Pohľad zozadu

Dievčatká zdvihnú hlavy, v očiach sa im zaligoce niečo ako pochybnosť o tom, či vypustiť slzičku alebo nie. "Ale niéééé," opatrne zakvília. K takýmto a podobných scénkam, ktoré nevidí divák v hľadisku, ani pred televízorom sa Formát, ako jediné zo slovenských médií, rozhodol priblížiť svojim čitateľom. V predposlednom pokračovaní sme sledovali odvrátenú stranu reality šou očami technikov, zvukárov, osvetľovačov, strihačov či režiséra, pozorovali nálady medzi nespočetnými fanúšikmi.
Zbaviť mladé hlavy viery vo svoj idol je vec nemožná. Ruky, jedna s fotografiou, zápisníčkom alebo obyčajným papierom, druhá s perom, sa zodvihnú opäť nad hlavu a do očí sa vráti zvláštny lesk. Keby pred nimi horela vatra, vyzerali by strašidelne.
Hoci išlo o poslednú skúšku pred živým vysielaním, stres v sále nebol. Moderátori si upravovali šaty, kameramani sedeli, len tak hľadeli a čakali na príkaz režiséra, ktorý ich zapne. Súťažiaci - tí čo ešte zostali, ale aj tí, čo vypadli - sa prechádzali po sále. Hľadali, kto sa na nich pozrie, alebo mali hlavy sklonené a želali si, nech sa už na nich nikto nepozerá. Osobní strážcovia jedným očkom pozorovali dav mladých zbožňovateľov a druhým rozmarné dekolty (v sále bolo teplo, takže aj výstrihov bolo požehnane). Režisér debatoval s porotcami o pápežovej smrti - čo povedať a čo radšej nechať tak.

Nadšenie a nuda. Počas generálky sa pred kamerami, za nimi, sem-tam aj pod nimi vyskytli ľudia, ktorých pôvod je záhadný. Ich zamestnanie ešte záhadnejšie. Postávajú, občas povedia niečo do mobilu, prejdú o kúsok ďalej, prikývnu a vrátia sa na miesto. Vidieť podobné správanie u jedného človeka, dalo by sa ho označiť za architekta, pomocného režiséra alebo konzultanta. Dav záhadných ľudí však zostal neidentifikovateľný. Úloha chlapíkov v oblekoch s hudobnými nástrojmi v rukách vyzerala očividnejšie.
Možno preto, že boli Česi a slovenská Superstar ich nemohla strhnúť, možno preto, že boli unavení, viedli rozhovor najmä o tom, ako sa tešia domov. Nadšená bola len osemročná dcéra jedného z nich. Vďaka hraničnému odstupu sa na nej neprejavovali zbožňovateľské výrazy davu pred hlavnou sálou. Dokonca ako jediná sa počas generálky nechala pri vystúpení súťažiacich strhnúť, vyskočila a tancovala. Bavila sa ako jediná. Zatiaľ čo počas živého prenosu najmä na televíznych obrazovkách vidieť, ako davy fanúšikov vyskakujú zo sedadiel a čerpajú energiu z vystúpenia, ktoré občas možno nazvať aj hudobným, pri skúškach sa nikto od sedadiel neodlepil. A už vôbec nie od displeja mobilného telefónu, keď mal rozpísanú esemesku. Hoci, sú aj výnimky. Hlas Katky Koščovej ako jedinej prinútil zdvihnúť hlavy ľudí v sále a na konci jej vystúpenia dokonca zatlieskali. Hudobný zážitok bol tentokrát ozajstný. Inak sa potlesk púšťal len z reproduktorov.

Pohľad zhora. Nad ruchom príprav na večerný stres, hore, pri končiacich sa sedadlách, kde oko diváka nedovidí a oko fanúšika sa nemá prečo ohliadnuť, sedeli v prítmí skupinky mužov. Obkolesovali dvoch šéfov. Jeden, osvetlený digitálnymi displejmi, bol osvetľovač. Druhý, okolo ktorého bolo príjemné ticho, bol zvukár. Obaja majú skúsenosti s osvetľovaním a ozvučovaním veľkých akcií aj koncertov a zhodne povedali, že je to náročnejšie, ako robiť Superstar. Na koncertoch je viac svetiel, viac sa tiež pracuje s playbackom.
"Pred každým kolom Superstar dostanem cédečko so skladbami. Vypočujem si ho a podľa neho vyberiem osvetlenie. Všetko sa vopred naprogramuje, ale každé svetlo možno ovládať aj samostatne," vysvetlil hlavný osvetľovač Martin Kubánka, ťukol prstom na dotykovú obrazovku a hýbajúc malou pákou si niekoľkokrát posvietil na moderátorov.
Zvukári mali na Superstar tri stanovištia. Na jednom, hore, sedel hlavný zvukár a ovládal zvuk v sále. Ďalšie bolo pri pódiu, odtiaľ sa zvukári starali o odposluchy - zvuk do reproduktorov pre hudobníkov. Tretím stanovišťom bol prenosový voz STV, kde sa zvukár staral o zvuk, ktorý išiel k divákom.
Hlavný osvetľovač podobne ako zvukár neboli zamestnancami STV. Obaja pracujú pre súkromné firmy, ktoré si televízia na prenos speváckej šou najala. Rovnako ako väčšinu kameramanov. "Málokto tu je zamestnancom STV. Väčšina kameramanov v televízii pracovala, alebo ich prepustili a teraz najali len na Superstar," vysvetľuje hlavný kameraman. Medzitým sa okolo preženie nižšia pani a urobí niečo, čo si v celej sále netrúfol zatiaľ nikto. Nakričí na vypadnuté hviezdy z finálovej jedenástky, že nie sú tam, kde by mali byť. O chvíľu majú spolu spievať na pódiu Kým vieš snívať. Deti sa poslušne zdvihnú a odchádzajú do zákulisia. Takmer v zástupe. Krátko na to schádzajú po schodíkoch na pódium, mikrofóny v rukách, spievajú svoje party. Vyzerajú ako hviezdy.

V jame levovej. Hlavné centrum Superstar je kúsok od budovy Národného tenisového centra. Ide sa k nemu cez štyroch bodyguardov, päťdesiat detí, jedny zamknuté dvere a dve hromady káblov. A ešte hore po malých plechových schodíkoch.
"Moc sa to neplazí. Je to z jednej gundže. Dym! Dym!," preniká cez pootvorené dvere. Akty X naživo. Niečo sa neplazí tak rýchlo, ako sa má. Fotograf nachádza odvahu vkročiť ako prvý. To, čo uvidel, ho zarazilo. Pred niekoľkými monitormi sedia režisér, strihačka a hlavný kameraman. Pozerajú na jeden z displejov, ktorý ukazuje dymový efekt na hlavnej scéne. Dym sa plazí popod odhalené nohy Martiny Šindlerovej. Zjavne nie tak, ako by trojica chcela. Vízia Pullitzerovej novinárskej ceny odišla z fotografovej hlavy rovnako rýchlo, ako predstava Bezdedových fanúšikov pri jeho nohách.
Situácia v prenosovom voze, kde sedia okrem hlavnej trojice aj zvukári a obrazoví technici, však pripomína americké akčné filmy aj v inom. Displeje, televízory, málo priestoru, teplo, množstvo sústredených ľudí. FBI odpočúva dôležitého zločinca. STV nakrúca Superstar.

Kubánec bez slnka. Na vrchole pyramídy, ktorá koordinuje všetkých ľudí je exoticky vyzerajúci režisér. Peter Ňuňéz. Spolovice Kubánec, ktorý získaval prvé skúsenosti vo VTV, potom v Markíze než dostal ponuku robiť živý prenos Superstar. Začínal pri džingloch a zvučkách, nakrúcal tiež videoklipy. Hudba, rytmus, extrovertnosť - to je pre ľudí od Karibiku príznačné.
"Nemám rád flamenco ani sambu, priam sa mi hnusia veci ako karnevaly, pestrofarebné oblečenia, zle sa cítim na slnku. Počúvam temné, pomalé veci a davu sa snažím vyhýbať," reaguje na snahu nájsť súvislosť medzi speváckou šou a jeho pôvodom. Nevadí. Druhý pokus. Je medzi jeho režisérskymi študentskými začiatkami a priamymi prenosmi z veľkej šou nejaká súvislosť?
"Študoval som slovenčinu a dejepis." Línia smerovania rozhovoru je rozbitá. Našťastie existujúcu súvislosť rozpletá v inom smere. "Často si uvedomujem, že čerpám z určitého umeleckého zázemia, kedysi som sa aktívne venoval literatúre, okrajovo aj divadlu. Veľa z toho, čo prinášam do mojej práce, vychádza práve z toho, čo som kedysi načítal a napozeral - keď som mal čas a chodil do klubov, pozeral filmy a sledoval menšinové typy relácií. Vtedy som si nemyslel, že sa tým bude dať živiť, alebo že to bude profesionálne užitočné. Literárne zázemie má pre mňa vnútorne veľký zmysel a cítiť ho aj u Pyca a Adely - vedia, o čom rozprávajú, nevyčerpajú sa tak rýchlo."

Risk vyšiel. Keď sa rozbiehala Superstar, verejnoprávna televízia zariskovala. Nový typ relácie, noví moderátori, nový režisér. "STV išla do veľkého rizika. Stavila na formát, ktorému Markíza neverila. Taktiež riskovali so mnou. Mal som už síce nejaké šou za sebou, ale rozhodne som nepatril k veľkým režisérskym menám," rozpráva Peter Ňuňéz o začiatkoch relácie, ktorá rozhýbala slovenské televízne obrazovky a možno čoskoro pohne aj hudobným biznisom. Moderátori prešli vtedy konkurzom, režiséra oslovili priamo. Štáb si potom vyberal on. "Prvýkrát mi z STV zavolali, aby som robil Svadbu snov. Keďže som vtedy podobný formát robil na Markíze, odmietol som. V STV povedali, že sa ešte ozvú. A ozvali sa o päť mesiacov zo Superstar."
Vo vedľajšej miestnosti zatiaľ technici sledujú monitory, dávajú obrazom farbu a, prekvapujúco, riadia kamery. Kameramani v sále sa starajú o obraz, no kamery dostávajú príkaz na pohyb z prenosového voza. Hoci ide o poslednú skúšku pred večerným priamym prenosom, nikto nie je vystresovaný. Ani ľudia v prenosovom voze, ani štáb v sále, nervózni nie je ani zvukár či osvetľovač. Za tých pár mesiacov je pre nich prenos najsledovanejšej šou rutinou. Občas sa zdá, že sa takmer nudia. Tvrdia však, že robiť Superstar je zábava, ktorá prináša tiež zábavu divákom pred obrazovkou. Jedna zábavná šou sa skončila, druhá, tentoraz v hudobnej oblasti sa práve začala. A niekde medzi tým by sa mali objaviť talenty...