Dávne "morové rany", nech už sa za nimi skrývali baktérie či vírusy, vyľudňovali sídla a celé kraje -- tretinu až polovicu obyvateľstva. Keď ich európski kolonizátori zavliekli do Nového sveta, straty imunitne bezbranných domorodcov dosahovali až 90 percent. Španielska chrípka z rokov 1918 -19 popri tom pôsobí neškodne. Veď zahubila "iba" 2-3 percentá infikovaných.
Čakanie na pandémiu. No bolo to množstvo ľudí. Až 40-50 miliónov! V poslednom čase si vedci a lekári kladú tri otázky: Kedy sa zasa objaví niečo podobné? (Že sa to v dohľadnej dobe objaví, je jasné.) Čo sa proti tomu bude dať robiť? Ako sa na to možno čo najlepšie pripraviť? Pravdaže, medicína je dnes na oveľa vyššej úrovni. Obyvatelia väčšiny krajín k nej majú dostatočný prístup, aspoň v krízovom režimu. Sú lepšie živení a a tým voči chorobám odolnejší ako trebárs Európania po strádaniach 1. svetovej vojny. Hoci práve v rozvinutých krajinách odolnosť mnohých podlomili civilizačné neduhy. Triezvi odborníci odhadujú počet obetí v ekonomicky vysoko vyvinutých krajinách na milióny v horizonte mesiacov. Znovu na desiat...
Zostáva vám 85% na dočítanie.