O možnom zásahu Spojených štátov proti režimu irackého diktátora Saddáma Husajna už dnes vo svete pochybuje iba málokto. Okrem možnej taktiky, ozrejmovania príčin alebo mediálneho fackovania vlády prezidenta Georgea Busha sa u amerických spojencov naplno debatuje i o účasti na "protisaddámovskej" koalícii. Slovensko sa nehrá na výnimku, a to aj preto, že patrí medzi budúcich členov Severoatlantickej aliancie, ktorá sa môže za istých okolností stať lídrom protisaddámovskej koalície.
Slovenská verejnosť sa tak sebavedomo pýta, čo môže v ďalšej vojne v Perzskom zálive stratiť, či sa naši vojaci zúčastnia na vojenských operáciách alebo zostanú v už tradičnom úzadí. Rovnako si kladie otázku, ako dlho bude vojna trvať, ale aj napríklad to, či "nevystrelia" ceny benzínu. Hoci podtatranská politika na svetové dianie vplýva asi ako koruna na dolár, znalci si lámu hlavy, či verejná mienka účasť v ozbrojenom konflikte znesie, či neklesne podpora vstupu do NATO a či slovenská vláda robí dosť, aby možný konflikt vysvetlila. Realita však opäť predbehla možnosti. Armáda, ktorej sa možný konflikt v Iraku týka najviac, totiž na vojnu zrejme celkom pripravená nie je.
V pravý čas. Pred Vianocami premiér Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že Slovensko by malo mať odvahu podieľať sa na eliminovaní terorizmu. Na otázk...
Zostáva vám 85% na dočítanie.