Dovolenka? Lebediť a lahodiť si

Na pobyt v Trenčianskych Tepliciach spomína Eva Vaňová mimoriadne rada. Nešlo o to, že by sa zúčastnila na tamojšom filmovom festivale, ani sa nestala klasickou pacientkou v kúpeľnej liečbe. Jednoducho tam pobudla na turisticko-relaxačnom pobyte, povedané dnešným slovníkom - využila služby wellness. Služby, ktorých súčasťou sú rovnako relaxačné kúpeľné procedúry, masáže, vírivka ako aj prechádzky, oddych, šport, návšteva kozmetičky či iné skrášľovacie služby. "Boli sme v hoteli Pax. Skvelé procedúry, kľud, prechádzky v príjemnom prostredí. Veľmi sme si oddýchli," povedala Bratislavčanka Vaňová po návrate.
Wellness na výslní. Wellness je druh turistiky kombinovanej s liečebným oddychom. Je dostupný nielen v kúpeľoch, ale čoraz viac sa naň orientujú i mestské hotely, luxusné chaty, lyžiarske či termálne centrá.
Na rozdiel od zdravotnej dovolenky v klasických balneoterapeutických zariadeniach, ktorú tradične pestujú najmä dôchodcovia, relaxačné pobyty uznávajú hlavne mladšie a stredné ročníky a ľudia na manažérskych postoch. V istej časti populácie sa dá dokonca hovoriť o životnom štýle, keď človek z namáhavej profesie vyhľadáva rehabilitačný oddych.
"Žijeme rýchlejšie, organizmus sa viac opotrebúva a rýchlejšie potrebuje regeneráciu," vysvetľuje prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr Robert Kohlmann stúpajúci záujem o relaxačné pobyty zo strany ľudí, ktorí trávia v práci aj 12 a viac hodín.
Zo sveta na Slovensko. V Nemecku využíva dovolenku na zlepšenie svojho zdravia už viac než desať rokov päť až osem percent ľudí, k nám sa takýto trend dostáva teraz. Prezrádzajú to štatistiky, ktoré sledujú dovolenkové správanie Slovákov. Tie hovoria, že sa postupne začíname učiť oddychovať ako Európania vo vyspelých krajinách - dovolenkou chceme dosiahnuť aj zlepšenie zdravotného stavu.
Nie sme síce veľkí cestovatelia, ale potreba dopriať si dovolenku jednoznačne stúpa. Rastie aj počet tých, čo vedú stresový život a uvedomujú si, že aspoň raz za čas musia vypnúť.
"Dovolenka je súčasťou hodnotovej orientácie čoraz väčšej časti našej populácie," hovorí Marta Krivá z Ústavu turizmu. "Vlani napríklad vycestovalo mimo svojho bydliska vyše 44 percent populácie."
Slovenské výskumy zatiaľ podrobnejšie neanalyzujú orientáciu našich dovolenkárov na wellness. Podľa Krivej však rastúci trend smerom k relaxačným pobytom možno dešifrovať zo stúpajúcej krivky dovoleniek nazývaných "na zdravotné účely". Nárast je síce len mierny a kolísavý, ale podľa Krivej "odráža sa v ňom dnešný príklon ku kultu tela, krásy a snahy vylepšovať si zovňajšok i zdravie". Kohlmann dodáva, že medzi zamestnanými ľuďmi sú populárne najmä krátkodobé - víkendové, maximálne však týždňové pobyty, pretože predstava hlavnej dovolenky sa naďalej stotožňuje s pobytom pri mori.
Prvé lastovičky. Skúsenosti kúpeľných miest najlepšie dokazujú, že sa objavuje záujem o služby wellness. Takmer každé už vytvorilo produkty kratších relaxačných, najčastejšie víkendových pobytov, ktoré sú mimoriadne obľúbené aj ako darčeky pre rodičov. Okrem procedúr či perličkových kúpeľov ponúkajú sauny, kondičné cvičenia, prechádzky za pamiatkami či cesty za krásou do rúk kozmetičiek. Vari najviac sa usilujú Piešťany, Trenčianske Teplice, Rajecké Teplice, Dudince, Bojnice, ale i ďalšie.
"Registrujeme, že sa prebúdza takáto slovenská komerčná klientela," hovorí Zuzana Ďurinová, generálna riaditeľka Slovenských liečebných kúpeľov Turčianske Teplice, kde wellness zaradili do ponuky vlani a v tomto roku už pocítili asi päťnásobný nárast záujmu. "V našich kúpeľoch sme však limitovaní kapacitami, v ktorých poskytujeme predovšetkým služby klasickej klientele na viactýždňových liečebných pobytoch."
Zato napríklad v kúpeľoch v Sliači sa spamätali len v tomto roku, keď zaradili wellness do programu po prvýkrát. Predtým vraj nemali núdzu o tradičných pacientov, čo ich dostatočne vyťažovalo.
Budúcnosť s otáznikmi. Napriek kúpeľnej tradícii, termálnym prameňom a prírode nebude zrejme blízka budúcnosť takejto turistiky na Slovensku natoľko ružová, ako je už dnes napríklad v Maďarsku, Rakúsku, Nemecku.
"Wellness je veľmi luxusná ponuka ubytovacích, gastronomických, skrášľovacích a iných služieb. Ak má byť v kúpeľoch, týka sa najluxusnejších hotelov. Je to ponuka pre veľmi solventnú klientelu. Práve preto to na Slovensku asi veľmi nepôjde," myslí si Janka Zálešáková, hlavná lekárka trenčianskoteplických kúpeľov, ktorá šéfuje Zväzu slovenských liečebných kúpeľov a žriedel a od vlani je prezidentkou európskeho zväzu.
Ak je u nás okolo 10 tisíc kúpeľných postelí, "uživiť" by sa výhradne takouto ponukou mohla podľa nej len každá desiata. Ide totiž výhradne o krátkodobú turistiku. Wellness nielen u nás, ale aj všade v Európe zahŕňa v priemere iba trojdňové pobyty.
"Neviem si predstaviť, ako by solventná klientela kvôli trom dňom absolvovala dlhú trasu na stredné či východné Slovensko. Predstavte si Bardejovské kúpele alebo Vyšné Ružbachy. Aby Nemec prešiel tisíc kilometrov, z toho štyristo po cestách okolo Žiliny až poza Poprad, je nepredstaviteľné. Takže slovenský wellness nie je najvhodnejší pre zahraničných hostí. Naopak domáci, ktorí si ho môžu dovoliť, sa ocitli v Rakúsku a Maďarsku."
Sezónne a víkendovo. Podľa Ďurinovej treba chápať aj špecifikum, že wellness je vyslovene sezónna záležitosť. Hoci má "vyššiu obrátkovosť" a stále viac sa dostáva do povedomia, neprevýši význam klasických liečebných niekoľkotýždňových pobytov. "Okrem toho oslovuje hlavne mladších ľudí, manažérov a manažérky, podnikateľov. Dámy si chcú vybrať chvíľu pre seba, odtrhnúť sa od reality, využiť služby beauty. Je to pre ne skôr psychická záležitosť. Vyťažení muži na riadiacich postoch si chcú zašportovať, využiť masáže. Nevyhľadávajú kúpele zo zdravotných dôvodov ako tradiční klienti, ale pestujú si svoj životný štýl."
Ich návštevnosť je často priamo úmerná výskytu predĺžených víkendov. "Jeden mesiac ich prídu desiatky, druhý, keď sa nenakopia voľné dni, nemusí byť žiaden," dodáva Ďurinová.
Nemecký vzor. Slovensko by sa mohlo vydať podobnou cestou ako Nemecko. V kúpeľnom meste by podľa Zálešákovej malo byť jednak liečebné zariadenie s klasickou kúpeľnou starostlivosťou, jednak luxusný hotel s wellness. "Všetci spolu, samozrejme na čele s mestom, sa budú starať o primerané prostredie, ktoré vyhovuje tak klasickým ako aj moderným kúpeľným produktom."
Slovenské mestá so žriedlami a termálnymi kúpaliskami, kde je aj krásna príroda, by mohli vybudovať celý rad pohodových služieb. Ak sa na ne bude orientovať niektorý z hotelov, môže ich kompenzovať kongresovou turistikou či inak. Wellnessovská ponuka je zvyčajne doplnková. Kto ju chce robiť, mal by jej prispôsobiť štruktúru personálu i služieb.
Kohlmann označuje Rajecké Teplice za pekný príklad toho, ako sa investície do wellnessu môžu vyplatiť. Našinci sú ochotní dať za víkendový pobyt v hoteli zameranom na wellness aj päťtisíc korún za osobu, čo pri platbe za dvojicu pri takom počte dní nie je práve málo.
Podľa Zálešákovej najsilnejšie sa u nás takouto ponukou zatiaľ presadzujú Piešťany. "Majú na to najlepšie predpoklady. Sú najbližšie k Rakúsku. Ale ani im sa to veľmi nedarí. Treba si počkať, kým nezosilnie stredná vrstva, ktorá zvykne tráviť predĺžený luxusnejší víkend v kúpeľoch."