Nedávno mal na Slovensku premiéru film Bolero, v ktorom hráte zlomeného otca obete znásilnenia. Niektorí spájajú filmový príbeh so skutočnou tragédiou medičky Ľudmily Cervanovej. Autori filmu toto stotožnenie odmietajú. Vy?
Vôbec som nevedel, že dej filmu vznikal na základe skutočného príbehu. Bolero je umelecká výpoveď o niečom, čo sa jednoducho stáva. Nedávno banda výrastkov znásilnila dievča v Liberci. Práve preto, že sa takéto veci dejú, je dôležité, že sa film natočil. Nikto, kto nie je očitý svedok v prípade Cervanová, nemôže vedieť, ako sa to skutočne stalo, a preto nemôže film s touto tragédiou spájať.
Na druhej strane to môže zvýšiť návštevnosť filmu a urobiť ho úspešnejším...
Aj negatívna reklama je reklama. To vie každý. Keď v Národnom divadle uviedli operu Nagano o víťazstve českých hokejistov na olympijských hrách, vyšli dobré aj zlé kritiky. Niektorí tvrdili, že tento námet nie je vhodný pre starý dobrý žáner -- operu. Ale podľa mňa je najdôležitejšie vzbudiť záujem.
Pred rokmi ste skončili s tancovaním. Ako sa cíti tanečník na dôchodku?
Dôchodok sa ešte nekoná. Dvanásť rokov som šéfoval baletu Národného divadla a potom som začal hrať divadlo. Teraz som hercom a na polovičný úväzok som zároveň baletným majstrom Národného divadla.
Prečo ešte neoddychujete?...
Zostáva vám 85% na dočítanie.