Ryžovanie a kutanie. Podľa autorov reprezentatívnej publikácie Zlato na Slovensku prof. Martina Chovana a Františka Bakosa a kolektívu spoluautorovnov, je v dunajských štrkopieskoch rozptýlených okolo 25 ton zlata. Na jeden jeho gram však treba asi 100-tisíc miniatúrnych zlatiniek. Zlato sa kedysi ryžovalo aj v rieke Hron a jeho prítokoch. Haldy hlušiny po ryžovaní sú tiež v údolí potokov v Malých Karpatoch, Považského Inovca, Malej Magury, na severných a južných svahoch Nízkych Tatier a v Slovenskom Rudohorí. V Malých Karpatoch sa zachovali ryžoviská napríklad pri Limbašskom potoku. V Nízkych Tatrách sú známe z údolia Ľupčianky, Bieleho potoka, Bocianky, Lomnistej pri Jasení, Bystrej, Vajskovej... Výnimkou nie je ani povodie Rimavy a Ipľa. Niektoré pramene uvádzajú, že na Slovensku je viac ako sto lokalít s ryžoviskami a kutacími priestormi.
Koľko zlata sa vyťažilo vo svete. Zlato sa ťaží a využíva zhruba 6000 rokov. Potvrdzujú to archeologické nálezy po celom svete. Odborníci však presne nevedia, koľko sa ho doteraz získalo. Odhady sa rôznia. Niektorí hovoria, že 136-tisíc ton. Iní sa prikláňajú k vyššiemu číslu. Vraj až okolo 150-tisíc ton. Pritom asi štyri pätiny sa z neho vyťažili v 20. storočí.
Najstarší dochovaný záznam o ťažbe zlata na Slovensku hovorí o rozsypoch - úlomkových usadeninách s obsahom úžitkových minerálov v okolí obce Zlatníky v Považskom Inovci.. Slovenské rozsypy vydali približne 4 tony tohto cenného kovu. Len v Zlatníkoch to bola približne polovica z tohto množstva.
Koľko zlata sa doteraz vyťažilo na Slovensku? Niektorí odborníci tvrdia, že okolo 40 ton, z toho polovica vraj pripadá na naše najznámejšie ložisko v Kremnici. Tá prežívala svoju najslávnejšiu zlatú éru v 14. storočí. Iné pramene hovoria, že len z banskoštiavnických lokalít sa ho vyťažilo okolo sto ton.
Najväčší - 71 kilogramový nuget. Zlato sa v úplne čistej forme (rýdzosť 1000) takmer nevyskytuje. Známe sú však odrody s rôznou prímesou prvkov. Okrem najčastejšieho striebra je to meď, ortuť a antimón. Napríklad zlatinky bohatšie na striebro sa považujú akoby za samostatný minerál, známy ako elektrum. "Zlato sa najčastejšie vyskytuje v podobe mikroskopických zrniečok v kremeni, alebo v sulfidoch", hovorí spoluautor knihy Zlato na Slovensku geológ Ľuboslav Maťo z pracoviska Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Banskej Bystrici. "V bohatších ložiskách však vystupuje aj v makroskopickej forme, v podobe plieškov, hniezda, nugetov... " Pravdepodobne najväčší z nich o hmotnosti viac ako 71 kilogramov našli v Austrálii. Nezachoval sa, pretože ho roztavili. U nás vzbudilo pozornosť nálezisko Uderiná pri Lučenci. "Našli tam nugety veľké ako lieskový orech. Sľubné náznaky na výskyt zlata sa však napokon nepotvrdili. Zásoby sú v ložisku pomerne malé", dodáva Ľ. Maťo.
Aká je súčasnosť ťažby zlata na Slovensku? Zdroje sa takmer vyčerpali. Odborníci však nie sú až takí skeptickí. Poslednou baňou u nás a pravdepodobne aj v strednej Európe, kde sa ešte ťaží zlato, je Baňa Rozália v Hodruši. Ťaží v nej Slovenská banská spoločnosť. V Kremnici ťažbu zlata zastavili začiatkom 70. rokov minulého storočia. Ložisko neskôr likvidovali spôsobom, ktorý viac neumožní obnoviť podzemnú ťažbu v pôvodných priestoroch. Po jeho zatvorení však cena zlata začala stúpať. Dnes sa preto nedá vylúčiť, že Kremnica ešte ožije zlatokopeckou horúčkou. Prieskum, na ktorom sa podieľala kanadská spoločnosť Argosy Mining Corp. z Vancouveru, potvrdil zásoby rudy vhodné pre povrchovú ťažbu približne 12 miliónov ton. Obsahuje asi 10 ton zlata, ako aj striebro. Povzbudivejší vývoj ceny zlata na svetových trhoch priviedol do Kremnice aj kanadskú spoločnosť Tournigan Gold Corporation, ktorá chce v prieskume pokračovať. Nádejné sú však aj náleziská Pezinok - Zlatá žila, lokalita Podpolom v Javorí a niektoré na východnom Slovensku.
Zlatá horúčka
Klasické ryžovanie zlata (šlichovanie) s panvicou jednes základným spôsobom prieskumu v teréne. Rozsiahly projekt obnovy prieskumu touto metódou sa začal v roku 1998. Realizuje ho geologický ústav Dionýza Štúra. "Štát v súčasnosti financuje niekoľko projektov, ktoré by mali doplniť naše znalosti o výskyte zlata. Je to predovšetkým štátna úloha Zlatonosné štruktúry v metamorfitoch kryštalinika juhozápadnej časti Slovenského rudohoria. Jej riešiteľom je banskobystrická spoločnosť Aurex Trade. Ďalšia sa zaoberá prieskumom na ložisku Tribeč - Razdiel", hovorí ďalej Ľ. Maťo. Potvrdzujú záujem štátu o zistenie existujúcich zásob zlata a jeho využitie. Je pravdepodobné, že o obnovení ťažby zlata nerozhodnú len skryté zásoby v útrobách zeme. Ale predovšetkým vývoj jeho ceny na svetových trhoch. Už dlhší čas sa jedna trójska unca (31,1035 gramu) drží na viac ako 400 dolároch. To je suma, pri ktorej sa dá uvažovať o renesancii zlatej horúčky na Slovensku.