Žena je výhodný tovar

Potrat, nevydarené manželstvo, doteraz bez muža. Chlapík, ktorému sa na inzerát ozvala, bol príjemný a zaviezol ju až do Rakúska.
Zarobiť viac. "Začala som robiť v bare. Bolo tam viac Sloveniek, striedali sme sa pri obsluhovaní." Vedela, že niektoré z nich pracujú aj "hore", teda na poschodí s izbami. Lepší príjem. Zhruba o tri týždne prišiel za ňou majiteľ, či by to nechcela skúsiť aj ona. Vraj si viac zarobí, a ani "ju to nebude bolieť". Zákazníci sú predsa slušní a keby sa niečo dialo, je tu bezpečnostná služba. Chalanov poznala, denne sa s nimi stretávala.
Najprv pohoršene odmietla. Myšlienka na vyšší príjem ju však neopustila. Začala rozmýšľať, čo všetko by si mohla kúpiť, čo by mohla zaplatiť, a konečne by nemusela aj so synom bývať u mamy. Nebude to predsa robiť dlho, len kým si trochu zarobí. A vráti sa domov.
A potom si zvykla. Na spôsoby, na peniaze. Zážitky z vynúteného sexu boli otrasné, ale naučila sa nevnímať to. "Muži boli často opití, chceli ukázať svoju silu. Nie je problém pretvarovať sa, keď si niekto tak verí. A presvedčiť ho, že on je ten najdokonalejší pán zeme a vesmíru."
Niekedy si pripadala ako stroj, bez vnímania, mysľou inde. Urobila, čo bolo treba, niekedy navyše. Zákazníci boli rôzni: milí, opití, agresívni, vulgárni, dotieraví.
"Len málo dievčat hovorilo o negatívach. Občas sa posťažovali na zákazníkov, ale v podstate je to o zvyku. Veď kto sa prizná?" pýta sa Alena.
Máš prachy, máš, čo si chcela, tak makaj, hovorievala si. Vedela, že chlapík, čo ju viezol, dostal za ňu peniaze. Na nič sa však nepýtala, nezaujímalo ju to. O obchode s ľuďmi alebo so ženami počula, ale nenapadlo jej, že by tam mala patriť. Na konci, keď sa rozhodla odísť, zažila, čo znamená násilie. Majiteľ nechcel o odchode ani počuť. Zbil ju, dokopal, nedával jej jesť. "Až teraz mi je jasné, čo to bolo," hovorí Alena. "Vlastne, všetky sme tam boli "predané".
Štrnásťročné prostitútky. Obchod so ženami tvorí zhruba 80-90 percent obchodu s ľuďmi. Z nich 70 percent je sexuálne vykorisťovaných. Je to tretí najvýnosnejší druh zločinu na svete, hneď po obchode s drogami a so zbraňami. Je niekoľko príčin, prečo je výnosný: nevhodné podmienky dievčat počas dospievania, diskriminácia, zneužívanie a nedostatočné vzdelanie. Až 65-90 percent prostitútok bolo vystavených sexuálnemu násiliu zo strany mužských príbuzných a priateľov už v detstve. Priemerný vek dievčat na trhu s ľuďmi je 14 rokov.
"Žena je veľmi výhodný "tovar", hovorí Katarína Farkašová z Aliancie žien Slovenska. "Neprídu na ňu colníci ani daňová kontrola, a dá sa znova predať. Nie sú svedkovia a je úžasný dopyt." Súvisí to aj s celkovým obrazom ženy v spoločnosti a so súčasnou sexuálnou kultúrou. "Reklamy typu "vymeň starú za novú", keď je reč o značke auta, patria k bežným štandardom," konštatuje Farkašová.
Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) sa každoročne predá na trhu prostitúcie v Európe asi pol milióna žien. V západnej Európe prevládajú východoeurópanky, ktoré tam chcú začať lepší život. Časť ziskov smeruje priamo k pasákom, obchodníkom so ženami a majiteľom bordelov, nepriamo k majiteľom cestovných kancelárií, leteckých spoločností, do hotelov, reštaurácií, k taxikárom a inzerentom. V ázijských krajinách ako Indonézia, Malajzia, Filipíny, Thajsko, tvorí prostitúcia 14 percent HDP.
K tzv. naháňačom patria najčastejšie susedia alebo známi, priatelia, partneri, zamestnanci rôznych pracovných, cestovných alebo modelingových agentúr. Nezriedka sú to aj ženy, bývalé obete obchodovania s ľuďmi.
Prostredie, v ktorom dlhé roky žili, zničilo ich morálne zábrany. Väčšina žien sa zo svojej situácie nemôže dostať. Preto, lebo im chýba pracovné povolenie, sú v krajine načierno a najmä ? uspokoja sa s minimom, pretože v ich finančnej situácii je aj niečo lepšie ako nič.
Sex a chudoba. Hnacou silou obchodu so ženami je sex. Kým bude dopyt po ňom, bude sa so ženami obchodovať. Ďalšou príčinou je rozdelenie krajín na chudobné a bohaté. Ľudia idú tam, kde sú peniaze. Pre mnohé ženy je "odchod na Západ" jediná možnosť zárobku. Často sú to "samoživiteľky" rodín bez mužov. Chudoba postihuje v prvom rade ženy, napríklad v Rusku tvoria ženy 70-95 percent všetkých nezamestnaných.
Hoci to znie neuveriteľne, aj v sex biznise sú módne trendy: v 70. rokoch sa uprednostňovali ženy z Latinskej Ameriky, začiatkom 80. rokov prišla móda ázijských manželiek. V súčasnosti sú žiadané najmä ženy z východnej Európy, na Západe ich je 80-90 percent. Sú vraj "slušné, čistotné a dobre vychované, takže poslúchajú muža".
Slovensko je tranzitnou krajinou pre obchod so ženami. Cieľovými krajinami sú Rakúsko, Nemecko alebo Česká republika, v poslednej dobe aj Španielsko, Grécko a Slovinsko.
Podľa prieskumu IOM je až 51 percent Sloveniek presvedčených, že sa nemôžu stať obeťou obchodu so ženami. Takmer tretina žien od 15 do 25 rokov by súhlasila s odvozom neznámeho muža tam, kde potrebujú.
Strach vypovedať. "Za obeť obchodovania s ľuďmi sa považuje ten, na koho použili lesť alebo podvodné konanie, násilie, obmedzovali jeho osobnú slobodu a podobne," hovorí Anna Babincová, vedúca oddelenia obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania Prezídia PZ. Ak žena vie, že bude robiť prostitútku, je obeťou kupliarstva. Rozdiel je v treste: za obchod s ľuďmi 3 -10 rokov, za kupliarstvo najviac tri roky. Za jednu ženu zaplatí kupliar na Slovensku okolo 400 až 500 eur. "Faktom je, že na prostitúciu a podobné veci je donútených asi 20 percent žien. Tie ostatné vedia, čo budú robiť, a idú to robiť dobrovoľne. Teda, dobrovoľne z hľadiska zákona, určite nie z vnútorného pocitu, lebo žiadnej žene sa takáto práca nemôže páčiť," tvrdí Babincová.
Problém je, že ak sa žena nedobrovoľne stane obeťou obchodu, bojí sa nahlásiť to
polícii. Ak to nahlási, nechce podať trestné oznámenie a vypovedať ako poškodená. Vyšetrovanie je v takomto prípade fakticky nemožné. Podľa Babincovej stačí policajtom miesto a čas, aby našli páchateľa.
"Mali sme prípad, kde bolo poškodených sto žien a len dve z nich boli ochotné vypovedať," hovorí. Prostitúcia totiž nie je v povedomí ľudí normálna vec, a ženy sa boja reakcií okolia. Často sa radšej obrátia na mimovládne organizácie.
Prídu na políciu aj cudzinky, ktorým sa niečo podobné stalo na Slovensku? "Nie, o takom prípade neviem," hovorí Babincová. "U nás totiž nie je nedostatok dievčat na takéto účely. Ak si niekto dá inzerát, že potrebuje dievča na erotické služby, má dosť záujemkýň. Majitelia bordelov nepotrebujú niekoho z cudziny, nechcú mať problémy. Za ženy platia odvody, všetko sa deje akoby legálne."
"Treba východiskovú stratégiu," hlási modelka Helena Christiansen v relácii MTV zameranej proti obchodovaniu so ženami. A to na celom svete. Najdôležitejšia je prevencia, overovanie ponúk. A výzva pre mužov, či aj ich konanie nepodporuje obchod so ženami. V neposlednom rade je dôležitý štát a to, aké podmienky vytvára pre zamestnanosť. A rada posledná: princovia na bielom koni neprichádzajú cez inzerát.