V poslednom čase si mladí ľudia našli novú zábavu: karaoke. Do írskeho hostinca uprostred mesta predtým chodila skôr stredná generácia, aj to väčšinou cudzinci. V sobotu podvečer tam nájdete aj nezvyčajne plno mladých, prevažne ešte študujúcich ľudí. Viacčlenné partie sedia za štýlovými stolmi, zabávajú sa a napäto čakajú, kým diskdžokej nevyhlási ich pieseň. Medzitým veľmi decentne a opatrne usrkávajú nápoje. V zelenej krčmičke sa mladí príliš neopíjajú, najmä kvôli privysokým cenám. Mnohí si niekedy vystačia iba s jediným pivom alebo kolou za celý večer, z čoho sa určite tešia predovšetkým rodičia. Záujemcovia si môžu dokázať rozsah svojich hlasiviek, schopnosť udržať rytmus a najmä prekonať trému, ktorá sprevádza takmer každého nadšeného amatéra, keď chytí do ruky mikrofón a pred ostatnými spustí svoju obľúbenú pieseň. Keď dospievajú, hostia ich odmenia potleskom. Netreba sa však nechať oklamať, čím horší a falošnejší je výkon za mikrofónom, tým búrlivejší a hlasnejší býva potlesk od solidárnych divákov. Nádejní speváci si zväčša plnia zaprášený sen z detstva o dráhe úspešného sólistu či prekonávajú svoju vrodenú plachosť, ale niekedy sa aj medzi nimi nájde neobjavený prirodzený talent. Občas medzi amatérov zavítajú aj profesionálni baroví speváci, ktorí sú neskôr predmetom všeobecného obdivu a závistlivých vzdychov typu "kiežby som aj ja mala taký hlas..." "Chodím sem každý týždeň, spievam často a rada, predovšetkým kvôli fantastickej nálade. A ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.