Čadca: V najsevernejšom meste sa darí orchideám

Čadca sa prvýkrát spomína v písomnom dokumente až v druhej polovici 16. storočia. Postupný vývoj mesta dokumentuje skutočnosť, že prvá rímsko-katolícka farnosť vznikla až o vyše sto rokov. V tom čase bol postavený aj prvý drevený kostol, zasvätený svätému Bartolomejovi. Postava tohto svätca bola neskôr prevzatá do mestského erbu. Súčasný kostol sv. Bartolomeja je najstaršou stavebnou pamiatkou mesta a postavili ho v roku 1735.
Domy sa už nepočítajú. Boli časy, keď sa na Slovensku v mestách nepočítali len obyvatelia, ale aj počet domov. Ktovie koľko domov má Čadca dnes, ale v roku 1778 bola najväčším sídlom Trenčianskej župy. V tom čase tu stálo 397 domov a tri krčmy.
Dôležitým dátumom v histórii mesta bol 9. január 1778, keď Mária Terézia povýšila obec "Csatza" na mestečko (oppidum) s právom organizovať štyri výročné jarmoky. Čadca mala vtedy 2 616 obyvateľov. Povýšenie Čadce na mestečko malo blahodarný vplyv na jeho hospodársky i demografický rozvoj. O pár rokov neskôr bola v meste zriadená nielen colná tridsiatková stanica, ale aj iné úrady. Mesto malo vlastnú pílu, štyri mlyny, pivovar a spomínané tri krčmy. Pri súpise obyvateľov v roku 1798 žilo v Čadcu spolu s kopanicami 4 114 obyvateľov, pričom Žilina v tom čase evidovala iba 2 432 obyvateľov.
O význame mesta svedčí aj skutočnosť, že ho v revolučnom roku 1848 obsadili cisárske vojská spolu so slovenskými dobrovoľníkmi Ľudovítom Štúrom a Jozefom Miloslavom Hurbanom. Pamiatkou na tento významný historický okamih je pamätník na Námestí slobody. V medzivojnovom období bol zo zbierok ľudu postavený Palárikov dom. Od roku 1928 sa v ňom sústreďoval takmer celý kultúrny život Čadce. Spomienky na zašlú slávu dnes nájdete v Kysuckom múzeu v Čadci, ktoré vo svojich expozíciách podáva historický prierez regiónom Kysúc od prvých stôp osídlenia až po koniec 20. storočia.
Krásy prírody. Slávne časy však minuli a Čadcu nepredbehla v počte obyvateľov a význame iba Žilina, ale aj ďalšie mestá. Jedno však mestu nedokázal vziať čas ani žiadny režim. Sú to krásy prírody tohto jedného z najsevernejšie položených miest na Slovensku. Z prírodného hľadiska patrí k najzaujímavejším dolina, vytváraná tokom rieky Bystrica. V katastri obce Nová Bystrica sa nachádza vodárenská nádrž, kvôli ktorej boli vysťahované a zlikvidované obce Riečnica a Harvelka. V chotári bývalej obce Riečnica je prírodná rezervácia Zajačikova Lúka, v ktorej rastie vzácny šafran karpatský. Darí sa tu aj orchideám, orlíčku obyčajnému, ale aj vzácnemu zvončeku hrubokoreňovému. Z ohrozených živočíšnych druhov sa tu vyskytuje bocian čierny, tetrov hôľniak, sova dlhochvostá a vzácny chriašteľ poľný, z veľkých šeliem medveď hnedý. Vzácne prelieta nad územím aj orol skalný. V Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, ktorá zaberá rozlohu 655 km2 nájdete veľa lesov, najvýznamnejšie stromy v nich sú chránené. Patrí sem aj známy brest u Papajov v obci Makov, ktorý je jeden z najstarších a najmohutnejších brestov na Slovensku. Jeho obvod kmeňa je 590 centimetrov, pri koreňoch meria až 1 180 centimetrov. Odhadovaný vek tohto velikána je 400 až 600 rokov.
Kamenné gule. Ak niekomu nestačila nádhera fauny a flóry, môže si pozrieť pozoruhodný prírodný útvar známy ako kamenné gule v Megoňkách. Kamenné gule, ktoré sú oddelené od pieskovcových skál a dosahujú veľkosť vyše 2 metrov, sú európskou, ak nie svetovou raritou. Podľa odborníkov sú to výtvory pravekého mora. Podľa geológov mohli gule vzniknúť "pnutím a otáčaním v hornine", podľa iných odborníkov sú výsledkom guľovitého rozpadu hornín. Obrovské gule, ktoré sa vylupujú z okolitého kamenného podložia, majú vajcovitý až guľovitý tvar a ich priemer sa pohybuje od 0, 3 do 2,6 metrov. Pôvodne ležali na vodorovnej ploche, postupne však boli zanesené bahnom a pieskom. Pri horotvorných procesoch boli vyzdvihnuté spolu s okolitou horninou do dnešnej polohy. Pri následných zosuvoch pôdy a postupnou eróziou horniny sa postupne obnažujú. Hmotnosť najväčšej gule s priemerom tri metre je prepočítaná na takmer 30 ton.
Vychylovka. Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovka je stálou expozíciou v prírode, ktorá patrí k najrozsiahlejším na Slovensku. Jej úlohou je dokumentovať a priblížiť spôsob života a kultúru kysuckého ľudu v minulosti. Expozícia zatiaľ obsahuje 34 obytných, hospodárskych, spoločenských, technických a sakrálnych stavieb. Na jej dokončenie je potrebné dobudovať ďalších 30 objektov. Počas sezóny ponúka návštevníkom množstvo nedeľných tematických programov v podaní folklórnych skupín a súborov, ľudových umelcov a remeselníkov. V posledných rokoch bolo múzeum v prevádzke denne okrem pondelka od 2. mája do 17. októbra. Do múzea sa dostanete autami alebo autobusmi z cesty č. E75 (11) medzi Čadcou a Žilinou z odbočky v Krásne nad Kysucou smer Nová Bystrica. Ku skanzenu počas sezóny zachádza i pravidelná autobusová doprava.
Úvraťová železnička. Historická lesná úzkokoľajná železnica je významnou technickou pamiatkou, pretože funguje na princípe úvraťového systému. Kedysi spájala Kysuce s Oravou a prepravovala drevo z Oravy na pílu v Oščadnici. Svojím úvraťovým stúpaním je európskou raritou. Systém sa používal na prekonanie veľkého prevýšenia na krátkom úseku pomocou striedania tlačenia a ťahania lokomotívou. V roku 1991 bola vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku SR a bola navrhnutá do kultúrneho zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Múzejná železnica prechádza cez areál skanzenu kysuckej dediny vo Vychylovke. Vlaky premávajú denne okrem pondelka, na jazdu však musí byť minimálne 10 ľudí.
Kysucké Lurdy. V mnohých náboženstvách je zvykom konať púte na sväté miesta. Možno ich chápať ako náboženskú povinnosť, inokedy sa púte robia pre osvieženie duše alebo za účelom zázračného uzdravenia. Mnohé pútnické miesta sa spájajú s neobyčajnými úkazmi. Napríklad o Lurdáchch vo Francúzsku, Medžugoriji v Chorvátsku, portugalskej Fatime, ale aj o Litmanovej na východnom Slovensku a tunajšej Turzovke sa hovorí, že sa v nich zjavila Panna Mária. Najnavštevovanejším miestom hornokysuckého mestečka Turzovka je nepochybne Živčákova hora, ležiaca na spojnici katastrov Turzovky, Korne a Vysokej nad Kysucou. Práve tu, podľa vyjadrenia Turzovčana Matúša Lašuta, sa 1. júna 1958 zjavila Matka Božia. Len čo sa Lašutovom videnie rozchýrilo, Živčákova hora sa dostala na mapu slovenského náboženského zemepisu. Miesto údajného zjavenia Panny Márie najskôr začali navštevovať veriaci z okolitých obcí. Čoskoro, hoci sa to vtedajšej vrchnosti nepáčilo, hustol prúd veriacich, ktorí sem prichádzali a od horského prameňa neďaleko miesta zjavenia domov odnášali fľaše s vodou, čo vraj lieči všetky neduhy tela. Hlavné púte sa konajú dva razy do roka - na sviatok najsvätejšej Trojice a pri výročí posvätenia kaplnky v najbližšiu nedeľu k 17. októbru. K pútnickým miestam patrí aj Kalvária v Osčadnici, pútnické miesto so 14 kaplnkami a kostolom na kopci, ktorú každoročne v auguste navštevujú stovky pútnikov.