Fínsko patrí ku krajinám s najmenšou korupciou. Ako to robíte?
U nás je to výsledok dobrého vládnutia, dlhého obdobia demokracie a tradície v ľudských právach. Mali sme vojny, problémy, ale máme tradíciu v demokracii. Boj s korupciou je medzinárodný. Všetko, čo sa robí pre práva človeka a sociálny blahobyt, dokáže korupcia zničiť. Je veľmi zlé, ak niekto kradne z verejných zdrojov. Ani vo Fínsku nejestvuje šťastný platca daní, ľudia však vedia, že peniaze, ktoré platia štátu, sa použijú na prospešné účely. A rozhodnutia, ktoré sa prijmú, sa splnia. Ďalej, systém musí byť transparentný. Ľudia musia vedieť, že majú práva a poznať ich obsah.
Čo to konkrétne znamená?
Precestovala som veľa rozvojových krajín, ktoré bojujú s korupciou. Ak viete, že je ťažké dostať vodičský preukaz, že to trvá týždne a mesiace, idete inou cestou. Rozumiem tomu, chcete ho mať čo najskôr. Nerobíte nič ilegálne, len ho chcete mať skôr a celý proces urýchľujete. Málokto tuší, že aj toto je korupcia, stále jedna a tá istá. Dáva štátnym úradníkom možnosť nesprávať sa podľa prijateľných kritérií. Nedajú vám všetky dokumenty, ktoré od nich žiadate, lebo vedia, že takéto veci môžu robiť. Ale to sú len korene toho istého stromu.
Vaša krajina má tradíciu aj vo vyrovnanej účasti žien a mužov takmer vo všetkých povolaniach. V slovenskej vláde momentálne nie je žiadna žena.
Tradícia rovnoprávnosti sa u nás začala pred stovkami rokov. Fínska cirkev požadovala, aby tí, ktorí sa chcú sobášiť v kostole, vedeli čítať a písať. A ľudia sa, samozrejme, chceli sobášiť. Vzdelávanie mužov a žien súčasne má u nás dlhú históriu. Je to dobrá vec, lebo ženy si vedia vytvoriť vlastný život. Boli sme prvá krajina na svete, ktorá dala plné politické práva ženám. Ak máte uši a mysle otvorené, viete, že takáto tradícia znamená dvojitý zdroj pre krajinu. A ženy to berú vážne. Ale nemyslite si, že je tu raj. V mnohých oblastiach ešte ženy chýbajú alebo na druhej strane treba povzbudzovať mužov, aby sa chopili rodinných povinností. Na rovnoprávnosti treba pracovať stále.
Ste prvou ženou v prezidentskom úrade. Ako ste sa cítili na začiatku tejto kariéry?
Prvá je vždy prvá. Je to trochu ako v rodine s prvým dieťaťom, veľa očakávaní. To však prežíva každá žena, ktorá je v parlamente alebo vo vláde. Bola som prvá právnička v odboroch, prvá ministerka spravodlivosti a neskôr zahraničia. V súčasnosti je to trochu inak, nikto neočakáva nič špeciálne, ak je žena ministerka. Takže sa to podarilo.
A spojenie kariéry s domácnosťou?
Tradíciu silných žien máme v rodine. Moja matka bola dosť dominantná, a zdá sa, že podobná bude aj moja dcéra. Domáce práce vo všeobecnosti častejšie robí žena, v mojej generácii dokonca oveľa viac ako v tej súčasnej. Keď sa mi narodilo dieťa, matka mi pomohla, hoci bola veľmi aktívna v odboroch. Keď však mohla, bola tam, kde som ju potrebovala, a rovnako moji priatelia. Samozrejme, že kariéra je pre ženu výzva. Takýto život však prináša aj mnoho zaujímavého. Rôzne úlohy a povinnosti spôsobia, že sa z vás stane absolútna realistka. Po vyčerpávajúcej práci v parlamente alebo vo vláde prídete domov a riešite otázku, že vašej dcére treba kúpiť nový dres na gymnastiku. A ste v normálnom živote. Som rada, že mladé političky robia už oveľa prirodzenejšie to, čo sme my pred 25 rokmi začínali.
Ešte jedna vec, ktorú vám možno závidieť: Fínsko má najlepších žiakov vo vyspelej Európe. Potvrdil to európsky výskum PISA, v ktorom veľmi zle obstála napríklad Spolková republika Nemecko. Ako ste to dosiahli?
Špeciálne tajomstvo nejestvuje. Treba však mať dobrú základňu vo všeobecnom vzdelaní. Nemáme školy pre bohatých a chudobných, ale povinné pre každého. Výchovu meriame kritériami efektivity, hoci nehovorím, že nemáme problémy. Sme pripravení vymieňať si v tomto smere skúsenosti, lebo sme presvedčení, že celá Európa by mala mať dobrú úroveň vzdelania. U nás navyše jestvuje veľmi dobrá spolupráca medzi univerzitami a vysokými školami na jednej strane a podnikmi na strane druhej. Treba využiť všetky zdroje, ktoré krajina má, vrátane menšín. To je výzva pre všetky krajiny EÚ - musíme byť dobre fungujúcimi spoločenstvami.
Vaša krajina je členom Severskej únie a EÚ súčasne, Nórsko a Island členmi EÚ nie sú. Ako funguje vaša spolupráca? Nenarážate na komplikácie?
Potrebujeme obidve zoskupenia. Ja veľmi podporujem regionálnu spoluprácu. Viem, že aj Slovensko spolupracuje so svojimi susedmi a odporúčam vám pokračovať v tom. Regionálna spolupráca je tiež súčasťou politiky EÚ. Spomenuli ste, že Nórsko a Island nie sú členmi EÚ; Švédsko a Fínsko zasa nie sú v NATO. A Dánsko je členom NATO, EÚ a Severskej únie. Sme rozliční, ale sme ako deti jednej rodiny: máme rovnaké základy, rovnakú tradíciu, ale rozličné charaktery. To sa nám osvedčuje. Dokonca aj v politike voči tzv. novým Severanom, ktorými sú Estónsko, Litva, Lotyšsko. Povzbudzujeme ich do regionálnej spolupráce.
Má perspektívu uvažovať o členstve Fínska v NATO?
Bola som jednou z tých, ktorí presadzovali členstvo v NATO pre všetky pobaltské štáty, východné aj západné. Najzodpovednejšie je, ak si každá krajina vyberie svoj vlastný obranný systém. V deň, keď NATO otvorilo svoje brány bývalým komunistickým krajinám, bolo členstvo sľubom, ktorý bolo treba splniť. Som rada, že Estónsko Litva a Lotyšsko dosiahli to, čo chceli. Verím však, že pochopíte odlišnú tradíciu Švédska a Fínska. Fíni sa vždy spoliehali na vlastnú obranu a tento fakt máme hlboko v pamäti. Zimná vojna a druhá svetová vojna. Nemáme také skúsenosti ako napríklad Dáni a Nóri, že im niekto prišiel na pomoc. Fíni nemajú pocit, že ak sa stanú členom NATO, niečomu sa vyhnú. Na druhej strane, NATO reálne znamená aj občiansku spoluprácu, a preto s jeho členmi úzko spolupracujeme. Nie sme v čakárni, sme skutočnými partnermi. Ak sa však fínski politici a ľudia rozhodnú, že chcú byť členmi Severoatlantickej aliancie, tak sa ním staneme. Tá možnosť tu stále je. V súčasnosti nás však viac zamestnáva EÚ. Sme presvedčení, že Únia by mala mať väčšie kapacity v oblasti krízového manažmentu; napokon, slovo "obrana" má v rozličných krajinách rozličný význam. Sme súčasťou systému, boli sme v jednotkách rýchleho nasadenia v jednej skupine so Švédskom a baltskými štátmi a v inej skupine s Nemcami a Holanďanmi. Vieme, že členské štáty NATO majú v nás plnú dôveru a sme pre nich užitočným partnerom.
Popularita európskych záležitostí nie je medzi Fínmi vysoká. Usilujete sa zlepšiť to?
Fakt, že ľudia nie sú nadšení, môže mať viacero dôvodov. Niektoré z nich sú veľmi reálne, napríklad byrokracia v medzinárodných organizáciách. Aj byrokracia v Únii je pre Severanov ťažko pochopiteľná. Myslíme si, že veci by mali byť jasnejšie, transparentnejšie a dalo by sa pracovať efektívnejšie. V tomto smere je teda vhodnejšie reformovať EÚ, čo práve robíme prostredníctvom Európskej ústavnej zmluvy. Ďalej, niekedy si ľudia myslia, že je dobre mať vinníka. A to je oveľa nebezpečnejšie.
Ako to myslíte?
Z minulosti máme v Európe skúsenosť, že rasa, etnická alebo kultúrna skupina, alebo náboženstvo boli "vinníkmi". V súčasnosti však na to nie je dôvod. Byrokrati v Únii a štátni úradníci často hovoria: tak to vyžaduje EÚ. Namiesto toho by mali povedať, prečo to žiada. Kritika má nasledovať až vtedy, ak je požiadavka nerealistická. Uvediem jeden praktický príklad. Vo Fínsku máme problémy s vlkmi, prechádzajúcimi k nám z Ruska. Ten istý problém majú Estónci. Ale ľudí v štruktúrach EÚ nedokážeme presvedčiť, že nám zvyšujúci sa počet vlkov robí problémy, lebo sa pohybujú blízko obydlí. Rozumieme environmentálnej politike, no nie všetci úradníci jej rozumejú a tvrdia, že sa máme lepšie chrániť. Tak vznikajú nedorozumenia s negatívnym následkom v popularite eurobyrokratov.