- Zo šestky je sedmička
- Cíger: Spoločná liga je dobrý nápad
- Ľadový marketingový nástroj
- Česi kapitalizujú úspechy
- Kluby, zmluvy a peniaze
- Ako sa hrá na MS
Nebo alebo peklo? Göteborg alebo Salt Lake City? Ako deti sme skladali z papiera zvláštnu hračku a nechali iných vybrať si z dvoch ciest. Nebo alebo peklo? Triumf alebo pád? Je len niekoľko veci, v ktorých sa Slovensko dostalo nad všetkých ostatných. Takmer zázračne aj v jednej z najpútavejších, najdramatickejších hier, ktorá fascinuje milióny divákov a miliónových sponzorov. V hre milimetrových prihrávok a faulov lakťom, v hre bleskových kombinácií a vybitých zubov. Nebo alebo peklo. To je hokej.
Talenty a peniaze. "Za rok som zmenil názor. Teraz tvrdím, že budúcnosť slovenského hokeja netreba vidieť čierno," hovorí známy slovenský tréner Július Černický. "Pred rokom som v nejakom rozhovore povedal, že Gáborík je jeden z posledných skutočných talentov, ktoré vyšli zo slovenskej liahne. Teraz sa však objavujú nové mená. Je ich dosť a skrývajú sa za nimi kvalitní hráči s budúcnosťou. Veď sa len pozrite na výsledky našej osemnástky v Rusku (v čase rozhovoru zdolávala reprezentačná osemnástka na ceste do finále majstrovstiev sveta v ruskej Jaroslavli jedného súpera za druhým, zastavila ju až majstrovská Kanada -- pozn. red.)."
Július Černický. Toto niekdajšie ľavé krídlo bratislavského Slovana (Starší -- Fako -- Černický) a reprezentácie sa pohybuje v trénerskej brandži už 25 rokov. Trénoval Slovan, reprezentačnú dvadsiatku a desať rokov pôsobil v Dánsku. Teraz sa stará o Belasé krídla -- na Slovensku zaujímavý úkaz. Chlapci, sa z takých alebo onakých dôvodov vyčlenili zo slovenského systému prípravy talentovanej mládeže. Ten nadväzuje zaužívané skúsenosti s výchovou talentov. Do šiestej triedy základnej školy organizujú kluby predprípravku a prípravku. Od šiestej do deviatej triedy sa šťastnejší žiaci umiestnia v jednej z 28 športových hokejových škôl (každá má štyri triedy). A neskôr, po deviatom ročníku by talenty mali trénovať a hrávať s podporou štátu v jednom zo 14 útvarov talentovanej mládeže pre dorast (17- až 18-roční) a juniorov (19- až 20-roční). Peniaze zo štátnej pokladnice robia mladíkom v týchto tímoch (a ich rodičom) hokej menej tvrdším. Veď rodič pätnásťročného žiaka hokejovej triedy na bratislavskej ZŠ Kalinčiakova zaplatí asi osemtisíc ročne. Mimo týchto stredísk je to však neporovnateľne viac.
Belasé krídla sa -- ako toľko iných hráčov -- preháňajú po bratislavských ľadoch za peniaze rodičov. A hrajú českú súťaž (do slovenskej ich kvôli administratívnymi prekážkam nezaradili). To, ako štát podporuje šport, nevytvára podľa Černického priaznivé podmienky na rozvoj. No majstrovský titul z minulého roka bol impulzom, a tento tréner sa nebojí o kvalitu slovenského hokeja. Má však obavy o kvalitu tohto športu na Slovensku.
"Rodičia stále nesú najväčšiu ekonomickú ťarchu a potrvá ešte nejaký čas, kým sa to zmení. Ale okolie hokeja si -- aj vďaka titulu majstra sveta -- postupne nachádza spôsoby, ako pomôcť talentom, ktorých rodičia nemajú na ich drahého koníčka," hovorí Černický.
Rodičia za mantinelom. "Syn má 4,5 roka," hovorí Ján Jaško, (jeho starší syn je už niekoľkokrát ťažší a rýchlejší a preháňa sa po ľade za morom). Kedysi v drese Slovana majster Česko-Slovenska (útok Jaško -- Rusnák -- Bezák), neskôr legionár (vo Fínsku) a potom tréner. V nasledujúcej sezóne bude stávať na striedačke extraligového Zvolena tam, kde zvyčajne vidno trénera. "Syn začal s hokejom pred pol rokom v súkromnej hokejovej škole. Len jeho výstroj bez korčúľ stál deväťtisíc. K tomu benzín a čas..." Jaško tým reaguje na otázku FORMÁTU, či začal byť hokej športom pre bohatých. "Priemerne zarábajúci človek musí kvôli tomu veľa obetovať," hovorí. Rodičia, ktorí to podstúpia, majú podľa neho často veľmi zvláštne predstavy o spolupráci s trénerom. Ich vplyv na prácu na ľade, tréningy, zostavy je priveľký.
"Keď rodič vstupuje financiami, chce veci ovplyvňovať, rozhodovať," povedal pre FORMÁT v rozhovore, ktorý prinášame na inom mieste, bývalý reprezentačný tréner Ján Filc. "Čím viac núl, tým väčšie právomoci si ten rodič osobuje. Tréneri -- namiesto toho, aby mali priestor na perspektívnu prácu, na konci ktorej by mal byť dobre rozvinutý osemnásťročný talent -- musia sa pod tlakom rodičovských názorov prispôsobovať ich vízií. Rodičia vidia svoje deti ako zmenšených veľkých hokejistov. Začína sa hrať len o výsledky a tréner, ktorý má výsledky už u piatakov, ten je »dobrý«. Ten ktorý robí koncepčne, ten je menej prijateľný."
S rodičmi za mantinelom bojujú všetky kluby. V HK Liptovský Mikuláš platia rodičia priemerne 400 -- 500 korún mesačne. Podľa predsedu klubu a predsedu predstavenstva a. s. HK L. Mikuláš Vlastimila Škanderu odbúravajú ich vplyv rôzne. Pomáhajú peniaze, ktorými zväz platí trénera dorastu a juniorky, ale tiež to, že prípravkárom sa chodia na tréning venovať aj hráči extraligového kádra. Raďte spoza mantinelu ligistovi!
Ľad, cestovanie, výstroj financujú často rodičia mladých hokejistov. "Keďže niektorí na to nemajú, slovenský hokej je ochudobnený o mnoho mladých talentov," hovorí dlhoročný tréner topoľčianskej mládeže, ligový rozhodca a súčasný marketingový riaditeľ a. s. Topvar Topoľčany Jozef Nemec. Podľa jeho skúseností sa z dvadsiatich piatich žiakov siedmi uplatnia v druhej lige, dvaja v extralige a jeden možno môže mať vyššie ciele.
Podľa Júliusa Černického záleží na osobnosti trénera. "Ak je tlak rodiča neúnosný, tréner sa s hráčom rozlúči, odporučí mu prechod do iného klubu." Kľúčové tímy, napríklad hokejové triedy, majú výber. Ale čo menšie mužstvá? V niektorých hovoria, že výber vystriedal nábor. Navyše obmedzený len na deti rodičov, ktorí na to majú.
Počty a budúcnosť. Metodik Slovenského zväzu ľadového hokeja Pavol Siroťák si vzal pri počtoch na pomoc úspešné ročníky narodené okolo roku 1970, s ktorými pracoval. "Títo chlapci prišli na štadión, povedali, že chcú hrať hokej, a hrali. Rodičia sa to často dozvedeli, až keď prišli domov s nejakou modrinou... Po roku 1991 prišlo obdobie, že na štadióne už hráči nedostanú takmer nič. O tom, kto bude hrať hokej a koľko bude medzi hokejistami skutočných talentov, sa prestalo rozhodovať na ľade. Keď budeme trochu počítať, zistíme, že v roku 1991 prišli na štadión chlapci z dnešnej »osemnástky«. Podľa výsledkov v Rusku môžeme byť spokojní. Aké však budú ostatné ročníky? Výsledok rodičovského vplyvu na slovenský hokej uvidíme." A podľa Siroťáka sa začne meniť aj počet talentov v mužstvách. Tréner Černický hovorí, že má v mužstve brankára, ktorého výstroj stál jeho otca vyše stotisíc. Má brata, ktorý je tiež brankár, lenže ľavák... "Ten otec žartom, hovorí, že keby mal ešte jedného syna s brankárskymi chúťkami, nevie, čo urobí," smeje sa tréner Belasých krídel.
"Slovenských hráčov uznávajú v Kanade kvôli tomu, čo sa naučili tu. Sú to produkty našej hokejovej školy," zdôrazňuje Siroťák. "Rodičia však často tlačia na trénerov, aby to zmenili. Aby ich neučili našu hokejovú reč, ale kanadskú. Takých hráčov majú však v Kanade tisíce. Načo by si ich kupovali z Európy?!" Takže sa môže stať, že kvôli tlaku rodičov vyrastú na Slovensku hráči, ktorí česko-slovenskú hokejovú školu nebudú akceptovať a hlavne -- nebudú ju vedieť. "Pálffy, Stümpel či ďalší skvelí hráči, ktorí hrajú NHL, sa však nepripravovali na zámorskú súťaž. Učili sa, ako uspieť na česko-slovenských klziskách. Naučili sa to výborne, a to je na nich to zaujímavé," hovorí P. Siroťák.
Metodika a efektivita. Topoľčany boli kedysi nehokejové mesto. Zmenili to až športové triedy a systematická práca s talentami. Výsledok? "Najprv sme vychovali niekoľko hráčov, ktorí sa chytili v druhej lige a v ročníku 1986 až 1987 sa naši žiaci stali majstrami Slovenska," hovorí vtedajší tréner tímu a súčasný marketingový riaditeľ a. s. Topvar Topoľčany Jozef Nemec. Mimochodom, Július Černický pre FORMÁT povedal, že práve vďaka hokejovým školám získalo Česko-Slovensko v istom období veľký náskok pri výchove talentov. Hokejové školy pracujú ďalej, sčasti podporované štátom, takže je o ne veľký záujem.
Ale späť k vydarenému topoľčianskemu roku 1986 -- 1987. Na fotografii víťazného mužstva sa usmievajú aj tváre Miroslava Šatana, Radoslava Hecla a Ľubomíra Višňovského. Vlastne vidiecky tím vychoval hviezdy NHL. Zázrak? Žiadny zázrak. Aj keď Nemec začína rozprávanie o svojom pôsobení v tomto športe historkou, ako vyrábal hokejky z jedného kusa vŕby (vraj to tak robil aj terajší tréner majstrovského Slovana Šupler), pravdou je, že úspech víťazného mužstva topoľčianskych chlapcov je produktom toho, čomu sa hovorí česko-slovenská hokejová škola. A okrem potu, nadšenia, srdca a šťastia sú za ním aj stohy papierov popísaných na prvý pohľad možno nezmyselnými opismi. Metodikou.
"Je v nej napríklad niekoľko spôsobov, ako zobrať súperovi puk," hovorí J. Jaško. Laikovi možno pripadá hlúpe, keď si prečíta, že sa to robí zametaním, nadvihnutím hokejky súpera a ktovie ako ešte, ale chlapci na slovenských klziskách sa to učia poznať a urobiť. Ale pekne po rade. Najprv korčuľovať. Dopredu, dozadu, prekladať, brzdiť na obe strany. Preberanie puku. Prihrávky. Kombinácie. Streľba. V konečnom dôsledku základ česko-slovenskej hokejovej školy.
Dva národy, jedna škola. Metodiku, ktorú vypracovali najskúsenejší českí a slovenskí odborníci, používali tréneri mládeže na ľade v Plzni rovnako ako v Košiciach. Čítali rovnaké metodické listy, absolvovali rovnaké alebo podobné semináre. Týmto spôsobom pracujú teraz aj Švédi či Fíni. A, samozrejme, Česi.
Cesta je na pohľad jednoduchá. Trénerské licencie znamenajú okrem iného, že slovenskí tréneri vedia, kedy trénovať žiačika, ako zobrať puk zametaním i to, kedy naučiť dorastenca kryť priestor. Školenia a metodické listy znamenajú, že hokejová škola reaguje na nové impulzy.
Napríklad: "Hokej ide do sily a rýchlosti. Hrá sa na štyri útoky. Na ľade je zrazu oveľa menej času," hovorí J. Černický. "Pustite si niektorý záznam špičkového hokeja spred pätnástich rokov -- je to chvíľami až komické. Jednoducho -- hokej sa rýchlo mení a s ním aj metodika a hokejové školy. Vždy, keď nejaká hokejová škola niečo prinesie, okolie na to musí reagovať."
Čo je to česko-slovenská hokejová škola? Podľa Nemca: hravosť, technika, kombinácia a primeraná tvrdosť. Podľa Siroťáka je charakteristická najmä tým, že vychováva komplexného hráča. Takého, ktorý by zvládol všetko, čo je v teórii, a pridáva čosi tvorivého navyše.
Spoločná hokejová škola je jedna vec, odlišná mentalita a rôzne prostredie okolo hokeja -- druhá. Viacerí z odborníkov pre FORMÁT v tejto súvislosti upozornili na prístup. Kým Česi vždy podporovali tvorivosť a dokázali pochváliť peknú akciu, Slováci viac vytýkajú chyby.
Prečo sú Česi a Slováci úspešní? Podľa viacerých je veľmi dôležitá motivácia. Zámorská NHL láka hráčov i rodičov (v roli sponzorov). Ale len toto vysvetlenie nie je celkom spravodlivé. Odborníci pre FORMÁT použili aj iné. "Máme ho radi." Alebo: "Národné cítenie odľahčuje nohy." Podľa J. Černického môže rozhodovať práve národné cítenie, atmosféra v reprezentácií a správna motivácia reprezentácie.
Únik hráčov. Sme v období, ktoré majú Švédi a Fíni už za sebou. Aj im svojho času odišlo za more veľa hráčov a trápili sa s problémom, že mladí dozrievali a starých ešte nemali. Potom sa však vrátili skúsení borci z NHL. To sa stane aj na Slovensku. Problém je inde. Hráči odchádzajú už v dorasteneckom veku, čo je podľa viacerých odborníkov priskoro. P. Siroťák používa prirovnanie so zrelým a nezrelým ovocím. J. Černický zdôrazňuje, že slovenské kluby sú plné starých hráčov, dokonca vyslúžilcov napríklad z českej ligy. Namiesto toho, aby na zostavy extraligových tímov dorážali osemnásťroční "sršni". "A ak aj dorážajú, extraligoví tréneri sa tak boja o body, že im nedajú šancu a spoľahnú sa radšej na starších legionárov," hovorí.
"Možno až 60 percent mladých hráčov sa zo zámoria s neúspechom vracia domov," hovorí J. Černický. "Je to predsa len iná krajina, iná mentalita, iný systém." Záleží však na sile systému. Na tom, čo si štát a kluby môžu dovoliť. Severania dokážu juniorov zaplatiť rovnako, ak nie lepšie ako zámorské kluby. Vedia, že o tri roky ich -- ak sa všetko podarí -- predajú päťnásobne drahšie.
Z dvadsiatich piatich žiakov sa -- podľa Jozefa Nemca -- siedmi uplatnia v druhej lige, dvaja v extralige a jeden môže mať vyššie ciele. Iný tréner vám povie možno iné čísla. Všetci sa však zhodnú: práve tieto čísla rozhodujú o tom, či smerujeme na hokejový Olymp, alebo sa z neho gúľame dolu.
________________________________________________________
"Hráči sa majú naučiť baviť sa, aby potom mohli baviť..." Pavol Siroťák.
________________________________________________________
"Z dvesto detí v prípravke vyjde päť talentovaných sedemnásťročných hráčov," Július Černický.
Koľko stojí výstroj pre brankára (v Sk)
Betóny 40 000
Nohavice 3 000
Prilba s maskou 8 000
Lapačka 7 000
Vyrážačka 6 000
Brankárska hokejka 1 800
Korčule 14 000
Brankárska vesta 4 000
Chránič na krk 1 500
Dres 1 500
Štucne 250
Suspenzor 800
Spolu 87 850
Pozn.: Ide o minimálne ceny.
Zdroj: Hokejové kluby
Tabuľka: Formát
Koľko stojí výstroj -- hráč v poli (dorast, v Sk)
Korčule 15 000
Hokejka 1 000
Ribano (nátelník) 500
Holenné chrániče 2 000 až 2 500
Štucne 300
Nohavice 4 000
Náplecníky 2 500
Laketníky 1 500
Dres 1 300
Suspenzor 300
Rukavice 2 500
Prilba 2 000 až 2 500
Spolu 32 900 až 33 900
Pozn. 1: Ide o minimálne orientačné ceny.
Pozn. 2: Dorastenec zlomí mesačne 3 až 4 hokejky.
Zdroj: hokejové kluby
Tabuľka: FORMÁT