Vo februári 2001 oznámili dva vedecké tímy sekvenovanie ľudského genómu (súhrnná genetická informácia organizmu), čiže stanovenie poradia "písmen" v jeho DNA. Konkrétne tej oblasti, ktorá obsahuje gény, kódujúce bielkoviny. Išlo však o hrubú verziu. V apríli 2003 bola zverejnená podrobná. Ako sa ukázalo teraz v októbri 2004, ani to nebol koniec.
Bunky a DNA. Každý živý organizmus sa skladá z minimálne jednej bunky. Veľké a zložité organizmy z biliónov buniek. Človek z približne 80 biliónov. Bunky sú základné funkčné jednotky života. Všetky inštrukcie, ktoré treba na usmerňovanie ich činností, obsahuje chemická látka DNA (kyselina deoxyribonukleová). Takzvané eukaryotické bunky majú jej absolútne prevažnú časť sústredenú v jadre, zväčša v podobe chromozómov. Zvyšok obsahujú sčasti autonómne subsystémy v cytoplazme bunky, ako sú mitochondrie, vnútrobunkové "elektrárne", ukladajúce energiu z kyslíka do chemických väzieb na neskoršie využitie.
Stavba DNA. DNA všetkých organizmov tvoria rovnaké chemické a fyzikálne zložky. Sekvencia DNA je reťa...
Zostáva vám 85% na dočítanie.