Slovensko je zatiaľ poslednou krajinou, ktorá vstúpila do OECD. Aké sú názory na ďalšie rozširovanie tejto organizácie?
- Je isté, že ďalšie rozšírenie nie je možné bez vnútornej reformy OECD. Navyše, doterajšie kritériá nie sú dostatočné na prijímanie ďalších členov. Pracovná skupina preto vypracovala štyri nové kritériá. Prvým kritériom je tzv. like-mindedness - krajina musí byť demokratická, musí mať pluralitný politický systém, dodržiavať ľudské práva a princípy trhovej ekonomiky. Druhým kritériom je tzv. significant player - krajina by mala byť významným hráčom. Toto kritérium presadzuje najmä sekretariát OECD, pretože chce organizáciu rozšíriť o väčšie krajiny s vplyvom na globálny vývoj svetovej ekonomiky. Tretím kritériom je tzv. mutual benefit, čo je princíp vzájomnej výhodnosti. Z členstva musí profitovať nielen krajina, ale i OECD a súčasné členské krajiny. Posledným kritériom je tzv. global consideration - globálny pohľad. Neeurópskym krajinám sa v poslednom čase nepáči akási európska dominancia v OECD a usilujú sa o rozšírenie organizácie o ázijské a americké krajiny.
Tieto kritériá už sú v platnosti?
- Výkonný výbor OECD ich schválil koncom marca s tým, že pri prijímaní by sa mali zvažovať vyvážene. Domnievam sa, že ďalšie rozšírenie bude kompromisné a pôjde o viac krajín, ktoré jednotlivé kritériá budú plniť v rozdielnej miere. Napríklad, sekretariát OECD podporuje členstvo Číny. Tá síce nespĺňa politické kritérium, ale je veľmi významným hráčom. Vyšehradská štvorka podporuje Slovinsko, ktoré spĺňa politické kritérium i vzájomnú výhodnosť, ale nie je veľkým svetovým hráčom ani neeurópskou krajinou. Podobne by sa dali posudzovať kritériá pri ďalších štátoch - Brazílii, Indii, Rusku alebo Izraeli. Sekretariát má veľký záujem o prijatie Ruskej federácie, ktoré je súčasťou skupiny G8. Rusko však nespĺňa všetky politické kritériá, a tak sa uvažuje najprv o strategickom partnerstve.
A Slovinsko?
- So Slovinskom je naozaj problém. Austrálsky veľvyslanec dokonca povedal, že do OECD by sa už nemali prijímať malé európske krajiny. My presadzujeme, aby sa do organizácie prijali krajiny, ktoré spĺňajú kritériá a majú skutočný záujem o prácu v nej.
Kedy sa dá čakať prijatie ďalších krajín?
- Rozširovanie je veľmi citlivý proces a nepredpokladám, že k nemu príde skôr ako v roku 2005. Boli by sme radi, ak by medzi novými krajinami bolo aj Slovinsko.
Spomínali ste reformy OECD. V čom by mali spočívať?
- V prvom rade ide o hlasovanie. Teraz je konsenzuálne, a to vo všetkých otázkach. Rokuje sa o zavedení väčšinového hlasovania. Ukazuje sa, že OECD robí viac aktivít, než dokáže finančne vykryť. Sekretariát OECD koncom minulého roka vyzval členské krajiny, aby navrhli, ktoré pracovné skupiny možno zrušiť. Vytypovali sa štyri aktivity, ktoré podporuje len niekoľko členských krajín a bolo by možné zaobísť sa aj bez nich. Jedna z krajín však vždy trvala na ich zachovaní a keďže sa vyžaduje konsenzuálne schválenie, zrušenie skupín sa zablokovalo. Tým sa spustila ostrá diskusia o nutnosti zrušiť konsenzuálne schvaľovanie a v určitých otázkach presadiť väčšinové hlasovanie. Slovensko presadzovalo model konsenzus mínus jedna. Náš návrh nenašiel podporu tých krajín, ktoré platia do OECD vysoké príspevky.
Panuje aspoň v niektorých otázkach zhoda?
- Prijali sa dve kritériá na schvaľovanie programu práce, vnútorného presunu rozpočtových prostriedkov a rušenia výborov a pracovných skupín. Je to jednoduchá väčšina členských krajín, čiže šestnásť, ale musia medzi nimi byť krajiny, ktoré prispievajú do rozpočtu 75 percentami. Na zakladanie nových výborov a na prijatie rozpočtu je naďalej potrebné konsenzuálne rozhodnutie. Definitívne slovo povie v máji ministerská schôdza.
Ako sa má zmeniť prispievanie do rozpočtu OECD?
- Slovensko spolu s Luxemburskom a Islandom patrí medzi najmenších prispievateľov - platí len 0,1 percenta všetkých príspevkov OECD, 164-tisíc eur ročne. Najväčšími prispievateľmi sú najmä USA (24,9 percenta) a Japonsko (22,9 percenta). Príspevok sa vypočítava zo zdaniteľnej časti HDP s odpočítaním 840 dolárov na jedného obyvateľa. Existujú však aj ďalšie korekčné mechanizmy - napríklad, že žiadna krajina sa na príjmoch nemôže podieľať viac ako 25 percentami. Japonsko navrhuje nový spôsob výpočtu príspevkov. Zvýšiť sa má minimálny poplatok z 0,1 percenta na 0,128 percenta. O toto číslo by sa zvýšil príspevok všetkým štátom, ktoré platia menej ako 1,5 percenta. Týkalo by sa to 18 krajín. Maximálny podiel 25 percent príspevku by ostal. Nový mechanizmus by sa mohol začať uplatňovať od roku 2006. Ďalšou navrhovanou zmenou je, že pristupujúce krajiny si budú financovať jednorazové výdavky na vstup do OECD.