Ľudské hlasy namiesto hudobných nástrojov

Slovenskí muzikanti totiž na základe nejakého záhadného uvažovania prišli k názoru, že síce robia dobrú hudbu, ale v zahraničí sa vďaka veľkej konkurencii nemôžu presadiť. Výnimky sú aj tu. Close Harmony Friends - osem ľudí, ktorí začali černošskými spirituálmi, dnes spievajú džez, spirituály aj prepracované popové skladby. Ich výnimočnosť je v tom, že nepoužívajú žiadny hudobný nástroj. Ak aj na ich cédečku alebo počas vystúpenia začujete perkusie či nejakú balalajku, všetko je robené ústami.

Stály experiment. Využívanie čisto ľudských hlasov, vydávajúcich okrem samotného spevu aj rôzne zvuky na dokreslenie hudobného zážitku, pôsobí ako úlet, experiment. "Celá naša kapela je veľký experiment," hovorí jeden z členov Close Harmony Friends a manažér kapely Feri Vlasák. "Už na začiatku, keď náš umelecký vedúci Mário prišiel s myšlienkou spirituálov, vôbec sme nevedeli, ako sa to v strednej Európe, špeciálne na Slovensku uchytí. Ako zareagujú ľudia, pretože sporituály boli v angličtine. Museli sme vysvetľovať texty, naviac je to iná melodika, pochádzajúca to z juhu USA."
Hoci sú na Slovensku raritou, podarilo sa kapele Close Harmony Friends vypracovať do polohy, keď ich pozývajú na významné festivaly aj do zahraničia, kde je podobných kapiel viac. Hoci nikde spievanie "a capella" nepatrí medzi mainstream. "Hoci pôsobíme už 15 rokov, na Slovensku je to ešte stále chvíľami osveta. Ľudia prídu zo zvedavosti. V zahraničí vedia viac, čo je to spievanie a capella a preto prídu na koncert."

Zradný potlesk. Kapela, ktorá často vystupuje v rôznych krajinách, môže porovnávať aj reakcie publika. Pravidlo veľký potlesk, veľký úspech vždy neplatí. "Keď sme vystupovali v Oslo v Nórsku, v Kráľovskej koncertnej filharmónii, mali sme rozpačitý dojem. Skončila skladba, ľudia trochu zatlieskali a nič. Cez pauzu prišiel pán veľvyslanec a hovorí - ste super. To je normálne, že tam ľudia po pesničkách veľmi netlieskajú. Hoci na konci si to vynahradili," spomína Mário Fančovič, umelecký vedúci Close Harmony Friends.
Kapela precestovala s hudbou, ktorú robia, viaceré krajiny na rôznych kontinentoch. Len tento mesiac sa vrátili z Japonska, v minulosti si vyskúšali odozvu na svoje umenie aj v Južnej Amerike či v Kolumbii. Ako sa môže slovenská kapela presadiť v zahraničí? "Okrem sólových koncertov chodíme najmä na festivaly. Džezový, swingový, zborový. A tam si nás niekto všimne..." načrtáva cestu k neslovenskému publiku Feri Vlasák. Máriou Fančovič vysvetľuje zahraničný úspech podrobnejšie: "Je to reťaz súvisiacich vecí. Na jednom festivale nás pozvú, uvidí nás tam nejaký iný zbor, ktorý nás následne pozve inam. Ale kontaktujú nás aj cez našu webovú stránku. Na budúci rok sme dostali pozvánku z Južnej Afriky, kde organizujú obrovský zborový festival. Niekto si našiel našu stránku a pozval nás tam."

Zo severu na východ. Stačí pár úspechov a ďalšie pricházajú samé. Cesta do Japonska sa začala v Nórsku a viedla cez Austráliu. "Do Oslo nás pozvala manželka slovenského veľvyslanca. Pozvala nás preto, aby si tamojší ľudia nemysleli, že u nás máme len folklór. Vystúpenie spomenuli v diplomatických novinách a následne sme dostali pozvanie do slovenského ambasádora v Číne a ambasády v Austrálii. V Austrálii sme mali dvakrát koncert v jednom meste, s ročným odstupom, primátorovi sa to páčilo, tak pozval nás opäť." Tretí raz sa však na to isté miesto na opačnom konci planéty kapele cestovať nechcelo. Povedali to primátorovi, tak prišiel s iným nápadom. "Povedal, že má známeho primátora nejakého japonského mesta, vraj máme prísť tam, on dovedie nejakú austrálsku kapelu, bude tam aj miestna japonská kapela a urobíme koncert troch národov."

Exotická slovenčina. Na koncertovanie v zahraničí treba mať repertoár, ktorý osloví. Ľudí s iným hudobným cítením, s rôznym kultúrnym zázemím. V Close Harmony Friends to riešia kombináciou rôznych hudobných štýlov, známych skladieb v osemhlasovej úprave - Sting, Norah Jonesová, Beatles. Zaznie aj slovenčina. "My sme pre ľudí napríklad v Austrálii rovnako exotická skupina, ako keď sem prídu Austrálci. Rovnako exotickí sme boli v Južnej Amerike či v Kolumbii, kde dodnes možno nevedia, kde Slovensko leží," hovorí Vlasák.
Hoci osem hudobníkov z kapely Close Hamorny Friends cestuje na koncerty po svete, hudbou sa neživia. Je to pre nich len koníček, všetci majú svoje povolania. Až na pár výnimiek, s hudbou vôbec nesúvisia. "Dalo by sa z hudby žiť, ale potom by sme sa museli prispôsobovať tomu, čo by chcelo okolie. Agenti, producenti. Museli by sme hodne spievať vonku, ivestovať do toho, odísť na pár mesiacov preč od rodín." Mário Fančovič sa ako jeden z mála členov kapely živí hudbou. Je operný spevák, pracuje vo Viedni. I tak by sa s Close Harmony Friends na profesionálnu dráhu nechcel vydať. "Stále by sme museli byť na cestách. A to by sa ani mne už nepáčilo tak, ako teraz. Je to všetko o pocite, že to, čo robím, sa ľuďom páči." Obaja hlavný frontmami kapely zhodne pripúšťajú, že by stratili slobodu. Teraz ak niekto ochorie, môžu koncert odrieknuť. Na profesionálnej dráhe by to spôsobovalo problémy. Odrieknutý koncert, rovná sa strata peňazí pre ostatných, zdravých členov kapely.
Umenie, ktoré nechce byť utlačené peniazmi, a napriek tomu zarába. Dnes už takmer rarita.