Zaplatením nedoplatku z ročného zúčtovania zdravotného poistenia do konca októbra minulého roka sa povinnosti poistencov neskončili. Nedoplatok treba ešte správne zaúčtovať v podávanom daňovom priznaní. To isté sa týka aj preplatkov. Pomerne novou legislatívnou zmenou je, že preplatok zo zúčtovania zdravotného poistenia zdravotné poisťovne už vyplácajú zdravotné poisťovne zdanený 19-percentnou zrážkovou daňou. Podľa zákona o dani z príjmov ide totiž o príjem, ktorý treba zdaniť. Čo sa teda deje so zdaneným preplatkom po tom, čo vám ho poisťovňa vyplatí?
Ako s preplatkami
Už aj tak zložitú daňovú legislatívu ešte viac komplikuje rôzny status daňovníkov a kombinácia ich príjmov. Najmenej problémov vzniká pri vrátení preplatku zamestnanca. Správne zaúčtovať ho musí zamestnávateľ. Poisťovňa vyplatí zamestnávateľovi už zdanený preplatok. Vybraním dane zrážkou je už splnená daňová povinnosť. Príjem zamestnanca je podľa Daňového riaditeľstva už daňovo vysporiadaný, a preto už nevstupuje do ročného zúčtovania preddavkov na daň. "Daň vybraná zrážkou sa môže považovať za preddavok na daň a zamestnanec si tento preddavok môže odpočítať od dane v daňovom priznaní,“ hovorí Miroslav Dobák z Daňového riaditeľstva.
Preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia zamestnanca je vymeriavacím základom zamestnanca na sociálne odvody, avšak nezapočítava sa do vymeriavacieho základu na zdravotné odvody.
Čo urobí zamestnávateľ s nedoplatkom? O nedoplatok zníži zdaniteľný príjem zamestnanca v tom mesiaci, v ktorom bol nedoplatok zrazený alebo uplatní u zamestnanca túto odpočítateľnú položku pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň.
Živnostníci a podnikatelia
Inak budú postupovať živnostníci a podnikatelia. Aj im sa preplatky zdania, musia ich dať do základu dane, ak používajú jednoduché účtovníctvo. "Daň vybratá zrážkou sa považuje za preddavok na daň a podnikateľ si tento preddavok môže odpočítať od dane vypočítanej v daňovom priznaní,“ vysvetľuje Dobák.
Podnikatelia, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky, majú "voľnejšie ruky“. Môžu sa rozhodnúť, či využijú možnosť a daň zrazenú z preplatku budú považovať za preddavok na daň, ktorý si odpočítajú od dane vypočítanej v daňovom priznaní. V takomto prípade však podnikateľ musí preplatok dať do základu dane. Ak zrazenú daň bude považovať za definitívne splnenie daňovej povinnosti, preddavok do základu dane nezahrnie. "Takže, ak mu zdravotná poisťovňa vrátila preplatok, tak si tento príjem musí dať do príjmov.
Tie si potom zníži o zaplatené poistné, čo pri paušálnych výdavkoch uvádza v oddiele VI. daňového priznania, a zo zostatku odpočíta výdavky vo výške 40 percent, ktoré uvedie v oddiele VI riadok 2 ,“ hovorí Soňa Marušicová z poradenskej spoločnosti Vaša účtovníčka.
Ak mal podnikateľ len príjmy z podnikania, zaplatený nedoplatok poistného si dá do nákladov, ak účtuje v jednoduchom účtovníctve, alebo si ho započíta ako ďalšiu položku k paušálnym výdavkom.
Súbeh živnosti a zamestnania
Vysporiadať nedoplatok alebo preplatok je zložitejšie v prípade, ak ste zamestnanec a súčasne aj podnikáte. Ak ste mali príjmy z podnikania, daň vám nebude zúčtovávať zamestnávateľ. Musíte si podať daňové priznanie za rok 2008, v ktorom si uplatníte aj zaplatený nedoplatok alebo preplatok na zdravotné. Takisto sa môžete rozhodnúť, že doklad o zaplatení nedoplatku predložíte zamestnávateľovi a uplatníte si nárok na jeho odpočet.
Preplatok
Ak výsledkom zúčtovania zdravotného u zamestnanca je napríklad preplatok 700 korún a ako SZČO nedoplatok 200 korún, celkový výsledok bude preplatok 500 korún. Tento sa zaúčtuje ako príjem zo závislej činnosti. V prípade, že zamestnanec má v zúčtovaní zdravotného nedoplatok 700 korún a ako SZČO preplatok 1 200 korún, celkový preplatok 500 korún nie je príjmom zo závislej činnosti. Ďalšou možnosťou je, že zamestnanec má preplatok 500 korún a ako SZČO tiež preplatok 700 korún, príjmom zo závislej činnosti je len 500 korún, čo je preplatok zo závislej činnosti.
Nedoplatok
Ak napríklad výsledkom zúčtovania zdravotného u zamestnanca je nedoplatok 2-tisíc korún a výsledok zúčtovania SZČO je preplatok 100 korún, celkový výsledok zúčtovania bude nedoplatok 1 900 korún. Príjmy zo závislej činnosti sa znížia o túto sumu, teda o celkový nedoplatok 1 900 korún. Iné to bude v prípade, ak mal zamestnanec preplatok 700 korún a ako SZČO nedoplatok 3 000 korún. Príjmy zo závislej činnosti sa nemôžu znížiť o celkový výsledok 2 300 korún (nedoplatok).
Ak zamestnanec mal 500 korún nedoplatok a nedoplatok 700 korún mal aj ako SZČO, príjmy zo závislej činnosti sa mu znížia o sumu nedoplatku len z príjmov zo závislej činnosti, teda o týchto 500 korún.
| Ako daňovo vysporiadať nedoplatky a preplatky zdravotného poistného Nedoplatky SZČO Ak si SZČO robila zdravotné zúčtovanie a zaplatila nedoplatok, zohľadní si ho v daňovom priznaní ako výdavok alebo položku k paušálnym výdavkom. Ak podnikateľ skončil vlani s podnikaním, v dodatočnom daňovom priznaní si o zaplatený nedoplatok upraví čiastkový základ dane. Zamestnanec a SZČO Ak mu vyšiel nedoplatok z príjmov zo závislej činnosti a aj z príjmov z podnikania, zohľadní sa z každého čiastkového základu dane podľa skutočnej výšky. Ak mu vyšiel celkovo nedoplatok, ktorý je zložený z nedoplatku z príjmov zo závislej činnosti a preplatku z príjmov z podnikania, zohľadní sa celková výška nedoplatku pri tom čiastkovom základe, pri ktorom nedoplatok vyšiel. Teda ide o rozdiel medzi nedoplatkom a preplatkom. Preplatky na poistnom SZČO Ak používa jednoduché účtovníctvo, musí dať preplatok do príjmov, zrazenú daň bude považovať za preddavok na daň. Pri paušálnych výdavkoch sa môže rozhodnúť, či preplatok dá do príjmov z podnikania alebo nie. Ak tak spraví, zrazená daň bude ako preddavok na daň. Zamestnanec a SZČO Ak vyšiel poistencovi celkovo preplatok na poistnom, ktorý sa skladá z preplatku z príjmov zo závislej činnosti a z nedoplatku z príjmov z podnikania (alebo opačne), potom sa zohľadní celková výška preplatku pri tom čiastkovom základe dane, pri ktorom vyšiel preplatok. Pôjde o rozdiel medzi celkovým preplatkom a nedoplatkom. |
| Prečítajte si aj: |
| Daň treba priznať od príjmu 49 248 korún Čím viac sa strany v kalendári prevracajú smerom ku koncu marca, tým viac práce majú mzdárky a účtovníčky vo firmách. Podobne, či dokonca horšie, sú na tom podnikatelia a živnostníci, ktorí sa o vysporiadanie svojich daní musia postarať sami. Celý článok >> |
| Zrážková daň môže byť preddavok Pojem zrážková daň je pre mnohých ľudí neznámym pojmom. Pritom sa s ňou v živote bežne stretávame – je to napríklad daň, ktorú banka strhne z vyplatených úrokov za vaše úspory, je to daň, ktorú vám strhnú, ak napríklad pracujete na dohodu a váš príjem nepresiahne 5 000 korún, alebo daň, ktorú zaplatíte, ak vyhráte v športke. Preddavková daň je napríklad tá, ktorú zamestnancovi (ktorý má podpísané vyhlásenie) mesačne strháva zamestnávateľ, alebo tá, ktorú pravidelne odvádza živnostník. Celý článok >> |
| Termín na podanie priznania sa nemení Jedným z protikrízových opatrení bol aj návrh na predĺženie lehôt na podanie daňového priznania. Mal sa týkať živnostníkov, ktorí by mohli podávať priznania do konca apríla a podnikateľov, ktorí by na to mali ešte o dva mesiace viac. Toto ustanovenie však podľa informácií z ministerstva financií z návrhu zákona vypadlo ešte minulý týždeň. „Body 31 a 32 vypadli z návrhu ešte v utorok. Ostáva teda pôvodný termín 31. marec 2009,“ informovala Božena Jurčíková z ministerstva financií, ktorá sa podieľala na tvorbe tohto návrhu zákona. Celý článok >> |
| Spoznávame nové daňové sumy v eurách Daňovníci si musia zvykať na daňové sumy v eurách. Do zákona o dani z príjmov boli zapracované zákonom číslo 465, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti ministerstva financií v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike. Sumy sa prepočítali zo slovenskej koruny na eurá konverzným kurzom. Pri prepočte na euro sa nezvýšili a ani neznížili. Celý článok >> |
| Zamestnávateľ musí podať hlásenie o vyúčtovaní príjmov Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať daňovému úradu hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti. Stihnúť to musí v priebehu tretieho mesiaca od konca zdaňovacieho obdobia, teda do 31. marca. „Tlačivo Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, spolu s menným zoznamom zamestnancov, ktorým boli v kalendárnom roku vyplatené zdaniteľné príjmy zdaňované preddavkom na daň, je zamestnávateľ povinný podať správcovi dane v termíne do troch kalendárnych mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia. Ide o vysporiadanie odvodovej povinnosti zamestnávateľa ako platiteľa dane z príjmov zdanených preddavkom na daň, vyplatených zamestnancom za rok 2008 do 31. januára 2009, o vyplatenom daňovom bonuse, ako aj o oznamovaciu povinnosť o vykonaní zrážky dane a o jej odvedení miestne príslušnému správcovi dane,“ informuje Miroslav Dobák, hovorca Daňového riaditeľstva SR. Celý článok >> |