Odkiaľ sa berú poľské jablká

Trhovník ukazuje krásne naukladané červené jablká veľké ako mužská päsť. "Proše, pane, jabluška po deviňťdišot grošov." Vedľa neho striehne konkurent so svojou prepravkou. Tiež jabĺk, tiež veľkých, ale žltých. Pozrieš ďalej a tam stojí ďalší so zelenými a za ním ďalší s ružovými...
V nekonečnom rade naložených stolíkov ponúkajú čulí predavači okolo 15 odrôd jabĺk a trojaké hrušky. Niektorí z predajcov improvizovaný pult pred sebou ani nepotrebujú, lebo ovocie predávajú z pristavených dodávok. Zaparkovali ich zadkom do uličky a cez otvorené krídla zadných dverí vystavujú škatule s plodmi. Minieme jablkový koridor predajcov a vhupneme do banánovo-citrusovej uličky. Objavujú sa tu trhovníci s hroznom, obďaleč zas obchodníci s vrecami sušených sliviek a marhúľ.
Nie, nejde o výjav z trhoviska na konci leta či jesene. Všetko je inak. Takto vyzerá ponuka na sklonku zimy na poľnohospodárskej burze v Broniszach na predmestí Varšavy. Predavači tam už za rannej tmy podupkávajú od chladu, zohrievajú sa dekami a čajom z termosiek. Čakajú, kým im prebudený deň nevysype z rukáva prvých zákazníkov.
Smutní zemiakári. Celkom iná nálada panuje medzi predajcami zemiakov. "Niedobry sezon," smutne priznáva prvý skraja. Tohto roku je mimoriadne slabý dopyt. Kilo predáva po 40 grošov, takmer o polovicu lacnejšie než vlani. Prečo dopyt tak klesol?
"Ľudia si zvykli na luxusnejšie potraviny, a to aj v zelenine a ovocí. Zemiaky sú na ústupe," tvrdí. Dúfa však, že ako každý rok, aj teraz sa začne zhánka po nich zvyšovať s nastupujúcou jarou. "Najväčší dopyt mávame v máji a júni, keď sú už nové, ale popri nich sa zdvihne záujem aj o staré. Vtedy ľudia kúpia zemiaky i za vyššiu cenu."
Predavačom ranné mrazíky neprekážajú. Tvrdia, že ani zemiakom neškodia. Keďže odbyt je podľa nich v prvých mesiacoch roka nízky, prekvapuje, že zemiaky nepredajú obchodným reťazcom. "Kupujú od nás za veľmi nízke ceny. Ja som v decembri predával kilo po 30, hypermarket ho chcel po 12 grošov," hnevá sa druhý predavač. "Na to nepristúpim. Radšej počkám do mája, a potom bežní zákazníci určite všetko vykúpia."
Veľkoobchodná burza. Predaj ovocia a zeleniny pod holým nebom, hoci je najviditeľnejší, tvorí v Broniszach iba zlomok burzy. Vonku obchodujú len tí, čo privážajú menšie objemy tovaru, lebo dúfajú, že ich rýchlo predajú. Zaplatia si miesto na jeden deň a k večeru ich niet.
O poznanie väčší obchodný ruch sa odohráva v teplúčku pod strechou v obrovských halách. Sú také veľké, že pripomínajú hangáre na lietadlá, do ich pôdorysu by sa zmestilo i futbalové ihrisko. Pohľad na ne dáva tušiť, že tu nejde o klasické trhovisko, ako by sa zdalo. V skutočnosti je to mamutí obchodný systém s prepracovanou logistikou. Jeho oficiálny názov je Varšavská roľnícka veľkoobchodná burza Bronisze.
História tohto podniku siaha do čias pred 15 rokmi. Poľsko vtedy zistilo, že na Západe úspešne fungujú mamutie poľnohospodárske burzy, ktoré pomáhajú roľníkom predávať úrodu a sondujú dopyt na trhu. Tradične agrárne Poľsko potrebovalo zaviesť práve takýto systém, aby tisícky zeleninárov, ovocinárov a chovateľov získavali odbyt. Kompetentní ľudia sa teda vybrali do zahraničia po skúsenosti a padlo rozhodnutie vybudovať nadregionálne burzy aj doma. Prvá vyrástla v roku 1992 v Poznani. Po nej ďalšie v Gdansku, Lubline, Lodži a vo Vroclave. Tá úplne najväčšia sa však objavila na predmestí Varšavy. Na ploche 62,5 hektára ju stavali dva roky, kým v roku 1999 neotvorila brány zákazníkom. Cena stavby sa vyšplhala na 57 miliónov dolárov.
Vtáčia perspektíva. Stojíme na streche administratívnej budovy v centre areálu burzy. Ako na dlani máme pred sebou päť hál špecializovaných na zeleninu a ovocie. Na opačnej strane ho dopĺňajú dva hangári zastrešujúce predaj kvetín a dekorácií. V najodľahlejšom cípe sa týči menší objekt pre predajcov mäsa, hydiny a rýb. Voľné koridory medzi halami sa využívajú na priamy predaj z áut a nákladiakov. Práve v týchto priestoroch sa tvoria jablkové, citrusové, zemiakové, paprikové a iné uličky.
"Tamto je vstupná rampa pre nákladné autá a kamióny," ukazuje nám zo strechy naša sprievodkyňa Malgorzata Skoczewska, hovorkyňa spoločnosti. Vysvetľuje, že predajcovia, ktorí majú v areáli prenajaté priestory, majú bezplatný vstup s elektronickou kartou. Aj napriek tomu sem môže prísť ktokoľvek predávať alebo nakupovať, pri vjazde si však musí kúpiť lístok. Pre predajcov je drahší, závisí od veľkosti vozidla. Osobné auto ich vyjde na päť zlotých, kamión na 180. Vstupné platí 24 hodín, lebo burza funguje nonstop.
Štruktúra obchodníkov. Prvé mesiace roka sú najslabšie. V reči čísiel to znamená, že za deň prekročí bránu len od troch do šesťtisíc áut. Zato v špičke letnej sezóny ich narátajú do 10 tisíc. Bronisze je podľa hovorkyne dominantné nákupné centrum ovocia a zeleniny nielen pre Mazoviecke vojvodstvo, v ktorom leží Varšava, ale aj pre zvyšok krajiny. Je to vlastne najväčšia burza svojho druhu v strednej a východnej Európe.
Štruktúra obchodníkov je pestrá. Úrodu sem vozia veľkopestovatelia, drobní záhradkári a fóliovnikári, ale aj tí, čo ovocie, zeleninu či suché plody dovážajú zvonka. Tony produktov, ich dovoz, predaj a odvoz reguluje logistický systém. Na strane druhej medzi zákazníkmi sú potravinárske obchody, predajne s ovocím a zeleninou, hotely, reštaurácie a iné gastronomické prevádzky, nemocnice či sprostredkovateľské a exportné firmy. Laicky povedané, na burze sa odškrtáva, koľko ton ovocia a zeleniny si v tom-ktorom období žiadajú miestni odberatelia a koľko sú im schopní dodať farmári v okruhu asi 200 kilometrov.
Nadmerná produkcia. Poľskí gazdovia, ktorí sa tešia celkom inej priazni štátu i verejnosti než slovenskí, však dopestujú nepomerne viac, než sa zje v ich regióne. Preto hľadajú odbytištia inde a darí sa im to. Nie náhodou majú slovenskí a českí farmári od minulého roka pocit, že lacné zemiaky, cibuľa, kapusta, mrkva či jablká, gúľajúce sa od vzniku jednotného trhu Európskej únie neobmedzene z Poľska, nás prevalcujú. V médiách sa objavili už aj krízové scenáre o rozvrate slovenského zeleninárstva, ktoré nedokáže znášať konkurenciu poľskej lacnoty. Raz darmo - inak sa hospodári poľským drobným pestovateľom, ak ich vládni činitelia od začiatku 90. rokov roztvárajú ochranné dáždniky, nútia roľníkov, aby v regióne navzájom spolupracovali, nakupovali techniku spoločne a spájali sa do väčších výrobných združení. Slovenskí poľnohospodári im takéto podmienky len ticho závidia. "Aj na Slovensku boli pokusy o burzy a združenia, ale nevyšli," potvrdil šéf slovenskej poľnohospodárskej komory Ivan Oravec.
Iná kvalita. Cez Varšavskú burzu prejde neuveriteľných 60 percent poľskej produkcie ovocia a zeleniny. Denný obrat má milión dolárov. Pritom podnik by chcel dosiahnuť stav, že by uzavrel s pestovateľmi dopredu kontrakty a zaručil im odbyt na celú úrodu. Pravda, to je zatiaľ budúcnosť.
"Úlohou spoločnosti je predávať zeleninu a ovocie aj ďalej do krajín únie a predovšetkým do najbližších štátov - Česka, Slovenska alebo Slovinska," netají veľké ambície podniku jeho generálny riaditeľ Janusz Jozef Byliňski.
Ekonómovia prorokujú, že nie je ďaleko doba, keď Poľsko zahádže úniu svojimi jablkami. Dačo na tom bude, keď už teraz je každé piate jablko predané na jej území dopestované v Poľsku.
Byliňski upresňuje aj filozofiu predaja. "Náš systém nemožno porovnávať s predajom v obchodných reťazcoch. Ich nízke ceny sú daňou za často nie najlepšiu kvalitu, lebo predávajú tovar preležaný alebo zle či dlho skladovaný. Našou prioritou je čerstvé ovocie a zelenina. Sú to produkty, ktoré nemajú prejsť rukami päťdesiatich zákazníkov, čo ich vezmú do ruky, poobzerajú, zmačkajú a položia späť."
A propos kvalita. Vybraní výrobcovia, s ktorými má Varšavská burza zmluvy, balia produkty do kartónov so značkou Bronisze. "Je to značka, ktorá garantuje kvalitu. Poľské štandardy kvality bývali vyššie než v EÚ, po vstupe sme ich vlastne znížili," vysvetľuje hovorkyňa.
Oponujeme jej, že v slovenských obchodoch sa neraz predávajú poľské jablká aj nahnité a otlčené. "Nešťastné jablká!" vzdychne si. Situáciu je podľa nej celkom iná. Slovenskí dovozcovia totiž často nakúpia v Poľsku priemyselné jablká, ktoré sa nehodia na priame jedenie, iba na spracovanie, ale predávajú ich, ako keby boli určené na bežnú konzumáciu. Z toho sa traduje medzi slovenskými spotrebiteľmi, že poľské ovocie je nekvalitné. "Žiaľ, nikto im už nedopovie pravdu, že sú to jablká na spracovanie."
Mimochodom, v jablkovej uličke môžete snoriť, koľko len chcete, žiadne priemyselné jablká tam nenájdete. Iba tie na jedenie.