StoryEditor

Zinok nie je vhodný pre špekulantov

13.08.2009, 00:00
Medzi domácimi investormi nie je zinok žiadnym investičným hitom. Možnosti však sú. Tí, ktorí sa tento priemyselný kov rozhodli nakúpiť začiatkom roka, sa teraz môžu tešiť zo zisku. Cena zinku sa v druhom štvrťroku vyšplhala až o osemnásť percent.

Ako obchodovať
Slovenskí investori po tomto priemyselnom kove veľmi nesiahajú. "Zinok sa obchoduje minimálne, takmer všetky obchody prebiehajú na London Metal Exchange, kam sa drobný investor nedostane, veľmi obťažne aj fyzická osoba, keďže táto burza má veľmi prísne podmienky na vstup," vysvetľuje Martin Vrablec, vedúci obchodnej divízie spoločnosti Fio.

Drobní klienti však môžu podľa Vrableca investovať do zinku prostredníctvom indexovej akcie obchodovanej na trhu XETRA. "Poplatok za obchod je rovnaký ako pri akejkoľvek inej akcii obchodovanej na trhu XETRA, teda 0,15 percenta z objemu obchodu." Minimálna suma, ktorú budete potrebovať, je 9,95 eura.

Pavol Vejmelka zo CI Komodity hovorí, že obchodovať sa dá aj s akciami napríklad spoločností HudBay Minerals, Breakwater Resources, Inmet Mining a Lundin Mining, ktoré sa zaoberajú popri medi aj produkciou zinku. "Všetkým sa podarilo od začiatku marca tohto roka posilniť minimálne o 200 percent, čo hovorí o obrovskom potenciáli profitu."

Podľa Vrableca nie je zinok nič pre špekulantov. "Vďaka veľmi obmedzenému obchodovaniu a prísnym obchodným podmienkam je prakticky vylúčené vykonávať špekulatívne obchody so zinkom."

Cenová raketa
Podľa Borisa Tomčiaka zo spoločnosti Colosseum môžeme v prípade zinku sledovať od začiatku marca prudký nárast cien. "Z 1 100 dolárov sa zinok vyšplhal až na 1 600 dolárov za tonu. V druhom štvrťroku sa zhodnotil približne o osemnásť percent." Na cenu vplýva podľa Vejmelku najmä stav priemyselnej produkcie, ktorá v čase recesie výrazne upadla, a preto sa otvára veľký priestor na zvýšenie ceny tejto komodity. "Rast ceny by mal ísť ruka v ruke s obnovou ekonomiky."

Vejmelka však upozorňuje, že vyššie ceny zinku majú na svedomí najmä umelé zásahy štátov. Na cenu podľa neho vplývali najmä vládne stimuly, napríklad "šrotovné", ktoré zaviedli už aj v USA. "Naznačuje to, že bublina, ktorú umelé zásahy vlád nafúkli, by po skončení účinkov stimulov mala spľasnúť." Vrablec dopĺňa, že za rastom cien zinku stojí tiež dopyt zo strany Číny, ktorá využila nízke ceny na zvýšenie zásob priemyselných kovov. "Čína je najväčším spotrebiteľom a zároveň aj najväčším producentom zinku na svete," dodáva. Medzi ďalších významných producentov tohto kovu patrí Kanada, Austrália či Peru.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/financie, menuAlias = financie, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
17. január 2026 11:09