Pracovníci Medzinárodnej federácie Červeného kríža a Červeného polmesiaca sú na hraniciach Jordánska s Irakom v strehu. V dvoch utečeneckých táboroch sú schopní prijať až 45-tisíc ľudí, ale napriek zúriacej vojne stany zostávajú prázdne a nevyužité. Striedala sa v nich iba púštna búrka, novinári, vojaci a niekoľko stoviek utečencov. Ani jeden z nich však nebol z Iraku.
"Chcete ísť na hranicu? Vyplňte papier," upozorňuje nás pracovníčka ministerstva informácií v ammánskom hoteli Intercontinental. Na obrazovke počítača má záber z bombardovaného Bagdadu, prepísaný nápisom "No War". Po vyplnení byrokratickej krížovky novinár dostane povolenie vycestovať -- ale iba na 24 hodín. "Stratíte povolenie, nájdu vás, a letíte domov," varuje. Na hraničný prechod s Irakom v al-Karame, to je 360 kilometrov. Nevinná vzdialenosť klame už na prvý pohľad. Vojenské hliadky majú času viac než dosť, cesta je úzka a rozbitá, pred vojnou ju brázdili jordánske kamióny s irackou ropou. "Vieš, vezie sa ropa, fajčí sa, a bum. Alebo konkurencia nalepí magnet, a bum," straší šofér Muamar. Okrem spomienky na nebohých kamionistov sa vedľa cesty pohybuje niekoľko beduínskych pastierov s ovcami. Kolega ich nazval "kameňožrútmi". Pri pohľade na kamenistý povrch jordánskej pú...
Zostáva vám 85% na dočítanie.