Nie, nemyslím na žiadnu vyššiu inštanciu. Ale na naozajstných majstrov, ktorí ťahajú nitkami korporácií, štátov, spoločenstiev. Na osvietené združenie, ktoré koncentruje vo svojich rukách moc. Neveríte, že nejaké takéto združenia jestvujú? Alebo máte radšej paranoidný strach a pestujete si v duši predstavu, že ste len maličké semienko v rukách tohto sveta a o tých naozajstných veciach sa rozhoduje v slobodomurárskych lóža, v iluminátskych združeniach či počas tajomných templárskych obradov? Môžete byť presvedčení o tom, že tajné združenia naozaj jestvujú, rovnako, ako jestvujú mimozemšťania. Alebo mať podobnú predstavu o takýchto združeniach, ako máte hoci o CIA či iných tajných službách. Podstatné je, že mýtus o mocných lóžach, ktoré tajne ovládajú tento svet je veľký. A zároveň je tak príťažlivý, že stojí za to jeho komerčný potenciál využiť.
Filmoví Templári Do kín o pár dní príde film Jona Turteltauba Honba za pokladom templárov. Rozpráva po svojom opäť príbeh tak lákavý, že by ho chcel zažiť každý dobrodružne naladený človek. Poklad templárov, stratený už vyše dvesto rokov, opriadajú legendy. Nachádzajú sa v ňom najvzácnejšie relikvie celej ľudskej histórie. Zhromaždili ho rytieri rádu templárov a prisahali, že ho budú chrániť. V 14. storočí bol však rád zničený francúzskym kráľom Filipom. V 15. storočí si poklad našiel cestu cez Atlantik do Nového sveta. Posledným známym držiteľom pokladu bol gróf Pulaski a jeho légia. Miesto jeho ukrytia si gróf Pulaski v roku 1779 vzal so sebou do hrobu, ale v jeho pozostalosti našli jeho vojaci útržok s jediným slovom - Charlotte. Prvý záchytný bod v honbe za pokladom templárskych rytierov. Archeológ a dobrodruh Ben Gates, ktorého vo filme hrá Nicolas Cage, hľadá legendárny poklad, ktorý jeho rodine uniká už osem generácií. Nie je však sám. Spojí sa s bohatým britským dobrodruhom menom Ian Howe, ale čoskoro zistí, že nemôže veriť nikomu. Podnikne expedíciu do Arktídy, len aby zistil, že mapa k pokladu je ukrytá na zadnej strane najstráženejšej listiny sveta - Deklarácii nezávislosti Spojených štátov. V pretekoch s časom musí Gates ukradnúť listinu, rozlúštiť skrytú mapu, vypiecť s FBI, nenechať sa zabiť bývalým partnerom Ianom. A to sú len prvé kroky za strateným pokladom. Samozrejme, templársky poklad je v prvom rade zámienkou pre divokú gangsterku, napínavú detektívku a akčný príbeh, ktorý poklad prinesie najmä tvorcom filmu.
Da Vinciho kód. Jeden z najväčších mýtov dvoch tisícročí po Kristovi doteraz pôsobí priam magneticky. Nájsť Svätý grál, aj keď nikto vlastne nevie, čo to je, chce rovnako vášnivo Vatikán, tajné cirkevné spoločnosti, tajné anticirkevné spoločenstvá i historici. Keďže vo všetkých spomínaných organizáciách konšpirácia, pestré možnosti utajenia a rôzne interpretácie kódov a šifier patria k práci rovnako, ako k záhradníkovi hrable, sú ideálnym námetom na dramatické a napínavé literárne dobrodružstvá už od čias stredoveku. Veď artušovské legendy Rytierov okrúhleho stola nie sú o ničom inom. Jedna z najúspešnejších kníh posledných mesiacov, detektívny príbeh Dana Browna Da Vinciho kód, je ako bavlnený tampón presiaknutý heslom Svätý grál. A teda aj príťažlivým svetom mystického tajomná. Dan Brown navyše vytvoril detektívku na druhú - jedna vec je vyšetrovanie podivných vrážd a druhá je zasa napínavé pátranie po tajomnom gráli. S napínavými príbehmi, v ktorých sa divoká zápletka mieša s prachom stredovekých kníh, prišiel, či presnejšie vtrhol do literatúry taliansky autor Umberto Eco. Jeho knihy pôsobia ako encyklopédia vzdelanosti a citátmi vyšperkovaná esej, v ktorej je schovaný povestný odklepnutý popol z cigary pre neúnavného požívača ópia Sherlocka Holmesa. Profesor Eco sa vo svojom druhom románe Foucaultovo kyvadlo prechádzal aj v parížskych labyrintoch, ktoré nie sú nepodobné téme románu Dana Browna: tajné spoločnosti, okultné poznanie, mágia symbolov a značiek či skrývanie pravdy a poznania pred bdelým okom cirkvi. Ale Ecovi, na rozdiel od Browna, je príbeh najmä špagátom, ktorý nás vedie ako učiteľka svoju materskú škôlku dobrodružstvom poznania. Ecovi nezáleží až tak na samotnom vyriešení prípadu, ale skôr na tom, čo sa dozvieme o stredovekej magickej literatúre, svete zdanlivo vzdialenom a pritom plnom vášní. U Browna je princíp akoby opačný: v knižniciach tajných spoločností, v poznávaní, dešifrovaní a hľadaní sú najmä kulisy. To, o čo tu ide, nie je povznesenie ducha, ale napätie. Mysterióznym thriller, v ktorom detektívne pátranie prebieha medzi zväzkami múdrych a tajných kníh je aj ďalšia Brownova kniha, ktorá vyšla v slovenčine Démoni a anjeli. Tentoraz si na svoje prídu milovníci asasínov, iluminátov, Vatikánskych kobiek a svetových sprisahaní.
Nie sú prví. Téma tajomných spoločností, bratstiev ovládajúcich svet, slobodomurárskych lóží či iných tajných spoločenstiev vôbec nie je ničím nová, ani vo filme a ani v literatúre. Poznanie je mocným nástrojom a vedieť je niekedy riadne nebezpečná vec. Tajné spolky, ktoré si odovzdávali tajuplné recepty, informácie o pokladoch vedenia sú však viac opradené mýtmi, než preskúmané serióznou históriou. Keďže však romantika tajných stretnutí pod rúškom noci funguje, literárne príbehy sa o tajných spoločnostiach zmieňujú rady. A čím viac sa dá vymýšľať, tým lepšie, predstavivosť človeka je v tomto smere nevyspytateľne bohatá. Tajomné spoločnosti sú vďačným námetom od počítačových hier (Lara Croft v hrách i vo filme reprezentuje postavu odhodlanej a vševedúcej pátrateľky po takýchto organizáciách), cez filmy (Indiana Jones asi najviac preslávil archeológov pátrajúcich po tajomných a mocných predmetoch, slávny Lietajúci cirkus Monty Pythona zasa svojou nesmrteľnou komédiou o kráľovi Artušovi si urobili z hľadačov grálu najväčšiu srandu). Práve hľadači Svätého grálu, ako ich popisujú britské legendy, patria k prototypu tajnej organizácie. Ľudia, poverení tajuplnou úlohou, pátrajú, zasvätení do hlbokého poznania. Ich nález môže spasiť ľudí. Ak sa dostane do rúk nezasväteným, mocibažným, môže ľudstvo zasa uvrhnúť do otroctva, poroby, skazy.
Zrnko pravdy. Na mýtoch o vyvolených je však aj kus pravdy. Elitné kluby vzdelancov, bohatých šľachticov, rytierov vznikali po celé stáročia. Zväčša ich úlohou však nebývalo spasenie ľudstva, ale omnoho utilitárnejšie ciele - dobrý obchod, práca s informáciami, ktoré umožňovali dozvedieť sa viac o chystaných zákonoch, rozhodnutiach panovníka či cirkvi. Práve voči zaslepenosti Vatikánu sa organizovali aj spoločnosti, ktoré chránili svetlo poznania pred mocou inkvizície. Cirkev, ktorá v stredoveku pôsobila rovnako, ako tajná bezpečnosť za komunizmu, pátrala po "neprípustných" myšlienkach a ich nositeľov a šíriteľov rada upaľovala. Založiť bratstvo zasvätených vedcov, ktorí nešli so svojimi vedomosťami na verejnosť, bola len prirodzená obrana. Napriek tomu, väčšina exkluzívnych klubov fungovala skôr na princípe - keď poškriabeš chrbát ty mne, poškriabem ho aj ja tebe. Tento princíp poznajú aj opice.