Traduje sa taká historka ešte kedysi zo 70. rokov minulého storočia. Na Orave bola malá súkromná pekáreň, ktorú vraj navštívil aj Jan Werich. Tunajší chlebík mu tak zachutil, že s pekárom sa dohodol a ten mu autobusom každý týždeň posielal veľký peceň do Prahy. Jedného dňa sa však "na okrese" rozhodlo, že malé pekárničky sa zrušia, lebo postavili priemyselnú veľkopekáreň. Nešťastný pekár sadol za stôl a ako vedel, napísal Werichovi čo sa deje, aby mu pomohol pekáreň zachrániť.
Majster Werich konal. Napísal vtedajšiemu premiérovi a dnes je jasné, že nebolo podstatné to, či sa pekáreň zachráni, alebo nie, ale to, že Werich na dovetok pripísal: "Je to možno posledná pekáreň v Česko-Slovensku, v ktorej sa chlieb pečie a nie vyrába..."
Bratislavská pekáreň Rudla patrí tiež do kategórie menších pekární, ktoré chlieb pečú... Veď čože je to tritisíc pecňov za 24 hodín. Tunajší Mariánsky chlieb chce celé mesto, preto sa predáva v 80 obchodoch. Ale nie je to všetko zasa až také jednoduché a bezproblémové.
"V pekárni pracuje dvanásť ľudí, piati-šiesti sú kvalitní a stabilní, druhá polovica sa strieda. Prídu večer, neprídu...? Za hodinu dobrý pekár zarobí 80 korún (plus príplatky za dni pracovného voľna, noci, sviatky), nastupujúci od 55 korún," hovorí vedúci pekárne František Krist.
Konkurencia je veľká, ako pribúdajú hypermarkety, dopyt sa zmenšuje. Každý z nich má aj svoju vlastnú pekáreň.
"Chlebík im dodávame až takmer do regálov a čo nepredajú, ide na náš účet. Ešte že máme aj vlastný obchod s potravinami a dostaneme sa rýchlejšie k peniazom za predané potraviny. Či by chlieb a pečivo mohli byť lacnejšie? Mohli. Úroda bola veľmi dobrá, múka je o čosi lacnejšia, ale podražela nafta...,"dodáva Krist.
Pečenie chleba dnes už naozaj nie je len o miesení cesta...
Koľko zarobí na obilí producent. Kvalitná potravinárska pšenica sa dnes predáva za cenu, ktorá v prepočte predstavuje asi 10 percent ceny chleba. Veľmi dobré poľnohospodárske podniky, ktoré sa na Slovensku dajú zrátať a...
Zostáva vám 85% na dočítanie.