Máloktoré mesto sa môže pochváliť takým zachovalým opevnením ako severopoľské Chelmno.Obklupujú ho viac než dva kilometre hradieb z trinásteho a štrnásteho storočia, stále stojí aj väčšina bášt, iba zo siedmich pôvodných brán sa zachovali len dve. Keď jednou z nich zo severovýchodnej strany vstúpiš do mesta, máš pocit, že si sa vrátil o pekných pár storočí dozadu. Tesne za hradbami, kúsok za dominikánskym kláštorom sa rozprestiera stredoveká osada.
Medzi niekoľkým drevenými stavbami sa rozprestiera rozľahlý voľný priestor. Vôbec však nie je ľudoprázdny. Pohybujú sa po ňom postavy v historických odevoch, na sebe majú brnenie, na hlavách prilbice. A v rukách staré zbrane. Z mohutných lukov na desiatky metrov mieria do terča neuveriteľne presne. Nielen statný muž, ale aj útla dievčina - ako sa ukáže, je to dcéra vodcu týchto rytierov. Ďalší nacvičujú hod kopiou alebo sekerou, dvojice proti sebe šermujú obojručnými mečmi. Bratstvo rytierov z Chelmna patrí medzi najväčšie turistické atrakcie tohto mesta. Návštevníci môžu nielen obdivovať ich súboja, ale aj absolvovať krátke školenie v narábaní historickými zbraňami. A v lete sa to odohráva rytiersky turnej, ktorý patrí k najuznávanejším v celej krajine a schádzajú sa sem šermiari a lukostrelci zo všetkých poľských rytierskych združení.
Chelmno a Toruň
Chelmno má množstvo historických pamiatok. Hradby obkolesujú mesto, ktoré má ešte zo stredovekých čias presne narysované ulice ako šachovnicu. A medzi nimi predovšetkým pozoruhodné gotika, chrámy a kláštory, viaceré už zrenovované, ďalšie sa / aj za pomoci medzinárodných fondov/ púšťajú do rekonštrukcie. Za klenot renesancie je považovaná radnica, aj tá má gotické základy, na ne nadväzuje bohatá nadstavba z neskoršieho obdobia. Všetko to sa snažia priblížiť turistom nie ako neživý kameň, ale usporadúvajú množstvo aktivít, ktoré do starobylého prostredia priťahujú ľudí dneška. Na neposlednom mieste mladých. V jednom z kostolov sú relikvie svätého Valentína a tak na tento deň sa Chelmno stáva magnetom pre zaľúbených.
Ak sa dnes spýtate, kde leží Chelmno, tak najpravdepodobnejší orientačný bod bude Toruň - a potom ešte kúsok severnejšie. Je to celkom logické: Toruň je takmer štvrťmiliónové centrum vojvodstva, Chelmno okresné mestečko s pár desiatkami tisíc obyvateľov. V minulosti to bolo však inak. Chelmno a Toruň sa vyslovovali jedným dychom ako najvýznamnejšie mestá a strediská kraja, ktorému sa hovorilo chelminský. Svoje výsady a presne zapísané práva dostali súčasne ešte v polovici trinásteho storočia. Zhruba v tom čase mali obe okolo päťtisíc obyvateľov, čo ich radilo medzi významné mestá tých čias. Neskôr išiel vývoj dosť rozdielne, pamiatkami /podčiarknime znova, že najmä gotickými/ sa však môžu naďalej pýšiť celkom rovnocenne.
Toruň v tomto duchu vytvorila pekný slogan na pripútanie turistov. Gotyk na dotyk - znie po poľsky. Gotika sa ťa dotýka, preložil to pohotovo aj veršovane kolega z časopisu Glóbus Miro Zaťko. Na tomto mieste pochváľme ľudí z turistickej sféry v Poľsku, že vedia šikovne pracovať s marketingom. Za najúspešnejší ťah sa považuje, že pôvodne negatívnu kampaň zo zahraničia, hlavne Francúzska, strašiaceho prílevom poľskej pracovnej sily do starých krajín Európskej únie a symbolizovanú obávaným poľským inštalatérom, premenili na úplný opak. Vytvorili reklamu, na ktorej fešný poľský inštalaté hovorí: Ja zostanem doma - vy prídite k nám. Ohlas bol priam famózny. Pravda, marketing samotný nestačí, ak by predával nekvalitný produkt. V Poľsku však zreteľne vidno snahu o rast úrovne ponúkaných služieb. Ak k tomu pridáme, že vďaka lacnej leteckej doprave / z Bratislavy do Poľska výhodne dopravuje Sky Europe/ vzdialenosť prestáva byť problémom, nuž logickým výsledkom je rozmach medzinárodnej turistiky.
Toruň vo svete poznajú najmä v spojení s tromi pojmami:Koperníkom, univerzitou a perníkmi. Narodil sa tu preslávený hvezdár Mikuláš Koperník, ktorý "zastavil Slnko a pohol Zem", zohral významnú úlohu v znalostiach ľudstva a vesmírnych zákonitostiach. Spor o tom, ktorý z dvoch historických domov je ten naozaj pravý, kde sa narodil, sa vyriešil sám a veľmi svojsky. Jeden z nich takmer úplne zničil požiar po výbuchu pri silvestrovských oslavách a dnes je z neho iba jedna stena, zachovaná v novom nákupnom centre. A tak ten, ktorý zostal - samozrejme krásny gotický - už nemá konkurenta. Je v ňom Koperníkove múzeum a môžete ho v rôznych prevedeniach kúpiť ako upomienkový darček.Aj ako krabicu plnú preslávených perníkov, ktoré tu robia tiež v najrôznejších podobách. Nuž a do tretice aj univerzita nesie meno Mikuláša Koperníka. Svojimi tradíciami aj súčasnou úrovňou patrí k najuznávanejším v Poľsku a priťahuje sem vzdelaniachtivú mládež. Okolo štyridsať tisíc študentov v meste, ktoré má čosi cez dvestotisíc obyvateľov - to je naozaj veľmi vysoký podiel.
Hanza a križiaci
Keď sú Toruň, Chelmno a ďalšie mestá na severe Poľska doslova rajom gotiky, nuž za to vďačia procesom, ktoré sa dajú nazvať stredoveká globalizácia. Už vtedy sa mnohé deje neodohrávali iba v rámci jednej krajiny, ale mali oveľa širšie väzby. V tomto prípade išlo o vplyv severonemeckého /presnejšie severoeurópskeho/ zoskupenia silných kupeckých miest, známych ako Hanza - a pôsobenia križiakov, ktorí si tu vytvorili v podstate vlastný štát.
Gotika ako nový architektonický a umelecký sloh sa rodila koncom dvanásteho storočia. O jej začiatkoch a vývoji niet takmer žiadnych písomných dokladov a tak sú zdrojom poznatkov najmä samotné stavby. Len čiastočnou pravdou je zrejme tvrdenie, že gotiku a lomený oblúk priniesli križiaci zo svojich výprav z arabského sveta. Táto nepochybná inšpirácia sa musela spojiť s poznaním staviteľov, že lomený oblúk spolu s krížovou klenbou prináša nevídané, oveľa veľkorysejšie technické možnosti. Na tomto základe vznikajú prvé veľké diela gotika najmä vo Francúzsku /Remeš, Chartres, Amiens, Notre Dame v Paríži/ či v Taliansku /Siena/.
V čase vrcholu francúzsko - flámskeho gotického štýlu sa rozvíja svojbytná severoeurópska gotika. Spoznáš ju na prvý pohľad. Nie je kamenná a vycifrovaná takmer ako krajka, čo vidíme v južnejších oblastiach. Je z červenej tehly, jednoduchšia, ale plná dôstojnosti, pevná a spoľahlivá, ako bohatí obchodníci z miest, kde sa rodila. Za vzor tehlovej gotiky sa považuje chrám najsvätejšej panny Márie v severonemeckom Lubecku, ktorý začali na podnet metskej rady stavať okolo roku 1250. Keď ho takmer o sto rokov dokončili, stal sa a zostal najvyššou tehlovou budovou na svete. Jeho veže siahajú do výšky 125 metrov. Pokračovanie našiel v mnohých ďalších stavbách od Nemecka, Švédska, Dánska cez Poľsko až po Litvu, Lotyšsko a Estónsko. V Poľsku pozruhodné príklady tehlovej gotiky nájdete v Štetíne, Chojne, Gdansku, Chelmne a ďalších mestách, ku ktorým patrí aj Toruň.
Väčšinou ide o chrámy, nájdeme však aj svetské stavby. Napríklad torunská radnica. Vyžaruje bohatstvo a váženosť tohto mesta - nezaprie však ani racionálne kupecké myslenie. Neslúžila iba na úradovanie a reprezentácia. Je taká rozľahlá aj preto, že súčasne slúžila na skladovanie tovaru, ktorý tadiaľto prúdil. V tomto meste križiaci postavili aj hrad z červených tehál, veľa však z neho nezostalo. Miestni obyvatelia sa napokon proti križiackej nadvláde vzbúrili, vyhnali ich a hrad zváľali. Nechali z neho iba latrínu - kto vie, či symbolicky, alebo z praktických dôvodov. Na prvý pohľad veľkosť a pekný vzhľad tejto stavby nenaznačuje účel - ale očividne ho považovali za dôležitý v časoch stále hroziacich epidémií. Stojí veľmi prakticky umiestnená presne nad riečkou, je to vlastne predchodca splachovacej toalety...
Malbork a Gdansk
Tento hrad nebol príliš veľký. Hlavné sídlo križiakov, ktorým mali pôvodne byť Toruň alebo Chelmno, napokon vyrástlo niekde inde. O čosi severnejšie nájdeme hrad, ktorý mohutnosťou a veľkorysosťou riešenia vyráža dych. Preslávený križiacky Malbork, ktorého obrázok nájdete vo všetkých turistických publikáciách o Poľsku.
Nemecký križiacky rád panny Márie si v oblasti severného Poľska vytvoril fakticky vlastný štát okolo roku 1230. Po roku 1260 sa však dostáva do ťažkostí. Búria sa miestni obyvatelia, vo Svätej zemi padla ich hlavná pevnosť Monfort. Práve v týchto najťažších časoch sa rozhodli vybudovať svoje nové, mohutné a vojensky takmer nedobytné opevnenie v Malborku. Stavba išla neuveriteľne rýchlo, už krátko po roku 1280 sa tento hrad stáva sídlom veľmajstra rádu.Jeho palác patrí k tomu najvznešenejšiemu na hrade, nádhera reprezentačných priestorov ukazuje, že to bol mocný muž na čele mocnej organizácie.
Križiaci boli zbožní bojovníci, ale podľa vybavenia ich sídla si neodopierali svetské radosti. /V mestečku Malbork mali údajne k dispozície aj nevestinec. Ale možno je to iba klebeta.../ Napríklad vybavenie kuchyne a pekárne bolo na svoju dobu technicky pozoruhodne dokonalé, mali aj výťah z kuchyne do jedálne. Podobne by sme mohli hovoriť o vykurovaní - dalo by sa nazvať stredovekým podlahovým ústredným kúrením. Časom i vojnou zničené časti hradu sú dokonale zrekonštruované, na obnovu čaká už iba hádam jeho najkrajšia časť - kostol panny Márie.
Ešte ďalej na sever, v prímorskom Gdansku je chrám rovnakého mena najväčšou gotickou pýchou tohto mesta. Vyrastal medzi rokmi 1380 a 1440, teda v takmer rovnakom čase ako chýrna katedrála v Miláne - a mohutnosťou sa s ňou môže rovnať. Veď je to vôbec najrozľahlejšia tehlová stavba na svete s dĺžkou 105 metrov a šírkov 66 metrov, pojme dvadsaťtisíc ľudí. Veľa by sa dalo hovoriť o ďalších gdanských stavbách gotiky, dejiny tohto mesta sa však zďaleka nekončia touto epochou.
Spomeňme iba dva novodobé míľniky. Westerplate a pošta boli miesta, kde sa začala II. svetová vojna. Gdanská lodenica a zrod Solidarity zasa boli pri začiatku zásadných spoločenských zmien v strednej a východnej Európe. Od gotiky až po nedávnu minulosť sa tu udialo mnohé, čo prekračuje rámec tohto mesta i krajiny.