Jej dcéra, princezná Margaret, patrila naopak k najmenej obľúbeným členom kráľovskej rodiny. Verejnosť jej vyčítala predovšetkým aroganciu. Mnoho ľudí matku a sestru britskej kráľovnej Alžbety II. stále vníma ako distingvované dámy, pravda je však o čosi zložitejšia...
Rozkošná tigrica. Alžbeta Bowesová-Lyonová bola dcérou škótskeho aristokrata. Vydala sa za druhorodeného syna kráľa Juraja V. Jeho starší brat však abdikoval, aby sa mohol oženiť s rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou. Alžbeta I. sa tak v roku 1936 stala kráľovnou.
Jej manžel, kráľ Juraj VI., nebol novým postavením nadšený. Tento plachý človek sa zajakával a pred každým verejným vystúpením mal záchvat paniky. Niektorí z jeho súčasníkov ho preto dokonca považovali za mentálne zaostalého. Alžbeta I. mu vždy bola oporou.
Menej lichotivo sa o nej však vyjadrovali niektorí z jej známych. Keď sa s ňou a jej manželom v roku 1939 stretol vtedajší francúzsky premiér Edouard Daladier, vyjadril sa, že jej manžel je "trpák" a Alžbeta I. je "extrémne ambiciózna mladá dáma, ktorá je pripravená obetovať všetko, len aby ostala kráľovnou". "Ľudia si myslia, že je to očarujúca stará dáma, ale v skutočnosti je to tigrica. Z politickej manipulácie by mohla dávať lekcie Macchiavellimu," povedala o nej jej priateľka, aristokratka Phillippa de Passová.
Politickí extrémisti. Podobne ako veľa ľudí jej generácie, aj kráľovná matka prechovávala úctu k spoločenskému systému, v ktorom sú jasne definované spoločenské triedy. Nad všetkými stojí monarcha a jeho rodina, ktorým prirodzene patrí moc, bohatstvo a - samozrejme - sú nad zákonom. "Nenávidím tú beztriednosť. Je to také nereálne," sťažovala sa. "Podľa nej nesmie mať Veľká Británia chudobný kráľovský dvor ako nejaká banánová krajina," vysvetľuje Michael Mann, bývalý winsdorský dekan. Peniaze od daňových poplatníkov míňala takým tempom, že aj promonarchistická konzervatívna vláda musela v minulosti priznať, že "jej výdavky vysoko presahujú jej plat a ministerstvo financií začína byť z tohto stavu nervózne".
Názory kráľovnej matky sa na verejnosť dostali len málokedy. Tie, o ktorých sa vie, však nie sú najsympatickejšie. Spolupracovníci o nej tvrdili, že "nemala rada čiernych". Spisovateľovi Woodrovovi Wyattovi, blízkemu priateľovi, povedala, že má "výhrady k židom".
Extrémne politické názory však boli v rodine. Orientáciu kráľa Eduarda VIII., švagra kráľovnej matky, charakterizovala Diana, manželka vodcu britských fašistov sira Edwarda Mosleyho, takto: "Kráľ je dokonca ešte viac politicky napravo než môj manžel."
On sám v roku 1941 povedal, že "by bolo tragické, keby Hitler musel odstúpiť". Aký by asi bol beh dejín, keby sa na britský trón dostal fašista...
Názory po rodičoch. Aj nebohá princezná Margaret od svojich rodičov prebrala niektoré extrémistické politické názory. Podľa britského novinára Johanna Hariho sa princezná raz istej novinárky opýtala, či je židovka. Keď prisvedčila, Margaret sa s ňou odmietla rozprávať.
Podobná bola podľa Hariho aj jej reakcia na vtedajšieho prezidenta Guyany Cheddiho Jagana. "Zosobňuje všetko, čo nenávidím. Je černoch, zobral si židovku, a tá je ešte aj Američanka," povedala Margaret. V mladosti bola podobnou modlou elegancie ako neskôr princezná Diana. Časom však získala povesť arogantnej a snobskej ženy.
Žila vlastný život. Hlavnou pracovnou povinnosťou člena kráľovskej rodiny je dôstojná reprezentácia. V prípade Margaret to nebola vždy pravda. Manželka vtedajšieho britského veľvyslanca v Paríži opisuje oficiálnu návštevu, počas ktorej sa princezná správala "náladovo a bezočivo". "Nechcelo sa jej ísť na večeru, a tak sa vyhovorila na chrípku. Namiesto toho išla nakupovať šaty k Diorovi," opisuje Margaretino správanie.
Táto návšteva nebola výnimkou. Princezná často z nudy pri oficiálnych návštevách napodobňovala a inak zosmiešňovala svojich hostiteľov. Trvala na privilégiách i štedrých príjmoch, ale na rozdiel od svojej matky či sestry bola menej ochotná znášať povinnosti spojené s týmto postavením. V britskom parlamente sa dokonca niekoľkokrát objavili návrhy odobrať jej plat.
Margaret však bola jedna z mála z celej rodiny, čo sa snažila žiť v súkromí vlastný život bez ohľadu na vtedajšie konvencie. "Jediný významný verejný počin princeznej Margaret bol v tom, do akej rodiny sa narodila," hovorí jej životopisec Theo Aronson. Napriek bohatstvu a postaveniu však umrela ako zatrpknutý, životom sklamaný človek.
| Britská princezná Margaret (vpravo) so sestrou, kráľovnou Alžbetou II. (uprostred), na spoločnej fotografii s rodičmi, kráľovnou matkou Alžbetou a kráľom Jurajom VI., v roku 1937. Margaret zomrela 9. februára 2002 vo veku 71 rokov na následky náhlej mozgovej príhody. |