Kríza ešte nepovedala posledné slovo

Z hypotekárnej krízy v USA, ktorá odštartovala minulé leto a vzala na seba podobu globálnej finančnej krízy, sa svet zatiaľ nevyliečil. Ba naopak, niektorí ekonómovia odhadujú, že jej najhoršia vlna ešte len zaklope na dvere.
Nákaza z Ameriky
Všetko sa to začalo približne pred rokom na trhu rizikových hypoték v Spojených štátoch. Kríza, ktorá minulé leto vypukla za Atlantikom, rýchlo nakazila medzibankové trhy nielen za "veľkou mlákou“, ale aj v krajinách eurozóny a Veľkej Británie. "Spúšťačom tej najhoršej fázy súčasnej krízy bol kolaps trhu s cennými papiermi zaručenými nebonitnými hypotékami,“ spomína si analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.
Podľa Správy o finančnej stabilite za rok 2007, ktorú vydala Národná banka Slovenska, spôsobila kríza neistotu na finančných trhoch, ktorá následne zapríčinila pokles výkonnosti globálnej ekonomiky už v poslednom štvrťroku 2007. Najväčšie obete si finančná kríza vyberala medzi bankami. Tie odpísali celosvetovo viac ako 500 miliárd amerických dolárov. "Najväčšie straty pritom mali banky City Group a Merrill Lynch v USA, v Európe to bola UBS,“ vymenúva analytik Allianz-DSS Mário Blaščák. "Ďalšou bankou, ktorá by mohla byť na odstrel, je Lehman Brothers,“ predpokladá ďalej. Lavínu odpisov, ktoré kríza spustila, pocítime podľa Vaňa ešte aj v nasledujúcom štvrťroku.
Banková lavína?
Čierne scenáre pre banky vykresľuje do budúcnosti bývalý hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu Kenneth Rogoff. "V nasledujúcich mesiacoch už nebudú krachovať len stredne veľké banky, ale zažijeme niečo veľké, čo sa bude týkať niektorej z veľkých investičných alebo komerčných bánk.“ Na Rogoffove slová reaguje Mário Blaščák, analytik Allianz-DSS. "Ak by sa ukázalo, že padne niektorá z veľkých bánk, bezprostredná reakcia trhov by bola veľmi negatívna. Riziko nákazy na finančnom trhu by bolo obrovské,“ upozorňuje.
O prípadnom krachu niektorej z veľkých bánk sa hovorí aj v Európe. "Pádu banky, ktorej aktíva majú omnoho väčšiu hodnotu ako hrubý domáci produkt menšej európskej krajiny, musí únia čeliť spoločne,“ píšu v spoločnej analýze Franklin Allen z Pensylvánskej univerzity a Elena Carlettiová z Frankfurtu.
Podľa Vaňa sa však Európa na horšie časy pripravovať nemusí. "Situácia v európskom bankovom sektore nie je až taká vážna. Len v nedávnej minulosti zažil európsky bankový sektor dynamickú vlnu megafúzií, ktoré posilnili jeho stabilitu aj kapitálovú vybavenosť,“ upokojuje analytik. Obeťou hypotekárnej krízy sa však len včera stala dánska Roskilde Bank. Ôsma najväčšia banka v Dánsku sa však svojou veľkosťou nemôže s ostatnými európskymi bankovými gigantmi porovnávať.
Ešte nie je koniec
Viacerí ekonómovia sa však zhodujú, že hypotekárna kríza nepovedala posledné slovo ani rok po svojich narodeninách. "Finančná búrka stále neutíchla a jej vplyvy na širšiu ekonomiku sa čoraz viac prejavujú oslabovaním hospodárskej aktivity a rastom nezamestnanosti,“ povedal minulý týždeň šéf americkej centrálnej banky Ben Bernanke na konferencii o menovej politike.
Čiernu budúcnosť pre finančný sektor vykresľuje Rogoff. "Spojené štáty ešte nie sú za vodou. Myslím, že finančná kríza je asi tak v polovici cesty. Dokonca by som povedal, že to najhoršie ešte len príde.“ Ani podľa Vaňa búrka v zámorskom hospodárstve zatiaľ neutíchla. "Rastie nervozita z toho, že straty spôsobené krízou pokračujú, spolu s obavami, či aj po roku rekordného prepadu cien finančných akcií bude pokračovať ochota zahraničných investorov investovať do nových akcií firiem z Wall Street.“
Svetlo na konci tunela
Nad koncom finančnej krízy však zatiaľ visí otáznik. "Je ťažké odhadnúť obdobie, kedy sa kríza skončí,“ hovorí Silvia Čechovičová, analytička ČSOB. Podobne sa k predpovediam utíchnutia krízy stavia aj Blaščák. "Je veľmi ťažké predpokladať, či sme už z toho čierneho lesa von.“
Naopak, Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne, očakáva, že finančná kríza by mohla ustupovať. "V súlade s tým očakávame aj postupné znižovanie európskych sadzieb peňažného trhu.“ Podľa Vaňa, hoci za posledných 60 rokov podobné úverové krízy trvali v priemere 20 mesiacov, pohľad na bilanciu doterajších strát pripomína, že s čímsi podobným sa svetový trh ešte nestretol. Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že najväčšie svetové hospodárstva mieria k vážnemu spomaleniu rastu, čo zastaveniu úverovej krízy neprospieva. "Prvým svetlom na konci tunela bude stabilizácia zámorského hospodárstva a známky oživenia jeho rastu,“ vysvetľuje Vaňo. "Finančná kríza by mala ustúpiť v priebehu budúceho roka, kríza na americkom trhu nehnuteľností môže pretrvať o niečo dlhšie,“ dopĺňa optimisticky Valachyová.
Prvá pomoc
Podľa Bena Bernanka by upokojiť rozvírenú finančnú hladinu pomohlo stabilizovanie cien ropy a ďalších komodít. "Pomocou pre globálnu ekonomiku by bol pokles inflácie, ktorý by umožnil centrálnym bankám ponechať sadzby na nízkych úrovniach a podporiť globálny rast,“ predpokladá Valachyová.
"Pomôcť by mohlo aj zodpovedné správanie korporácií vo finančnom sektore. V honbe za veľkým ziskom sa zanedbal pohľad na riziko,“ dopĺňa Blaščák. Doterajších opatrení na zažehnanie krízy nebolo podľa Vaňa málo. Americká federálna vláda prijala balík mimoriadnych daňových rabatov, Fed prudko znížil úroky, "refinancuje, akoby nebolo zajtrajška“. Na spadnutie je zrejme americkou vládou financovaná záchrana dvoch gigantických hypotekárnych agentúr.