Aj keď oficiálna história priezvisk je stará približne dvesto rokov, s jediným menom ľudia na našom území vystačili tak nanajvýš v trinástom storočí. V osadách žilo čoraz viac ľudí a keď sa polovica z nich volala Peter či Mikuláš, úradníci sa pre lepšiu orientáciu pri právnych úkonoch vynašli: k osobnému (krstnému) menu pridali ďalšie určujúce znaky. Napríklad meno otca alebo iného príbuzného, zamestnanie, etnickú alebo rodovú príslušnosť, sídlo rodu alebo prídavné meno, ktoré človeka nejakým spôsobom charakterizovalo.
V porovnaní so súčasnosťou sa však konkrétna osoba na základe úradných listín iba ťažko identifikovala. Človek musel zrejme poriadne porozmýšľať, kým prišiel na to, kto je Ján, syn Petra, syna Omodejovho (v origináli z roku 1305 zapísané latinsky Johannes filius Petri filii Omodei).
Veľkým posunom bolo, keď sa namiesto generačných stromov začalo používať jednoduché slovíčko "zvaný" a ku krstnému menu sa jednoducho priradila nejaká charakteristická črta. Tak nejako mohlo vzniknúť napríklad priezvisko spisovateľa Milana Rúfusa, pretože v dobových listinách nie je problém nájsť meno Peter zvaný Ryšavý, latinsky Petri dicti Rufus.
Povinnosť mať druhé meno, ako ho poznáme dnes, bola uzákonená až ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.