Z Mirbachovho paláca v Bratislave vyjdú anglickí turisti. "Čakal som, že Bratislava bude staré, ošarpané komunistické mesto, ktoré potrebuje opravu," vraví päťdesiatnik Brian Cook z Nottinghamu. Ešte na ňom vidno prekvapenie z historických sál. "Zistil som, že je to pekné, svieže a opravené mesto. Je moderné bez toho, aby si zničilo historickú architektúru."
Dôchodcovia z Londýna Robert a Ann Limburyovci sa nezdráhajú priznať, že Budapešť bola sklamaním, zato Bratislava ich nadchla.
Zahraničných turistov prichádza do našej metropoly z roka na rok viac. Mnohí prejdú v pokluse historické centrum a Hrad. Za pol dňa. Vlani bolo návštevníkov 800-tisíc, tento rok magistrát verí v prvý milión. Nie náhodou. Turisti sú z obnoveného bratislavského korza v centre nadšení.
Merači terás. "Ide kontrola! Posuň na ulici naše stolíky viac ku kaviarni," zašepká prevádzkar barmanovi. "Zase merajú terasy!" precedí cez zuby. Čašník vie, koľká bije. Prenesie stolíky o pol metra bližšie k dverám kaviarne. Prichádza úradník z mestskej časti Starého Mesta. "Terasomerač". Očami prebehne pomyselný štvorec letnej terasy vymedzený stolíkmi a porovná ho s dokladmi, ktoré má v rukách. Nezrovnalosti nie sú. Zloží papiere a ide ďalej.
Rýchlosť, akou sa rodia v centre nové kaviarne, naberá obrátky. Trebárs na Ventúrskej ulici bola pred ôsmimi rokmi jediná reštaurácia a tri kaviarne. "Vtedy sme vykladali stolíky von iba nesmelo. Že čo to urobí. Ľudí bolo málo," spomína Július Radoš, majiteľ Café Ister. Teraz má na ulici sedem konkurentov. Za rohom na Michalskej a Sedlárskej ulici desiatky ďalších.
Zrenovované domy a útulné dvorčeky odkryli zaujímavé miesta na oddych a stretnutia. Pešia zóna sa začína meniť na prekážkovú dráhu pomedzi vysunuté kaviarne. Mestská časť má čo robiť, aby pre chodcov ustrážila priechod pomedzi ne. Krčiem pribúda napriek rastúcim nájmom. Tie sa za posledné roky zvýšili asi o 40 percent. Ale stále sa to zrejme oplatí. Veď na korzo sa už vrátila staršia generácia pamätajúca jeho slávu zo 60. rokov, i mladí.
Podľa herca Andyho Hryca, obyvateľa podhradia a majiteľa vinárne i krčmičky, "to, že sa z centra stala jedna veľká kaviareň, je úžasné. Hostia z cudziny, ktorých mávam, sú touto atmosférou očarení. Ani v Prahe to nemajú."
Zmeny na korze. Krásu pešej zóny chváli aj Marta Šateková, majiteľka kníhkupectva Ex libris. Podľa nej však nie všetko smeruje iba k dobrému. "Na korze je čoraz veselšie, lenže týka sa to iba konzumných podnikov. Drobné obchodíky zanikajú. Bežný človek sem nemá prečo prísť. Nakúpiť tu nemôže. A posedieť, to nie je dôvod, aby sem prišiel napríklad s deťmi."
Kníhkupectvo Ex libris je magnetom na rohu Michalskej a Bielej ulice. Drží sa jedenásť rokov. Ako jeden z mála obchodov, ktorý pripomína klasický kolorit starého korza.
Šateková bola kedysi učiteľkou, ale neskôr zvíťazila láska ku knihám. Priestor si prenajala najskôr od mesta, potom od vlastníka - reštituenta. "Nájomné som mala vysoké už od mestskej časti. Pre nás, maličkých kníhkupcov, je to veľmi tvrdé, pretože nám nedrží chrbát distribučná spoločnosť." Maličký obrat jej ledva stačí pokryť náklady. Podľa nájomnej zmluvy môže prísť výpoveď do troch mesiacov. Čo ju tam drží? "Sú ľudia, čo u mňa nakupujú jedenásť rokov. Nepoznám ich. Ale zažívam čarovné rituály opätovných stretnutí s neznámymi."
Čo chýba? Bratislavské centrum teda konečne žije. Všade vo svete sa však veľké turistické centrá kryjú s najdrahšími nákupnými zónami, kde sídlia najznámejšie značky. V našej metropole je to iné.
Britský obchodník s nehnuteľnosťami Laurie Farmer žije v Bratislave štrnásť rokov. Podľa neho je "medzi Tescom, Michalskou a Laurinskou zlatý trojuholník, najlepší obchodný priestor na Slovensku. Nemá tam byť náhodné usporiadanie prevádzok. Ale v tomto centre si každý robí, čo chce."
Kým v iných metropolách bývajú najdrahšie nákupné zóny v strede mesta, v Bratislave sú na okraji - v nákupných hyperstrediskách. "Je to postavené na hlavu. Aký úžasný nákupný priestor by mohlo byť Hlavné námestie! V jeho okolí sú však na 90 percentách poloprázdne kaviarne. Do niekoľkých obchodov, čo tam zostali, ide málokto, lebo všetci idú skôr do Polusu, Auparku, Avionu, IKEA. Pritom ľudia by chceli nakupovať aj v centre, len nemajú kde. Nečudo, že tam luxusné obchody ani nevznikajú, lebo nie je zvyk ich tam hľadať. Takže obchody nemajú príjmy. A ľudia zasa nechcú ísť nakupovať tam, kde nie je ruch, iba nuda. Mestu chýba koncept, čo očakáva od centra," upozorňuje.
"Pán Farmer má v mnohom pravdu," reaguje hovorca bratislavského primátora Milan Vajda, "lenže čo robiť, keď centrum je maličké. Mesto chce jeho priestory lepšie využiť, ale potrebuje čas. Najprv musela prísť rekonštrukcia a oživenie korza. Vzhľadom na to, kto všetko sa dostal k vlastníctvu objektov cez reštitúcie, dražby, nájmy, a hovorí sa aj o mafii, v strede mesta sa zatiaľ nedá pomýšľať na širšiu spoluprácu s vlastníkmi."
Exkluzívne nájomné. Historické centrum je už dnes exkluzívnou obchodnou zónou podľa výšky nájomného za obchodné priestory. Aspoň na slovenské pomery. Najdrahšia je Michalská a priľahlé ulice v historickej zóne. Cena za štvorcový meter dosahuje bežne 16- až 17-tisíc a podľa Laurieho Farmera miestami aj 25-tisíc korún (625 eur).
Vo svetovom porovnaní štyridsiatich najsledovanejších krajín by napriek tomu Bratislava zostala na chvoste - na 39. mieste. Čo je jej 625 eur oproti cene najdrahšej obchodnej zóny vo Viedni na Kärntnerstrasse, kde je nájomné 1 920 eur? Alebo pražského Václavského námestia s 1 680 eurami či budapeštianskej Váci utca s 1 044 eurami? Bratislava bola pridlho neznámou metropolou, dopyt po jej obchodných priestoroch sa iba rozvíja. Navyše, slovenský trh je príliš malý.
Centrum pre úrady? Nielen množstvo reštaurácií a neusporiadaný koncept rozvoja znižuje atraktivitu centra ako príťažlivej zóny nákupov. Napríklad Hlavné a Hviezdoslavovo námestie, Panská, Ventúrska a ďalšie ulice sú plné ambasád a reprezentačných budov.
"Územné plány iných miest majú zakotvené, že v prízemných priestoroch môžu byť obchody, nie napríklad veľvyslanectvá. Vy máte v centre plno ambasád, bánk a poisťovní. Je ich priveľa. Na koncept nikdy nie je neskoro. Potom tam môžu prísť veľké módne značky, budú platiť vyššie nájomné a budovy sa môžu lepšie rekonštruovať," upozorňuje Farmer.
Nepáči sa mu ani častý jav, keď pred vládnym Miestodržiteľským palácom zaparkuje dvadsať štátnych bavorákov. Zaberú polovicu Hlavného námestia bez ohľadu na turistický ruch. "Mesto sa to už dávnejšie snažilo riešiť," vysvetľuje hovorca primátora Vajda. Vedúci Úradu vlády Štefan Hudec na podnet FORMÁTU sľúbil, že situáciu prešetrí. Nevylúčil, že sa dá aspoň zariadiť, aby autá rušili v centre menej. Mestu je dodnes ľúto, že sa mu Miestodržiteľský palác v 90. rokoch nepodarilo od štátu získať. Bývalí primátori ho žiadali vymeniť za rovnocenný palác mimo námestia. "Chceli sme vyťažiť z jeho atraktívnej polohy a sprístupniť ho verejnosti," dodáva Vajda.
Otázku, čo by malo získať viac priestoru v centre Bratislavy, obchody alebo kaviarne, asi vyrieši až budúcnosť. Faktom je, že Bratislava si od nepamäti pestovala tradíciu mestského trávenia voľného času, kaviarní a vinárničiek. Takže dnes akoby znova našla samu seba.
Hopom cez storočia. Ale donedávna bolo všetko inak. Do polovice 90. rokov bývalo korzo mŕtve. Až vtedy sa konečne uzavreli reštitúcie. Bezmála deväťdesiat percent štátnych objektov v centre sa vrátilo majiteľom a dedičom.
Magistrát súbežne pripravoval aj plán na oživenie historickej zóny. Vďaka projektu, na ktorom sa podieľalo konzorcium rakúskych finančných inštitúcií, obnovil v rokoch 1995 až 1999 asi desať hlavných objektov od Rybárskej po Michalskú bránu. Domy na Hlavnom námestí, Zichyho palác na Ventúrskej ulici či Segnerovu kúriu na Michalskej. Vyšlo to na 400 miliónov korún. Nasledovala rekonštrukcia Miestodržiteľského paláca na Hlavnom námestí.
Popritom sa oživovali aj verejné priestory. Rekonštrukcia promenády na Hviezdoslavovom námestí za 65 miliónov korún sa skončila iba v máji 2002, zdržala ju obnova hotela Carlton.