospolita/Perspektywy detailne hodnotiaci 20 kategórií, ktoré sa odrážajú v prestíži školy, v jej vedeckej sile a v smeroch šdúdia. Rankingy sa zverejňujú každoročne spravidla v apríli, teda v čase, keď si budúci vysokoškoláci vyberajú školu. Výsledky rankingov očakávajú a široko komentujú i vedúci funkcionári škôl a vysoké umiestnenie v rankingoch zabezpečí aj vysokú kvalitu poslucháčov tej-ktorej školy.
Ranking vysokých škôl
Príklad rankingovej klasifikácie v týždenníku Wprost v roku 2004, obsahujúcej najlepšie poľské vysoké školy, ktoré podľa autorov rankingu dosahujú medzinárodnú úroveň
Štátne školy Počet bodov
Univerzita Adama Mickiewicza v Poznani 94,75
Jagelovská univerzita 94,5
Varšavská univerzita 94,25
Lekárska akadémia v Poznani 93
Hlavná obchodná škola vo Varšave 93
Collegium medicum Jagelovskej univerzity 92,75
Univerzita Mikuláša Koperníka v Toruni 92,5
Neverejné (súkromné) školy Počet bodov
Vysoká obchodná škola -- National-Louis University 91,5
Vysoká škola podnikania a riadenia L. Kozminského vo Varšave 91,5
Vysoká škola riadenia -- The Polish Open University vo Varšave 91,5
Vysoká škola sociálnej psychológie vo Varšave 91,5
Collegium Civitas vo Varšave 91,5
Vysoká škola úžitkovej informatiky a riadenia vo Varšave 91,5
/Zoznam je redakčne skrátený/
Prirodzeným javom v čase globalizácie je otváranie sa najlepších poľských škôl pre uchádzačov o štúdium zo zahraničia. Už viac než 10 škôl ponúka študijné programy v angličtine, na poľských vysokých školách študuje vyše 9 tisíc cudzincov, najviac (vyše 2 tisíc) medicínu. Rastie aj počet študentov v rámci medzinárodnej výmeny programu Socrates- -Erazmus.