Hypertenzia: Zákerné srdcové ochorenie

Ide o najdôležitejší rizikový faktor pre vznik mozgovo-cievnych príhod, srdcových infarktov, ischemickej choroby srdca a vôbec celkovej úmrtnosti na srdcovo-cievne choroby. Na druhej strane kardiológovia odhadujú, že približne traja z piatich slovenských hypertonikov, ktorí majú dlhodobo zvýšený tlak (celé roky), s tým nič nerobia a obyčajne o riziku nevedia. Štvrtý u lekára bol, ten mu lieky aj predpísal, ale keďže nešlo o ordináciu vhodného typu alebo pacient bol nedisciplinovaný a tablety užíval nesprávne, efekt liečby ostal rovnako nulový ako v prvej skupine. Iba 22 percent hypertonikov udržiava hladinu svojho krvného tlaku v norme a tak znižuje pravdepodobnosť nástupu infarktov a porážok.
Nové hodnoty. Ešte donedávna lekári pripúšťali, že tlak človeka v pokoji by nemal prevyšovať hladinu 140/90 mmHg, respektíve v prípade diabetika 135/85 mmHg. V posledných dvoch rokoch sa za optimálne medzinárodne uznávané hodnoty tlaku považuje hladina do 120/80 mmHg, za normálne 120-129/80-84 mmHg, za hraničné 130-139/85-90 mmHg, za 1. štádium vysokého 140-159/90-99 mmHg, za 2. štádium 160-179/100-109 mmHg a za 3. štádium vysokého tlaku 180 a viac/110 a viac mmHg. Hraničný tlak a štádiá vysokého tlaku už lekári odporúčajú liečiť tabletami zvlášť v prípade, keď človek trpí aj ďalšími rizikovými faktormi srdcovo-cievnych chorôb akými sú napríklad cukrovka, vysoký cholesterol, dedičné zaťaženie, fajčenie, nadváha a podobne.
Tlak je stále iný. V princípe platí, že keď sa človek fyzicky namáha, tlak mu stúpne. Rovnako stúpne aj pri psychickej námahe, pri strese, rozčúlení sa a podobne. Dôležité však je, aby neostával zvýšený dlhodobo ale klesol do hodnôt optimálnej alebo aspoň normálnej hladiny. Teda by nemal byť zvýšený večer pred spánkom ale ani ráno po prebudení. Aj to je dôvod, prečo lekári radia tlak kontrolovať ráno i večer.
Počas dňa i noci sa jeho hladina stále mení. Väčšina ľudí zaznamenáva najvyššie hodnoty počas najvyššej pracovnej aktivity - dopoludnia. Popoludní obyčajne dochádza k miernemu poklesu aby večer hladina zase mierne stúpla. ,,Po polnoci tlak opäť klesne, dokonca až o desať či dvadsať percent, aby nadránom, pred prebudením, začal stúpať," hovorí prof. Viliam Bada, prednosta kardiológie 3. internej kliniky Dérerovej nemocnice v Bratislave. ,,Ľudia, ktorým tlak po polnoci neklesá, bývajú väčšmi ohrození srdcovo-cievnymi chorobami a treba im pomôcť správnym načasovaním a úpravou liečby."
Profesor tiež upozorňuje, že hypertonici by rozhodne nemali pracovať na nočné smeny.
Najviac infarktov je ráno. Podľa štatistík v ranných hodinách dochádza k najväčšiemu počtu srdcových infarktov ale i náhlych mozgových príhod. Aj preto špecialisti považujú ranné udržanie tlaku pod kontrolou za najdôležitejšie a ordinujú podávanie liekov v predchádzajúcom dni tak, aby sa ráno hodnoty tlaku čo najviac priblížili optimu - pod 120/80 mmHg. Prof. Bada v tejto súvislosti upozorňuje aj na dôležitosť optimálneho pulzu, ktorým je 50 až 60 úderov srdca za minútu. ,,Počet pulzov býva odrazom napätia budivej časti vegetatívneho nervstva a keď je privysoké, zhoršuje sa výživa srdcového svalu," vysvetľuje. ,,V podstate platí, že čím pokojnejšie vaše srdce pulzuje, tým potrebuje menej energie, kyslíka a dlhší čas vydrží slúžiť."
Neznáma príčina. Len u približne každého desiateho človeka s vysokým krvným tlakom je známa príčina, ktorá ho spôsobila (sekundárna hypertenzia) - napríklad choré obličky. Pri zvyšných deviatich hypertonikoch (primárna alebo esenciálna hypertenzia) príčina nebýva známa.
Pri všeobecnej charakteristika hypertonika dávno neplatí, že musí mať tuhočervenú farbu pokožky na tvári alebo - naopak - musí byť nápadne bledý. Prekrvenosť kože postihnutých ľudí sa nijako nelíši od prekrvenosti kože populácie s normálnymi hodnotami tlaku.
Pre vysoký krvný tlak je tiež charakteristická zákernosť, keďže väčšine ľudí nespôsobuje nijaké ťažkosti a vôbec o jeho deštrukcii na cievach nevedia. ,,Pri vysokom tlaku sa obyčajne nekrúti hlava a ani inak nesignalizuje, že niečo nie je v poriadku," hovorí doc. MUDr. Ľudovít Gašpar z 2. internej kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave.
Podľa neho aj to býva dôvod, prečo sa okoliu zdá prekvapujúce, že niektorých ľudí, ktorí sa predtým na nič nesťažovali, náhle skolí srdcový infarkt alebo mozgová porážka. Kardiológ a neurológ Gašpar je však presvedčený, že pravdepodobne už dlhší čas - popri ďalších rizikových faktoroch - vysoký tlak pripravoval cievy k zlyhaniu.
Podľa posledných reprezentatívnych štúdií amerických odborníkov vytvára neliečenie vysokého tlaku (spoločne s vysokým cholesterolom) v strednom veku aj vhodnú pôdu pre včasnejší nástup Alzheimerovej choroby či rôznych demencií v starom veku. ,,Ide faktory, ktoré nastupujú možno aj pätnásť-dvadsať rokov pred vypuknutím demencií," uzatvára MUDr. Izabela Mattéffy, gerontopsychiatrička kliniky psychiatrie v bratislavskej ružinovskej nemocnici.