Snina: Takmer nedotknutý kus Slovenska

Snina patrí k najvýchodnejšie položeným mestám na Slovensku. Na juhu ho ohraničuje Chránená krajinná oblasť Vihorlat, zo severu ho obopínajú horské flyšové pohoria Nízke Beskydy a Bukovské vrchy. Návštevník sa zrazu ocitne ako na kraji sveta, kde líšky dávajú dobrú noc. Napriek takmer nedotknutej prírode je tu vybudovaná celá sieť turistických a náučných chodníkov.
Taliani na východe. Aj keď to znie možno trochu neuveriteľne, tak vládcovia Sniny boli od jej založenia až do 18. storočia šľachtici z Neapola. Podľa archeologických nálezov bolo údolie rieky Cirocha, ktorá preteká Sninou, obývané už v staršej dobe kamennej. Prvá písomná zmienka o meste ale pochádza až z prvej polovice 14. storočia. Od založenia mesta až do roku 1799 sa Snina spája z rodom Drugethovcov zo Salerma pri Neapole. Po smrti Žigmunda Drugetha sa majiteľkami sninského panstva stávajú ženy. Najprv jeho dcéra Klára van Zichy a neskôr jej dcéra Terézia van Dernáthová, ktorej meno sa spája s výstavbou miestneho kaštieľa v roku 1781. Éra talianskeho rodu sa končí na sklonku 18. storočia, keď piati synovia Terézie predali celý majetok podnikateľovi z Gemeru - Jozefovi Rhollovi. Noví majitelia sa nakoniec ukázali ako šťastná voľba, pretože postupne zveľadili celý okolitý kraj. Vybudovali tu železiareň, zlievareň a založili novú osadu Jozefove Hámre, dnes Zemplínske Hámre.
Od roku 1839 sa v Snine konali štyrikrát ročne jarmoky, ktoré zaznamenali rozvoj obchodu a remesiel. Rozmach zastavila až veľká hospodárska kríza koncom 19. storočia, pri ktorej región zaznamenal hromadné sťahovanie do zámoria.
Po priemysle turizmus. S priemyslom to v regióne dodnes nevyzerá ružovo, ale budúcnosť Sniny by mohla byť v rozvíjajúcom sa cestovnom ruchu. Ľudia, ktorí počas dovolenky uprednostňujú aktívny oddych, alebo sa plánujú oddať tichu v lone prírody, si môžu do notesa zaznačiť novú destináciu. Aj keď je história mesta na významné udalosti pre turistov možno trochu chudobná, poskytuje Snina a jej okolie okrem takmer panenskej prírody a turistických chodníkov, aj zachovalé folklórne tradície. Originálne ľudové zvyky sa dodnes spájajú predovšetkým s najdôležitejšími etapami v živote človeka - narodenie, svadba a smrť. Zažiť napríklad miestnu svadbu podľa starých obyčajov je určite zážitkom, na ktorý sa nezabúda celý život.
Zabudnutý Herkules. V meste možno mnohých prekvapí monumentálna socha bájneho hrdinu Herkula, ktorého akoby tu omylom zabudli grécki bohovia. Socha je prácou a dôkazom šikovnosti sninských želiarov, ktorí ju odliali v roku 1841 zo šiestich kusov železa. Dlhoročné prepojenie s Talianskom, ktoré sa historicky prepletá s gréckou antikou, sa možno zaslúžilo o to, že Herkules dodnes bojuje v Snine na nádvorí kaštieľa proti trojhlavému drakovi. Okrem sochy patrí k raritám mesta aj kríž v rímskokatolíckom kostole s úctyhodnými rozmermi. Výška kríža je 4,5 metra a rozpätie rúk Ježiša dosahuje 3,5 metra. Pre návštevníkov Sniny, ktorí majú záujem aj o kúsok histórie, ponúka blízke okolie predovšetkým starodávne drevené kostolíky východného obradu, ktoré sa so svojou bohatou vnútornou ikonopisnou výzdobou zaraďujú k skvostom ľudovej kultúry svetového významu. Nájdete ich v obciach Inovce, Hrabová Roztoka, Jalová, Kalná Roztoka, Ruská Bystrá, Ruský Potok, Topoľa, Uličské Krivé a Šmigovec. Touto oblasťou vedie aj takzvaný "Cyklistický chodník ikon". Po prípadnej rekonštrukcii by bola určite šľahačkou na torte prehliadka kaštieľa z roku 1781, ktorý dala postaviť na mieste pôvodne drevenej stavby vnučka posledného mužského potomka z rodu Drugethovcov.
Z minulosti stojí určite za zmienku ešte jedna perlička. V roku 1916, teda desať rokov pred oficiálnym objavením penicilínu, spoznal a využil liečivý účinok plesňových kultúr pri záchrane mnohých ľudských životov miestny lekár Armin Hoffmann. Nemal však možnosť o svojom objave informovať verejnosť, preto jeho liek ostal širokej verejnosti nepoznaný a zabudnutý.
Raj pre hubárov. Vôňa húb láka každoročne turistov do okolitých bukových, hrabových a brezových lesov. Oblasť Kolonického vrchu, Ladomírova, Hostovíc, zátopovej oblasti Starina i celé severné úpätie Sninského kameňa sú pre hubárov už dávno známym pojmom. Zbierajú sa tu najmä dubáky, brezáky a červenáky (topoľové). Najmä v jeseni sa na niektorých "tajných" miestach nájde aj hríb kráľovský. Pri obci Zboj, Pčoliné a Belá nad Cirochou sa zasa nachádzajú miestne minerálne pramene.
Najbližší a najznámejší turistický chodník vedie na Sninský kameň - dominantný andezitový skalný útvar nad Sninou, ktorý sa skladá z dvoch kamenných brál - Malého a Veľkého kameňa. V historickej mape z 19. storočia sa označuje názvom "Sinai" (azda niekomu pripomínal horu Sinai, na ktorej Boh odovzdal Mojžišovi Desatoro božích prikázaní na dvoch kamenných tabuliach). Vedú tam dva chodníky - jeden zo Sninských rybníkov, druhý z blízkej obce Zemplínske Hámre. Trasa sa dá spojiť s návštevou Morského oka, neporušeného kúska prírody s priezračnou hlbokou vodou. Zaujímavá je aj rezervácia Stužica v katastrálnom území Nová Sedlica. Tvorí ju súbor pralesovitých porastov, ktoré sú biotopmi vzácnych rastlinných i živočíšnych druhov. Na tomto území sa nachádza aj Pľaša a Riaba skala, ďalšia možná turistická trasa, ktorá stojí na rozhraní poľsko - slovensko - ukrajinskej hranice.