O mieste rozhoduje cena

Štatistické údaje potvrdzujú, že v uplynulých rokoch stúpla životná úroveň obyvateľstva, ale cena za zájazd hrá pre veľkú časť obyvateľstva pri výbere dovolenky stále dôležitú rolu. Veľká časť Slovákov má na dovolenku vyčlenenú istú sumu peňazí a tej prispôsobuje miesto i trvanie dovolenky. Podľa šéfa Asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr Roberta Kohlmanna je medzi slovenskými dovolenkármi menšie percento ľudí, ktorí si povedia, že na určité miesto nepôjdu, alebo naopak, že chcú ísť iba tam. "Veľa klientov príde do cestovky s tým, že chcú ísť k moru. Keď sa pýtame kam, je im to jedno. Len nech je to dobré a lacné," konštatuje Robert Kohlmann.
Cenový boom. Tým, že sú našinci prispôsobiví, ľahšie sa preorientujú na destináciu, ktorá im ponúka istú výhodu. Vhodným príkladom je Egypt, kam v roku 2003 cestovalo len niečo vyše 26 tisíc Slovákov, ale vlani už táto destinácia zaznamenala viac než 61 tisíc vycestovaní zo Slovenska. Egypťania reagovali poklesom cien na znížený dopyt z hlavných zdrojových krajín a tým zatraktívnili pobyty v tejto krajine pre slovenských dovolenkárov.
Podobný cenový boom z rovnakých dôvodov predtým zažilo Turecko. Zdá sa však, že Egypt, napriek zaujímavým cenám, už narazil na strop záujmu slovenských dovolenkárov, čo sa v tomto roku premietlo do zníženia charterových letov. "Kto už raz v Egypte bol, tak tam zväčša hneď nasledujúci rok cestovať nemusí," vysvetľuje viceprezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr Pavol Komora.
Destinácie pre susedov. Bulharsko, ktoré sa po rokoch vracia na výslnie dovolenkových cieľov Európanov, je jasným príkladom toho, že cena je síce podstatným, ale nie jediným faktorom pri výbere dovolenky. Zájazdy k bulharskému pobrežiu sú v uplynulých rokoch cenovo veľmi zaujímavé, úroveň cien tovaru a služieb v tejto krajine porovnateľná so slovenskou, prípadne ešte nižšia. Napriek tomu sa táto destinácia sotva dočká takého masívneho medziročného nárastu, aký zaznamenal Egypt. Skôr sa počas tohto leta očakáva stagnácia.
"Bulharsko má jednu nevýhodu -- veľa ľudí ho pozná a nemá nádych exotiky. Nie je to nič, čím by ste sa mohli susedovi pochváliť," vraví Kohlmann. Veľa ľudí si predstavuje bulharské prímorské letoviská tak, ako ich zažili pred 20 rokmi a zrejme aj tieto predsudky bránia tomu, aby sa Bulharsko dočkalo výraznejších nárastov záujmu našincov.
Exotika. Susedom a známym sa, naopak, dá dobre pochváliť s dovolenkou v exotických krajinách, ktorú si môže dovoliť čoraz viac ľudí. Ale aj exotiky sa slovenskí dovolenkári vzdajú už pri prvom náznaku problémov v danej oblasti. "Ak dôjde k bombovému útoku napríklad na Sicílii, nikto zo Slovenska nebude váhať s cestou do Benátok. Po útoku v egyptskej Tabe našinci do tejto krajiny radšej vôbec necestovali. Čím je destinácia vzdialenejšia, tým sme náchylnejší zanevrieť nielen na dovolenku v nej, ale aj na celý kontinent," vraví Kohlmann. Pripisuje to pritom istej nevedomosti ľudí na Slovensku.
Správanie sa mení. Výrazný posun v spotrebiteľskom správaní občanov počas uplynulých desiatich rokov vidí riaditeľ CKM 2000 Travel Michal Bučko v tom, že ľudia cestujú, aby si pozreli a spoznali niečo, o čom čítali či počuli a nie preto, že cestovať musia. Zaujímavých aj cenovo dostupných destinácií je viac ako v minulosti, ale skúsenosti už turistov poučili, že dôležitá je nielen cena zájazdu, ale aj cenová úroveň tovarov a služieb v krajine, kde budú dovolenkovať.
Zatiaľ čo na dovolenku do Chorvátska, Talianska či Česka sa neoplatí cestovať inak ako autom či autobusom -- v mnohých prípadoch ani nie s cestovnými kanceláriami či agentúrami -- do vzdialenejších destinácií lieta z roka na rok stále viac Slovákov. Zmena dopravného prostriedku síce súvisí aj s vyššou kúpyschopnosťou obyvateľstva, oveľa viac je však dôsledkom deformácie cien dopravy na trhu. Pavol Komora tvrdí, že ak by charterové letenky stáli skutočne toľko, koľko by mali stáť v prípade, že by nebol prebytok ponuky na trhu, záujem o leteckú prepravu by bol nižší. Pri pomerne malom cenovom rozdiele medzi autobusovou a leteckou dopravou sa väčšina ľudí rozhoduje pre rýchlejší let na dovolenku.
Poznávanie v závese? Väčšina Slovákov stotožňuje dovolenku s pobytom pri mori, zväčša Stredozemnom. Do týchto končín zatiaľ nedorazil zo západu trend poznávacích dovoleniek, ktoré by mohli byť vhodnou alternatívou pre záujemcov o aktívnejšie formy oddychu, alebo by si ich mohli ľudia zvoliť ako druhú dovolenku. Robert Kohlmann tvrdí, že o päť či desať rokov so zlepšením životnej úrovne obyvateľstva tento trend určite dorazí aj na Slovensko. Zatiaľ je podľa neho v SR málo dobre situovaných dôchodcov, alebo párov s odrastenými deťmi a s dostatkom peňazí i času, aby ich mohol tento typ dovolenky osloviť.
Na druhej strane je na Slovensku, na rozdiel od Ameriky či krajín západnej Európy, najmä medzi mladými ľuďmi rozšírené spoznávanie zahraničia na vlastnú päsť. "Slováci nikdy nemali dosť peňazí, ale vždy chceli cestovať von a spoznávať cudzie krajiny," hovorí Michal Bučko a dodáva, že limitujúcim faktorom sú iba peniaze.