Holuby a vrabce sa veselo plačkajú v studenej vode historickej fontány ako keby bola letná spara a nie neskorá jeseň. V chladnej žiare predzimného slnka sa kúpe celý Rynek Starego Miasta,
varšavské Staromestské námestie a dostáva zlatistú patinu. Ako vtáčence poletuje kŕdeľ detí po bezpečnej ploche bez áut , zopár fiakrov s pokojnými koníkmi zostáva bez
práce. Deťúrence sú zrejme na školskom výlete odkiaľsi z vidieka,oveľa viac než reči pani učiteľky ich zaujíma bradatý verklikár s krikľavým klobúkom. Zhŕkli sa okolo neho a nakupujú mačky vo vreci. Chytá ma nostalgia, vrecúška s tajomstvom som už dávno nevidel.
Turisti rôznych jazykov diciplinovane obdivujú krásu námestia, ktoré je zapísané na známu listinu UNESCO. Nie každý však vie, že tento architektonický celok vlastne vyrástol dva razy. Prvý raz v pôvodnej podobe pred zhruba pol tisícročím. Po druhej svetovej vojne tu zostali iba ruiny. Aby námestie povstalo z popola bolo treba jeden a pol desaťročia - a 27 miliónov starých tehál, ktoré pochádzali z historických stavieb severopoľského Štetína. Nevšedná transfúzia pomohla k znovuzrodeniu starobylého centra Varšavy.
Palác s tritisíc komnatami
Tieto krásne miesta však nie sú prirodzeným stredom novodobej metropoly. Stačí sa pozrieť na mapu, ktorá ukazuje, že Śródmieście leží o kus ďalej na juh. Orientovať sa dá napokon aj bez mapy, jednoduchým pohľadom. Spoľahlivo vás naviguje najvyššia budova Varšavy - Palác kultúry a vedy . Nechajme teraz bokom fakt, že je to plod prvej polovice päťdesiatych rokov, svojrázny dar stalinizmu a Stalina osobne. Polstoročie už aspoň čiastočne zahladilo negatívne emócie a dnes sa dostáva do popredia predovšetkým to pozitívne a osožné, čo palác pre hlavné mesto Poľska znamená.
Málokto z návštevníkov ju vynechá ako turistickú atrakciu. Veď meria úctyhodných 231 metrov. Moderné výškové budovy jej dýchajú na chrbát, ba už by palác aj predbehli. Stačilo však jeho ihlicu predĺžiť o šesť metrov a primát si nateraz zachováva. Na tridsiate poschodie rýchlovýťah ledva stíha vyviezť všetkých záujemcov o vyhliadkovú terasu. Zážitky majú hneď dva. Ten prvý je nádherná panoráma všetkých končín Varšavy - ten druhý je vetrisko, ktorý inde tak ľahko nezažijete.
S palácom sa spája aj mnoho legend. Sprievodkyňa však jednoznačne vyvracia povesti o tajomných chodbách, spájajúcich strategické miesta či dokonca tvrdenia, že je tu celá podzemná železničná stanica. Zato potvrdzuje skazku o tunajších mačkách. Žije ich tu okolo štyridsať, v pivnici majú svoj príbytok a vzorne sa o ne starajú - veď plnia dôležité sanitárne funkcie. Majú sa očividne veľmi dobre, sú akousi zvieracou elitou a votrelcov z ulice k sebe nepripustia. Stalo sa vraj jediný raz, že do svorky prijali cudziu mačku alebo kocúra.
Ale poďme k dôležitejším veciam. V rozprávke by sme povedali, že je to palác s tritisíc komnatami - miestností má 3200. Najväčšou je kongresová a koncertná sála, v ktorej vystupovali aj Ella Fitzgerald či Rolling Stones - a odohral sa tu tiež posledný zjazd komunistickej PZRS. Ťažko vyrátať, čo všetko sa tu odohráva. Palác kultúry je to oprávnene, veď pod jeho strechou našli domov hneď tri divadlá, usporadúva sa množstvo umeleckých vystúpení a výstav, plesov a spoločenských podujatí. Je to tiež o vede, sídli tu Poľská akadémia vied, múzeum techniky, mládež nachádza množstvo príležitostí zoznamovať sa a vyskúšať výdobytky techniky a vedy.
V paláci sa pravidelne organizujú všetky najvýznamnejšie kongresy a konferencie, ktoré hostí Varšava. Spomínanú najväčšiu sálu s kapacitou približne tritisíc miest by sme aj mohli závidieť - poľským priateľom je však tento priestor už malý a hlavne mu chýba všeličo z moderného vybavenia. A tak sú už na stole plány, podľa ktorých síce palác zostane tradičným stredobodom, ale okolo neho vyrastie najsúčasnejšie spoločenské a obchodné centrum, ktoré pojme ešte viac ľudí a poskytne im všetky potrebné vymoženosti.
Beseda s hlavným architektom
Čo všetko si metropola žiada sa najlepšie dozviete zasa v tomto paláci. Tuším na jeho dvadsiatom poschodí sedí hlavný architekt Varšavy a Michal Borowski o rozvojových plánoch slovenským novinárom veľmi rád porozpráva.
Začiatok je zákonite trochu historický. Pred vojnou tu žilo na sto štvorcových kilometroch približne milión ľudí - dnes takmer dvojnásobok obyvateľov na päťkrát väčšej rozlohe. Medzi tým však vojnové hrôzy spôsobili, že v roku 1945 zostala iba desatina budov aj obyvateľov. Obnoviť mesto i jeho populáciu nebolo ľahké. Pri jeho prudkom raste, ktorý sa zďaleka nekončí, Michal Borowski hovorí o oneskorenej urbanizácii. Veď obvykle v hlavných mestách Európy žije desať až dvadsať percent ľudí z celej krajiny, vo Varšave však necelých päť percent z takmer štyridsaťmiliónového Poľska. A expanzia ešte len prichádza.
Veľká Varšava, teda metropola so svojimi satelitmi, už má okolo štyroch miliónov obyvateľov, o desať rokov prognóza hovorí, že ich bude až sedem miliónov. Neexistuje žiadny strategický zámer, ktorý by rátal s obmedzovaním tohto rastu. To však samozrejme prináša aj problémy. Tým najväčším je doprava. Veď za štvrťstoročie sa počet ľudí zdvojnásobil, áut je však desaťkrát viac - a cesty sa takmer nezmenili. Až teraz sa tento hlavolam koncepčne rieši kombináciou verejnej dopravy a vnútromestských cestných ťahov pre pribúdajúcu motorizáciu. Pri všetkých zložitostiach má explodujúca Varšava veľké šťastie a výhodu napríklad oproti Bratislave. Leží na rovine ako dlaň, dopravné a ďalšie riešenia nelimitujú hory, hranice či iné prekážky.
Miesta je tu dosť a hlavný architekt Borowski zdôrazňuje, že netreba pri tom ísť do ničenia zelene. Rozsiahle plochy ponúkajú "hnedé zóny", to znamená priestory, ktoré už boli využívané a dostanú nové funkcie. Teraz sa napríklad stavia asi dvanásťtisíc bytov ročne, po roku 2007 sa má priemer zvýšiť na dvadsaťtisíc. Žiadalo by sa aj viac, chýbajú však stavebnné kapacity - a najmä ľudia. V stavebníctve je vyslovený nedostatok pracovníkov a vôbec vo Varšave takmer neexistuje nezamestnanosť. Varšava priťahuje státisíce ľudí zo širokého okruhu. Len študentov je tu zhruba pol milióna, z toho asi tristotisíc na vysokých školách.
Michal Borowski vidí veci vyvážene, v ich pozitívnych i problémových súvislostiach. Oceňuje, že sa za posledných pätnásť rokov vybudovalo okolo dvoch miliónov štvorcových metrov obchodných plôch a rovnaká rozloha moderných kancelárií. Na druhej strane však "neviditeľná ruka trhu" nepracuje vždy na prospech kvality prostredia, často je v popredí skôr krátkozraký komerčný záujem. Hlavný architekt viac rokov žil a pracoval vo Švédsku a škandinávske krajiny sú povestné svojim dôrazom na verejný záujem v prospech života ľudí. Vniesť tieto prvky do strategických koncepcií rozvoja metropoly považuje za svoje hlavné predsavzatie. Viaceré významné projekty a riešenia verejných priestranstiev /aj to, ktoré sa už rodí okolo Paláca kultúry a vedy/ budú ukážkou, ako sa to darí, ako rastie Varšava.