Zákulisné ťahy oscarového biznisu

O umení sa na odovzdávaní cien nehovorí takmer vôbec, dôležitejšie sú slzy a poďakovania. A to všetko v obálke amerického strachu - cenzúra ako náplasť pre strach z nevhodných poznámok a starostlivé počítanie nominácií umelcov čiernej pleti ako náplasť pred strachom obvinení z rasizmu.

Zabudnite na umenie. "Hovorí sa, že Oscary sú ocenením pre to najlepšie, čo v umení filmovej tvorby vzniklo. Nikdy tam však nezačujete žiadnu inteligentnú konverzáciu o umení. Je to len o tom, že ďakujete svojej matke, ďakujete svojmu filmovému agentovi a k tomu hrá dojímavá hudba." Týmito slovami komentoval pre americké média pompu sprevádzajúcu Oscarov Evan Shapiro, riaditeľ nezávislého filmového kanálu Independent Film Channel, ktorý 20 rokov udeľuje vlastných "Oscarov" - filmom, ktoré vznikli mimo najväčších filmových štúdií. Cenu nezávislého ducha (Independent Spirit Awards) získal v minulosti napríklad aj kultový film Pulp Fiction, ktorý sa Oscara nikdy nedočkal. V tomto roku nezávislí ocenili film Bokovka. Odniesol si ocenenie vo všetkých šiestich kategóriách, za ktoré bol nominovaný vrátane ceny za najlepší film. Na Oscaroch zabodoval len v kategórii najlepší adaptovaný scenár.

Alkohol a známi víťazi. Šou, ktorou Hollywood, druhé najväčšie filmové centrum na svete oslavuje svoju povrchnosť odštartovala v roku 1929. Na slávnosti s vyberaným jedlom a litrami alkoholu oslavovali víťazstvo filmoví tvorcovia. Na prípravu svojich emócií mali dosť času. Prví víťazi, ktorí dostali ocenenie v roku 1929 za filmy nakrútené v rokoch 1927-28, boli známi niekoľko mesiacov vopred. Kontroverzné rozhodnutia však čerstvo narodenú Akadémiu sprevádzali už vtedy. Prvý víťazný film zo štúdií Warner Bross Džezový spevák (Jazz Singer) si odniesol cenu za "pozoruhodný prínos hovorenej snímky pre celý svet filmového priemyslu". Bolo však fér, dumali kritici, že súťažil len s nemými filmami? Akadémia si však budovala svoje meno a fóriky, rady pre hercov, ktoré sa o nej hovoria dnes, vznikli až o čosi neskôr: "Chceš Oscara? Zahraj opilca alebo mentálne chorého človeka. Chceš veľa nominácií? Nakrúť historický film." Pozrite sa na nominácie a víťazov v posledných rokoch. Žeby to naozaj fungovalo?

Posolstvo Janetinho prsníka. Čo majú spoločné ústa Robina Williamsa a prsník Janet Jacksonovej? Nie, takto sa nezačína nová Hollywoodska klebeta, ale smutný obraz mediálnej cenzúry v USA. Keď vlani na finále amerického futbalu vybehol zo šiat Janet Jacksonovej prsník, diváci sa pobavili a televízne spoločnosti vydesili. Za odvysielanie obscénnosti mohli dostať veľkú pokutu. Odvtedy každý významnejší priamy prenos beží s niekoľkosekundovým oneskorením. Ak by sa stalo niečo nevhodné, pohotový režisér to na televízne obrazovky nepustí.
Aj tohoročné odovzdávanie Oscarov púšťala televízia ABC do sveta s päťsekundovým oneskorením. Strach s obscénnosti vybičovalo na maximum aj iba niekoľko týždňov staré rozhodnutie Snemovne reprezentantov amerického Kongresu, v ktorom sa maximálna pokuta za vysielanie nevhodných záberov zvýšila z 32 tisíc dolárov na pol milióna. A to, čo začalo prsníkom Janet, sa skončilo prelepenými ústami Robina Williamsa. Americký komik takto vyšiel na oscarové pódium potom, čo mu cenzori z ABC zakázali spievať pripravenú pesničku. Williams v nej chcel zosmiešniť konzervatívne kruhy, ktoré kritizovali, že sa postavička z kresleného filmu objavila vo videoklipe, ktorý bol podľa nich "prohomosexuálny". Text pesničky spomínal rôzne rozprávkové postavičky, ktoré v pohľade konzervatívcov môžu vyzerať úplne inak, ako ich deti poznajú. Fred Flintstone bol v texte parodickej pesničky dyslektik, Olive Oyl z Pepka námorníka mala anorexiu a duch Casper bol za to, že chodí od hlavy po päty v bielom, členom Ku-Klux-Klanu.
ABC pesničku nezakázala vysielať úplne, ale jej cenzori z 36 veršíkov vyškrtali 11. Autor hudby Marc Shaiman a textár Scott Wittman preto radšej paródiu z vysielania stiahli.

Príbeh z indického bordelu. Kontroverzné udalosti zo zákulisia Oscarov či neúspech filmu, pri ktorom každý čakal víťazstvo zaujmú, no nedá sa povedať, že by boli na ceremónii odovzdávania Oscarov výnimočné. V tomto roku však kritika neobišla jednu kategóriu, ktorá obyčajne prejde hladko a neteší sa ani veľkej pozornosti divákov - cena za najlepší celovečerný dokumentárny film. Získala ju indicko-americká snímka Born Into Brothels (Narodení v bordeli). Nakrútila ju fotografka Zana Briskiová s režisérom Rossom Kauffmanom. Miesto - vykričaná štvrť v indickej Kalkate. Fotografka niekoľkokrát navštívila ulice s lacnými indickými prostitútkami a spriatelila sa s ich deťmi. Rozhodla sa im pomôcť. Dokumentárny film je najmä o tom, ako učí fotografovať 10- až 12-ročné deti ich vlastný svet. Briskiová chcela filmom deťom pomôcť - zarobené peniaze mali zaplatiť súkromné školy a dostať deti z bordelu. Hoci snímka zabodovala na mnohých festivaloch aj u divákov, z Indie sa ozvali kritické hlasy. Mnohé fakty vraj vykreslila inak, ako naozaj sú a navyše deťom nepomohla. Niektoré vraj žijú v ešte horších podmienkach, ako pred nakrúcaním.
Partha Banarjeeová, tlmočníčka, ktorá fungovala ako medzičlánok medzi deťmi, hovoriacimi bengálsky, a anglickými filmármi, napísala Akadémii filmových umení a vied list, v ktorom tvrdí, že v dokumente je niekoľko "štylistických aj etických problémov". Podľa nej je tiež sporné, či Narodení v bordeli je dokumentárny film, pretože niektoré scény neboli skutočné, ale zinscenované a nikdy sa nestali. "V priebehu posledných rokov som navštívila tieto deti niekoľkokrát a zistila som, že všetky teraz žijú v horších podmienkach ako pred začiatkom nakrúcania filmu pani Briskiovej. Deti žijú v ešte väčšom zúfalstve, pretože dúfali, že aktívnou spoluprácou na filme dostanú možnosť žiť lepšie," píše prekladateľka v liste.
Filmári ocenení Oscarom sa bránia. "Dostali sme ďakovné e-maily od detí, blahoželali nám k Oscarovi a tešili sa spolu s nami," povedala pre indickú tlač autorka dokumentu. Dillí Times citovali priamo jedno z dievčat, ktoré hralo vo filme. "Teta Zana vyhrala Oscara. My sme vyhrali Oscara. Som hrdá na Zanu, dala nám nový život," povedala 16-ročná Avijit. Vierohodnosť dokumentu, medzičasom označeného médiami za kontroverzný, môžu posúdiť len neindickí diváci. Kvôli ochrane súkromia detí sa film v Indii premietať nebude.

Bollywood chce cenu. Hoci indický film vyhral Oscara v kategórii celovečerný dokument, nie je to ten typ Oscara, ktorý by vo svojej krajine Indovia radi videli. Tamojšie filmové štúdiá, Bollywood, sú najväčšími na svete a filmári aj diváci každý rok čakajú na to, kedy ich tvorbu ocení menší, ale oveľa slávnejší Hollywood. Indické média už majú aj svojho favorita - film Black, skutočný príbeh o živote legendárnej hluchoslepej spisovateľke Helen Kellerovej. Aj režisérka filmu Sanjay Leela Bhansaliová považuje doterajšie pozitívne kritiky a divácky úspech za vstupenku na oscarovú ceremóniu. Hoci príbeh o nevidiacej a hluchej spisovateľke a jej, na alkohole závislom učiteľovi môže po rýchlom rozbehu pred Oscarmi naraziť, pretože Kellerovej život sfilmovali už niekoľkokrát.

Čierny Oscar. Ak Indovia o rok uspejú, ich radosť bude rovnaká, ako je v tomto roku u Američanov čiernej pleti. Tohtoročný Oscar bol totiž historický - štyria herci čiernej pleti získali štvrtinu všetkých hereckých nominácií. To je doterajší rekord. Pre Európana možno čudná štatistika, pre Ameriku zápasiacu s rasizmom voči čiernym veľmi dôležitá.
Veľké filmové úlohy boli dlho výsadou bielych. Oscar za začal udeľovať pred 77 rokmi, no prvý Afroameričan, ktorý získal sošku, si ju odniesol až v roku 1963. Bol to Sidney Poitier. Jamie Foxx a Morgan Freeman si odniesli tohtoročného Oscara v dvoch zo štyroch hlavných hereckých kategórií. Stalo sa tak však iba druhýkrát. Nie je tomu ani tak dávno, čo si dvaja čierni herci po prvý raz odniesli dve sošky - pred troma rokmi Danzel Washington zabodoval vo filme Training Day a Halle Barryová v Plese príšer.
Pozitívna diskriminácia existuje aj v Hollywoode. Kvóty sú na všetko - aj na počet Afroameričanov, ktorí si musia odniesť ocenenie. Ak sa limit prekročí, je to skvelé, ak sa nesplní, je zle. Aj to je dôkaz, že Oscarov netreba brať ako významné ocenenie filmového umenia príliš vážne. Je to najmä marketing, biznis a politika.