Píše sa rok 2007. Ste na dovolenke v Stredomorí, bez platobnej karty, ale s číslom vášho bankového účtu. Prázdna peňaženka vám zavelí, aby ste navštívili tamojšiu banku. Narazíte na jednu, ktorá je "v príbuzenskom vzťahu" s tou vašou na Slovensku. Jej pracovníka požiadate, aby vám vybral z účtu tristo eur a k tomu ešte vytlačil informáciu o zostatku na účte. Spomeniete si aj na to, že chcete zaplatiť faktúru, ktorú ste nechtiac dotiahli so sebou až na dovolenku. Vystavíte prevodný príkaz a banka bez problémov zabezpečí prevod peňazí z vášho slovenského účtu druhej strane. Fikcia? Je dosť pravdepodobné, že v roku 2007 ani nie. Aspoň v rámci niektorých finančných skupín.
Návrat do reality. Prečo však treba na takú bežnú záležitosť čakať ešte niekoľko rokov? Odpovede hľadal FORMÁT medzi bankármi. Najčastejšie zaznela tá, že banky, aj keď z jednej finančnej skupiny, nemajú rovnaký softvér a nie sú navzájom prepojené online. Ďalšou prekážkou je rozdielna legislatíva. Výnimkou je ČSOB, aj to len preto, že na Slovensku pôsobí ako zahraničná pobočka českej banky (teda aj s rovnakým bankovým systémom), a nie priamo ako dcérska spoločnosť belgickej KBC.
Banky však priznávajú, že kto chce ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.