Nie, že by som nechápal ani jeden z týchto dôvodov. Naopak, v typicky slovenskom prostredí znejú všetky logicky. Sme však súčasťou väčšieho ekonomického celku a preto v mnohých oblastiach začíname doplácať práve na typicky slovenský prístup.
Zákonná povinnosť vs. príležitosť
O tom, že existuje zákonná povinnosť zverejňovania finančných výsledkov v Zbierke listín asi netreba veľa hovoriť. To, že zo strany štátu neexistuje absolútne žiadna kontrola, asi tiež nie. Firmy sa dokonca neboja ani vymazania z obchodného registra. Veď prečo aj? Štátu nezáleží na tom, či sa táto povinnosť plní alebo nie. Preto je často krát len na samotnej firme, či akékoľvek informácie o sebe poskytne. No a bohužiaľ na Slovensku je to častejšie nie ako áno. Komu vlastne štát svojím nezáujmom pomáha? Ak by sa na Slovensku už dlhé roky v tejto oblasti vytváralo transparentné prostredie, neriešili by sme teraz zbytočné problémy.
Podniky vo vyspelých ekonomikách považujú zverejnenie svojich údajov za možnosť prezentácie. Teda v prípade, ak je čím sa chváliť. Cieľom každého podniku by však malo byť fungovať tak, aby sa mal čím chváliť. Je jediným dôvodom, prečo podniky na Slovensku nezverejňujú svoje údaje len to, že sa im nedarí? Práve naopak. Väčšine podnikov sa do roku 2009 darilo až neobvykle dobre. Ale svojimi výsledkami sa tak či tak nepochválili. Dôvody boli rôzne: od strachu z konkurencie, cez nezáujem, až po strach z „výpalníkov".
Objavovanie reality
A čo rok 2009? Výsledky podnikov sa zhoršovali. Mnohé z nich sa ocitli v existenčných problémoch. Poviete si, to bolo asi so zverejňovaním výsledkov ešte horšie. Práve naopak. Mnoho inštitúcií, ktoré sa spoliehajú na obchodné informácie o podnikoch, ako sú poisťovne pohľadávok, banky, či samotní dodávatelia, sa rozhodli bez potrebných informácií stopnúť limity, úverové linky, či dodávky. No a bez dodávok sa proste nepohnete. A tak slovenské podniky začali postupne pociťovať veľký problém. Pochopili, že jediným a najjednoduchším riešením bude zverejniť svoje výsledky a správať sa tak konečne transparentne. Prečo to však ide vždy len po negatívnej skúsenosti?
Nemôžeme samozrejme paušalizovať. Existujú podniky, ktoré s transparentným postupom nemajú žiaden problém. Aj tu však bohužiaľ platí, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Neexistuje presná a dôveryhodná štatistika naozaj aktívnych podnikov v SR, ale rádovo môžeme povedať, že tu máme aktívne podniky v desiatkach tisícov, zatiaľ čo zverejnené finančné výkazy počítame v tisícoch.
Dôveruj, ale preveruj!
Podniky sa často obávajú, že ich údaje budú zneužité, resp. si nie sú isté, ako s nimi bude naložené. Preto mám len jednu radu: ak nabudúce zavolá spoločnosť zaoberajúca sa prípravou obchodných informácií a bude požadovať od Vás údaje, pozorne si vypočujte, na aký účel ich potrebuje a zároveň si skontrolujte, o akú spoločnosť ide. Mnoho krát budete prekvapení, že sú to spoločnosti s lepšími ratingmi ako množstvo bánk pôsobiacich na Slovensku. No a čo sa týka zabezpečenia údajov, tie sú u nich rovnako v bezpečí ako v akejkoľvek slovenskej banke, ktorej podniky bežne svoje finančné údaje poskytujú.
Aj maratón sa začína prvým krokom
Rok 2010 bude extrémne náročný. Predchádzajúci rok bol totiž rokom zhoršujúcich sa finančných výsledkov. Hra na schovávačku to môže ešte viac skomplikovať. Naopak, otvorená komunikácia a transparentnosť môže mnohé problémy vyriešiť. Verím, že slovenské podniky pôjdu tou druhou cestou. A poskytnú tak príslušným finančným inštitúciám priestor na podoprenie ich obchodu. Bude to prvý krok na dlhej ceste k transparentnosti.
Tomáš Jurík generálny riaditeľ Coface Slovakia |